Dvadsaťpäťročný Michal Magušin mal cieľ, ale nemal peniaze. Nezastavilo ho to. Už štvrtý mesiac je v Londýne na City University a v júli by mal skončiť druhé ročné magisterské štúdium. To prvé absolvoval v Bratislave.
Vraj nikdy nebol excelentným študentom s najlepším prospechom na škole, ale vždy mal pred sebou cieľ, a doteraz každý dosiahol.
Z Liptovskej Osady, kde vyrástol spolu s jedenástimi súrodencami, sa cez Ružomberok dostal do Washingtonu D. C., Filadelfie, až zakotvil v Londýne. Bez toho, že by mu ktorúkoľvek cestu vydláždila rodičovská peňaženka. Jednoducho si povedal, že sa nedostatkom peňazí nedá odradiť, lebo v ich rodine peňazí naozaj nazvyš nikdy nebolo. Mama zdravotná sestra a otec robotník na malej vodnej elektrárni syna vždy v každom pláne podporili.
Chystá sa zostať dva-tri roky v zahraničí, veľa sa priučiť v médiách a potom sa vrátiť domov. Na Slovensko. Cíti k domovu zodpovednosť.
Skvelá škola života
Michal Magušin vyrastal v údolí medzi Nízkymi Tatrami a Veľkou Fatrou, v dedinke Liptovská Osada a na svoje detstvo nedá dopustiť.
„Bola to skvelá škola života: snažili sme sa ja, a súrodenci, dobre učiť, aby sme to ďaleko dotiahli a získali uznanie spolužiakov,“ spomína Michal.
Na Gymnáziu sv. Andreja v Ružomberku stretol tri kľúčové osoby, ktoré podmienili jeho ďalšie smerovanie: učiteľa literatúry Martina Holbusa,; učiteľku angličtiny Luciu Olosovú a Miroslava Gejdoša. Ten prvý ho povzbudil pracovať so slovom a príbehom, Olosová mu zlepšila angličtinu a Gejdoš vzbudil záujem o filozofiu.
Pre vzťah k jazyku a príbehu si podal prihlášku na katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Veril si, lebo jeho gymnaziálne slohy boli naozaj dobré a veľmi chce práve slovo začať používať ako profesionál.
„Mal som taký naivný pohľad na žurnalistiku, ktorá je viac remeselná ako poetická,“ hovorí Michal o svojich začiatkoch vysokoškoláka. Chcel byť zahraničným novinárom.
Zvážte svoje ambície, radí stredoškolákom manažér z GoogluČítajte
Prvýkrát do sveta
Najväčší zlom v jeho ambíciách a pohľade na svet nastal po prijatí do Kolégia Antona Neuwirtha (KAN). Je to súkromný inštitút, podobný oxfordským collegeom, študenti tu bývajú, sú z rôznych odborov, vymieňajú si skúsenosti a majú dvakrát za týždeň spolu semináre a tutoriály. Popri tom dochádzajú do Bratislavy na univerzity, kde študujú.
A práve vďaka povzbudzovaniu rektora KAN Martina Luterána sa Michal dostal na letnú školu do Washingtonu D. C., kde cez deň stážoval v malej mediálnej firme, večer mal prednášky na George Mason University o ekonomike a etike pre novinárov.
Bol to jeho prvý študijný pobyt v zahraničí, otvoril sa mu svet a všetko sa mu zdalo možné. Potom prišiel ďalší pobyt zameraný na lídership na John Jay Institute vo Filadelfii.
Zháňanie financií
Doterajšie vysokoškolské vzdelávanie a zahraničné pobyty si Michal finančne zrežíroval sám. Na štúdium čerpal pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania, zarábal si popri štúdiu, oslovoval rôzne organizácie, predstavoval im svoju víziu a žiadal o podporu.
Našlo sa dosť takých, čo mu vyšli v ústrety, zaplatili letenku do USA, požičali bezúročne na dlhé obdobie pár tisíc. Teraz v Londýne ho podporuje škola a jedna európska organizácia.
„Mne sa zdá, že keď človek fakt túži dosiahnuť nejaký cieľ, tak peniaze ho nezastavia,“ vysvetľuje Michal svoje konanie.
Druhé magisterské štúdium
Keď vlani spromoval na Filozofickej fakulte UK, popravde nebol spokojný s tým, čo mu škola dala. A to bol dôvod, prečo dnes už štvrtý mesiac študuje medzinárodnú žurnalistiku na City University London. Chcel získať kontakty a ľahšie sa dostať do medzinárodných médií.
„Štúdium International Journalism je veľmi prakticky zameraný kurz, pripravujúci nás priamo na nástup do práce v médiách,“ hovorí Michal. Má veľa výučby priamo v teréne a študenti dostávajú spätnú väzbu od učiteľov, bývalých zamestnancov BBC a iných veľkých médií.
Hovorí, že niečo podobné na katedre žurnalistiky v Bratislave nezažil, čo je škoda.
Až sa o pár rokov vráti domov na Slovensko, rád by pôsobil v médiách a zaoberal sa sociálnymi témami. Snov má stále veľa.
Text bol uverejnený v prílohe denníka SME - Bedeker Vysoké školy 4. 2. 2015
