SME

Gastrolístky sa im mália, firmám lezú na nervy. Akí sú dnešní mladí na trhu práce?

Firmy z nich majú hlavu v smútku. Dnešní mladí jednoducho majú iné požiadavky - na pracovný čas i zamestnanecké benefity.

Istoty sú pre mladých dôležité, no chápu ich inak ako generácia dnešných štyridsiatnikov.Istoty sú pre mladých dôležité, no chápu ich inak ako generácia dnešných štyridsiatnikov. (Zdroj: ARCHÍV FIIT)

Mileniáli sú narcistickí, nesústredení, zahľadení do seba a leniví. Ťažko sa vedú a majú vysoké nároky. Takto – trochu posmešne – charakterizuje generáciu mladých ľudí narodených po roku 1984 uznávaný britský marketingový konzultant Simon Sinek vo videu, ktoré sa stalo hitom internetu.

Iný pohľad na generáciu Y hovorí, že sú to ľudia technologicky zdatnejší, rozhľadení a otvorenejší ako predošlé generácie.

Nástupom súčasných dvadsiatnikov a tridsiatnikov na pracovný trh sa v každom prípade menia viaceré doteraz zaužívané pravidlá. Máloktorý mladý človek sa už dnes totiž uspokojí s pevným pracovným časom, zmluvou na neurčitý čas a gastrolístkami.

V skratke

Mileniáli na trhu práce

  • Mileniáli počítajú s dlhou pracovnou kariérou. Viac ako polovica z nich počíta s tým, že bude pracovať aj po dovŕšení veku 65 rokov. Mnohí (27 percent) predpokladajú, že budú pracovať aj po sedemdesiatke. Približne každý desiaty si myslí, že bude pracovať až do smrti.
  • Mileniáli pracujú dlhšie a tvrdšie ako predchádzajúca generácia. Plánujú preto aj dlhšie pracovné pauzy, ktoré by mali trvať aj viac ako štyri týždne. O takejto prestávke uvažuje až 84 percent.
  • Mileniáli sa nevyhýbajú ani alternatívnym formám práce. Viac než polovica z nich je otvorená formám, ako je práca na voľnej nohe, krátkodobý angažmán alebo niekoľko zamestnaní zároveň. Viac ako tretina uvažuje o vlastnom podnikaní.
  • Prevažná väčšina mileniálov je ochotná investovať svoj čas a peniaze do ďalšieho vzdelávania. Túto ochotu deklaruje až 93 percent.
Pozn.: Na prieskume Mileniáli a kariéra: vízia 2020 sa vlani zúčastnilo 19-tisíc pracujúcich mileniálov, narodených v rokoch 1982 až 1996, teda ľudia vo veku 20 až 34 rokov. Pochádzali z 25 krajín sveta.
Zdroj: ManpowerGroup

„Dnešní mladí ľudia sú sebavedomí, chceli by čo najrýchlejšie rásť a rozvíjať sa, s čím súvisia aj ich rozdielne nároky,“ vysvetlila Katarína Tešla z pracovného portálu Profesia.sk. Vyžadujú flexibilitu, benefity, dobrý plat a pred manuálnou prácou uprednostňujú manažérske pozície.

Zaujímavé zistenia o generácii Y vyplynuli z vlaňajšieho prieskumu agentúry Manpower, do ktorého sa zapojilo 19-tisíc pracujúcich mileniálov z 25 krajín sveta.

Pracovný ultramaratón

Táto generácia ľudí si podľa neho uvedomuje, že ich pracovná kariéra sa nemusí skončiť ani dovŕšením 65 rokov. Počas tohto „ultramaratónskeho behu“ si však chcú dopriať aj pracovné pauzy dlhšie ako štyri týždne, teda nad rámec dovolenky, ktorú u nás zamestnancom priznáva Zákonník práce.

„Súčasťou dlhodobej kariéry je dnes nutnosť mať čas preskupiť zbrane alebo dotankovať,“ konštatuje manažér marketingu a náboru spoločnosti Manpower Jiří Halbrštát. Toto voľno nemá slúžiť len na relax, ale aj na pestovanie koníčkov, vzdelávanie sa a plnenie životných snov.

Kým pre ich rodičov bol najvyššou métou služobný telefón a trinásty plat, prioritou mileniálov je work-life balance. Neboja sa zamestnávateľovi povedať, že chcú mať dosť voľného času pre seba a svoje koníčky. „V otázke benefitov preto veľkú úlohu zohráva práve možnosť práce z domu alebo flexibilný pracovný čas,“ dodala Tešla.

Na voľnej nohe

Hoci mileniáli stále preferujú prácu na plný úväzok, podľa citovaného prieskumu sa často obzerajú aj po alternatívnych spôsoboch práce. „Viac než polovica z nich hovorí, že je otvorená novým spôsobom práce v budúcnosti,“ uvádza sa v správe zverejnenej na internete. Takými sú práca na voľnej nohe – freelance, krátkodobý angažmán alebo niekoľko zamestnaní zároveň.

Súčasní mladí ľudia majú podľa zistení Manpower tri priority: peniaze, istoty a voľný čas.

„Chcú byť odmeňovaní za svoje úsilie, chcú mať v zamestnaní istotu, ktorú chápu inak ako predchádzajúce generácie, a pritom mať stále voľnosť, aby sa mohli raz za čas zastaviť a dobiť si batérie,“ uvádza Manpower.

Vyššie finančné nároky potvrdzujú aj ďalšie personálne agentúry pôsobiace na Slovensku. Portál Profesia.sk napríklad vypočítal, že absolventi vysokých škôl si priemerne pýtajú pri uchádzaní sa o prvé zamestnanie 935 eur mesačne, čo je viac ako priemerná mzda v národnom hospodárstve.

„Jednoducho sa stotožňujeme s platovými trendmi západných krajín. Takisto sa už nebojíme presadiť svoje nároky, pretože z médií sa dozvedáme, že nás zamestnávatelia potrebujú čoraz viac,“ vysvetľuje marketingová manažérka personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder Viktória Fuhrmannová.

Benefity, ako sú notebook, mobil, prípadne aj služobné auto, považujú dnes podľa nej mladí ľudia za štandard. V oblasti IT, kde chýbajú tisíce odborníkov, sa absolventi neboja opýtať na možnosť výberu pracovných pomôcok a očakávajú aj bonusy za splnené plány.

Chcú zmeny aj istoty

Dôležité sú podľa prieskumu pre mladých ľudí prichádzajúcich na pracovný trh aj istoty. Chápu ich však inak ako napríklad generácia súčasných štyridsiatnikov. „Skôr ako mať jedno zamestnanie po celý život, chcú mať istotu zamestnateľnosti. Čiže získavať také skúsenosti, aby ich cena na trhu práce bola stále vysoká a mohli zmeniť zamestnanie vždy, keď si to budú priať,“ vysvetlil Halbrštát. Ku svojmu vzdelávaniu majú mileniáli zodpovedný prístup. Sú ochotní doň priebežne investovať vlastný čas aj peniaze.

Poznamenal, že rovnako ako istoty majú mileniáli radi aj zmeny. „Ak túto zmenu nezískajú u doterajšieho zamestnávateľa, obzerajú sa po nových ponukách,“ dodal. Rovnako dôležité je pre nich získavať spätnú väzbu o svojich výkonoch. „Mileniáli potrebujú byť neustále oceňovaní,“ dodal Halbrštát.

Korporáciám lezú na nervy

Pracovné agentúry upozorňujú, že na tieto zmeny musia v prvom rade zareagovať zamestnávatelia. O to viac, že im momentálne v mnohých odvetviach chýbajú tisícky kvalifikovaných ľudí. „Je na zamestnávateľoch, ako tieto zmeny zohľadnia a vytvoria stratégiu, ktorou prilákajú mladých ľudí práve do svojich firiem,“ dodala Tešla.

Požiadavkám generácie Y sa podľa Halbrštáta najrýchlejšie prispôsobujú malé moderné firmy, najmä v technologickom a módnom sektore. „Veľké rigidné korporácie majú veľkú zotrvačnosť. Prevládajú tam sťažnosti na novú generáciu nad hľadaním ciest, ako ju zaujať,“ uzavrel.

Mileniáli a technológie

Aj keď budeme brať slová HR guru Simona Sineka o lenivých a rozmaznaných mileniáloch s rezervou, nad vplyvom technológií na psychiku človeka by sme nemali mávnuť rukou.

„Žijeme vo svete facebooku a instagramu. Vieme výborne vyberať filtre. Vieme ľuďom ukazovať, ako sa máme skvele, aj keď sme na dne,“ upozorňuje Sinek vo videu o generácii Y, ktoré za tri mesiace videlo viac ako päť miliónov ľudí na celom svete. Naznačuje, že mladí ľudia zasiahnutí internetom a sociálnymi sieťami už od svojho narodenia, sú vystavení „otupovaniu technológiami“. Pod ich vplyvom nedokážu nadväzovať plnohodnotné vzťahy s inými ľuďmi a prežívať radosť. „Sami priznávajú, že mnohé ich vzťahy sú umelé.“ Keď na nich začne doliehať stres, opäť sa len utiekajú k sociálnym sieťam, ktoré im poskytnú dočasnú úľavu.

Podľa psychologičky Helgy Palušovej sa niet čo čudovať. Technológie, zvlášť internet sú tu od začiatku ich života alebo aspoň od obdobia, keď začali intenzívne vnímať svet. Nepamätajú si obdobie pred nimi, keď sa ľudia pre rozhovor museli fyzicky stretnúť v stanovenom čase na dohodnutom mieste, nie kedykoľvek virtuálne na messengeri.

„Sú veľmi vplyvné, majú mocnú gravitáciu, ktorá ponúka množstvo lákavých pokušení pre človeka,“ dodala Palušová.

Keď sa virtuálny svet stretne s reálnym, dochádza podľa nej často k nárazu, ktorý vyústi do frustrácie.

„Mladí ľudia nezvyknutí na ťažkosti a prekážky, keďže boli nezdravo dlho prehnane ochraňovaní, reagujú na životné vývinové výzvy s bezmocnou zúrivosťou,“ spresnila Palušová. Výsledkom sú podľa nej úzkostné a depresívne poruchy.

Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy dňa 8. 2. 2017.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu