SME

Zaplatiť jazykovú školu nestačí

Veľa zamestnávateľov dáva peniaze na jazykové vzdelávanie svojich zamestnancov, no netrápi ich, či sa im vrátia.

(Zdroj: FOTOLIA)

Do jazykového vzdelávania zamestnancov nalievajú firmy ročne desaťtisíce eur. Návratnosť investície však netrápi až 60 percent z nich. Pritom priemerné náklady na jazykové kurzy predstavujú ročne asi 300 eur na hlavu. Vyplýva to z prieskumu Asociácie jazykových škôl, ktorého sa zúčastnilo dvadsať nadnárodných a stredne veľkých spoločností pôsobiacich na Slovensku.

„Poskytnutie možnosti jazykovo sa vzdelávať je dôležité, ale podceňovať výber zamestnancov môže byť kontraproduktívne. Často kvantita položí kvalitu,“ povedala predsedníčka asociácie Klaudia Bednárová.

Peniaze aj do stagnujúcich zamestnancov

Podľa prieskumu zhruba 60 percent spoločností meria investície do jazykového vzdelávania testovaním. Zvyšných 40 percent ich nemeria vôbec.

„Až tretina testujúcich firiem však nevyvodzuje z výsledkov žiadne dôsledky a peniaze nalieva ďalej aj do stagnujúcich zamestnancov,“ hovorí Bednárová.

Problém spočíva podľa nej najmä v tom, že viac než polovička firiem nevníma cudzí jazyk ako investíciu do biznisu alebo nástroj na získanie zahraničného know-how, ale len ako zamestnanecký benefit či jednorazový náklad v prípade akútnej potreby.

„Jazykové vzdelávanie by však malo byť kontinuálne, systematické a taktiež nezávisle testované,“ dopĺňa Bednárová a zdôrazňuje, že meranie investície nesmie končiť testovaním, ale sledovaním ďalšieho využitia jazyka v prospech firmy.

Čo s tými čo neuspejú

Ak je zamestnanec finančne zainteresovaný na jazykovom vzdelávaní stavia sa k nemu zodpovednejšie, finančná participácia má aj psychologický moment.

„Ľudia si akosi lepšie vedia zvážiť svoje možnosti a ochotu, ak je to vyčíslené v peniazoch,“ zdôrazňuje Bednárová.

Veľa zamestnávateľov ale nesleduje ako zamestnanci obstoja v záverečných testoch jazykových kurzoch, čo mnohí aj zneužívajú. Ak by ich totiž firma zaviazala na zaplatenie kurzu z dôvodu, že veľa svojvoľne vymeškávali alebo sa nepripravovali, a to bol dôvod zlyhania, asi by ich to motivovalo k lepším výkonom a zodpovednosti.

Bednárová však hovorí, že firma si musí byť istá, že ak sa zamestnanec nezlepšil, bolo to jeho vinou, a nie pre iný faktor ako napríklad pre chybu jazykovej školy či lektora.

„Kurz by mal zamestnanec vnímať ako motiváciu a nie hrozbu,“ uzatvára výsledky prieskumu Bednárová.

Anketa

Podporujte jazykové vzdelávanie zamestnancov?

Vladimír Machalík, hovorca spoločnosti Volkswagen Slovakia

Naši zamestnanci majú možnosť navštevovať rôzne jazykové kurzy priamo na oddelení personálneho rozvoja. Spoločnosť ich organizuje vo vlastnej réžii prostredníctvom externého dodávateľa priamo v závode. Na konci kurzu sa vždy robia testy a na ich základe sa rozhodne, či absolvent bude pokračovať na vyššej jazykovej úrovni. Záverečné testy sú tak zároveň motiváciou pre účastníkov kurzov, aby sa posunuli ďalej.

Zuzana Eliášová, hovorkyňa Československej obchodnej banky

V prípade, že pracovná pozícia v našej banke vyžaduje znalosť cudzieho jazyka, jeho ovládanie vyžadujeme už pri nástupe zamestnanca. Tých, čo ašpirujú na interný posun smerom k pozícii vyžadujúcej znalosť cudzieho jazyka motivujeme, aby sa v jazyku postupne samostatne vzdelávali. Vo vybraných jazykových školách majú zľavy.

Jana Nižňanská, HR manager Unilever Slovensko

Preplácame štúdium angličtiny cez inovatívnu on-line jazykovú školu. Tento rok sme zaviedli pre slovenských zamestnancov novinku, virtuálne kurzy. Vývoj znalostí anglického jazyka budeme pri zúčastbnených priebežne počas roka interne monitorovať. Po roku vzdelávania plánujeme preskúšanie jazykovej kompetencie formou testu. Pre manažérske pozície na základe odporučenia nadriadeného preplácame 75 percent nákladov na „face to face“ jazykové vzdelávanie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu