Kým spolužiaci Denisy Beňovej vycestovali na pobyt prostredníctvom programu Erazmus už ako bakalári, ona sa odhodlala až takmer pred koncom magisterského štúdia.
„Váhala som, bála som sa najmä pocitu bezmocnosti, že budem v novej krajine, s novými ľuďmi, preč od rodiny a všetkého, čo mi dovtedy bolo známe,“ vysvetľuje Denisa.
Ako prváčka študijného programu sociálna a pracovná psychológia na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského si hovorila, že takýto študijný pobyt nie je nič pre ňu. Bránila sa myšlienke, že by mala vystúpiť zo zabehaných koľají.
Potom sa však v jej živote isté veci pomenili a zmenila názor aj na Erazmus. „Povedala som si, že to vyskúšam, bola som už vo štvrtom ročníku,“ spomína Denisa. A jedným dychom dodáva, že to stálo zato.
Štúdium v zahraničí: Francúzština sa dá zlepšiť aj na volejbaleČítajte
Litva je nám podobná
Zimný semester minulého roku teda Denisa Beňová už nesedela v posluchárňach bratislavskej fakulty, lež v hlavnom meste Litvy, na Mykolas Romeris University vo Vilniuse.
Pri výbere Litvy ju ovplyvnili skúsenosti štyroch spolužiakov, ktorí sa z univerzity vo Vilniuse vrátili spokojní. A tak príchod do Litvy neznamenal ekonomický ani kultúrny šok, Denisa mala pocit, ako keby bola doma.
Semester na Mykolas Romeris University vo Vilniuse sa začínal začiatkom septembra, a tak sa tam musela vybrať už koncom augusta. V autobuse strávila neuveriteľných šestnásť hodín.
„Týždeň pred začiatkom výučby sme sa zúčastňovali na „Introduction week“, čo bola dobrá možnosť ako-tak sa adaptovať na nové prostredie a spoznať spoluúčastníkov tohto dobrodružstva,“ spomína Denisa.
Prvé kroky s mentorkou
Pobyt študentov v rámci programu Erazmus zastrešovala organizácia Erasmus student network (ESN), ktorá sa postarala o to, že každý študent mal už pred príchodom svojho mentora.
„Mentorka Litovčanka mi pomohla sa vo všetkom zorientovať,“ hovorí Denisa a pochvaľuje si, že sa takto v cudzom svete vôbec necítila stratená.
Organizácia ESN sa o erazmákov starala aj vo voľnom čase, pripravovala pre nich množstvo zaujímavých akcií spojených taktiež s charitou. Študenti mohli cestovať nielen po Litve, ale navštívili aj okolité štáty (Lotyšsko, Estónsko, Fínsko a Rusko).
Na pokrytie bežných výdavkov vystačila s príspevkom 350 eur z erazmáckeho grantu. Na Social technologies absolvovala sedem predmetov týkajúcich sa psychológie, okrem toho sa na kurze naučila aj základy litovčiny.
Iný prístup
Keď Denisa spätne hodnotí svoj erazmácky pobyt, hovorí, že štúdium v Litve malo hneď niekoľko plusov.
„Získala som predstavu o tom, ako to funguje v akademickom prostredí v zahraničí, zlepšila som si angličtinu, pochopila som zmýšľanie a pohľad na veci aj z hľadiska iných kultúr,“ povedala Denisa.
Prekvapil ju prístup vyučujúcich k študentom, profesori od nich vyžadovali, aby boli aktívni a zapájali sa do výučby. „Tomuto som sa napríklad doma dovtedy úspešne vyhýbala,“ priznáva sa Denisa. Na hodinách bolo maximálne pätnásť študentov, profesor mal teda prehľad, ako reagujú.
„Ak by som si mala vyberať ešte raz, tak sa rozhodnem opäť pre túto univerzitu pre jej full-time,“ dodáva Denisa.
Dnes sa na svojom počiatočnom váhaní absolvovať zahraničný študijný pocit Beňová len pousmeje. „Odporúčam každému, kto nad tým váha, aby s tým okamžite prestal a jednoznačne do toho išiel,“ odkazuje im.
Chcete získať dobrú prácu? Využite zahraničnú stážČítajte
Text bol uverejnený v denníku SME - Bedeker Vysoké školy, 4. 2. 2015.
