SME

Vysokoškoláci vnímajú svoje štúdium skôr kriticky

Čo ukázal výskum o očakávaniach a skúsenostiach vysokoškolákov?

Ptere Obdržálek.Ptere Obdržálek. (Zdroj: ARCHÍV UK)

Peter Obdržálek, vedúci Centra edukačného manažmentu pri Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave, sa podieľal na výskume o očakávaniach a skúsenostiach študentov so slovenským vysokým školstvom.

Ktoré odpovede z prieskumu vás prekvapili?

"Úplne prekvapený som bol len z mála výsledkov. Do istej miery prekvapujúca je ochota študentov odpovedať na otázky o štúdiu v čase, keď tých analýz a oslovení zjavne pribúda a súčasne – ako je zrejmé z ich výpovedí a tiež z verejnej diskusie – veľké posuny v reforme vysokoškolského vzdelávania nenastávajú."

SkryťVypnúť reklamu

A čo vás zaskočilo?

"To, že vyše 40 percent študentov by si pri opakovanej možnosti voľby vybralo vysokú školu v zahraničí. To je veľmi silná spätná väzba našim univerzitám."

Čo hovoríte na ochotu študentov podieľať sa finančne na štúdiu?

"Prekvapilo ma, že až 58 percent respondentov by bolo ochotných znášať vyššie finančné náklady štúdia, ak by to znamenalo vyššiu kvalitu. Je zrejmé, že kvalita štúdia vôbec nie je vysokoškolákom ľahostajná."

Prečítajte si tiež: Bakalári občas zisťujú, že o vybranú školu nemajú záujem Čítajte 

Kým vo vašom prieskume si tretina študentov vyberá školu pre jednoduché prijímacie pohovory, v iných prieskumoch je to naopak. Ako sa to dá vysvetliť?

"Áno, prekvapivo vysoké percento, až 30 percent študentov, priznalo, že jedným z motivátorov štúdia je bezproblémové prijatie. Pritom iné výskumy ukazujú, že absentujúce prijímačky na vysokých školách sú uchádzačmi vnímané aj ako indikátor „priznaného“ vzdania sa ambícií v oblasti kvality prípravy zo strany školy. Rozumiem tomu tak, že ak vysoká škola nestanoví jasné kritériá, na akej úrovni majú byť pripravení maturanti uchádzajúci sa o štúdium, je to vnímané zo strany študentov ako vedomá akceptácia znižovania nárokov na úroveň akademickej prípravy vysokou školou."

SkryťVypnúť reklamu

Veľká časť študentov v odpovediach priznala, že na stredných školách z nich boli priemerní študenti. Na strednej škole teda neštudujú s cieľom pripraviť sa na vysokoškolské štúdium?

Až 58 percent respondentov by bolo ochotných znášať vyššie finančné náklady štúdia, ak by to znamenalo vyššiu kvalitu.

"Vidím minimálne dva dôvody. Jedným je už spomenutý fakt, že u nás vládne povedomie, že aj bez excelentných výsledkov ma na nejakú vysokú školu prijmú, veď berú skoro každého, kto prejaví záujem. Druhým podľa mňa je, že svet práce, do ktorého vstupujeme, už nehľadá dobre uplatniteľné talenty len medzi absolventmi najlepších vzdelávacích inštitúcií, ale aj medzi ľuďmi, ktorí preukázali svoje schopnosti iným spôsobom. Napríklad úspešným startupom, spoločenskou angažovanosťou, alebo dokonca aj "gamingom". Stredoškoláci to vnímajú."

SkryťVypnúť reklamu

Ktoré výpovede na vás pôsobia alarmujúco?

"Za závažné považujem, že počas štúdia na našich vysokých školách je najslabšie rozvíjanou oblasťou takzvaná pripravenosť na podnikanie. Po schopnostiach, ako je aktívne a samostatné riešenie problémov, podnikavý duch, však volajú intenzívne zamestnávatelia. Ekonomika sa výrazne otvára inovatívnym podnikateľským riešeniam. Alarmujúce je, že podobný výsledok sme zaznamenali už pri absolventoch spred 10 rokov. Naše zaostávanie v tomto smere za európskym priemerom potvrdzuje napríklad aj medzinárodná štúdia GUESS, spolurealizovaná našou fakultou."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu