• Informácie o štúdiu
  • Zoznamy škôl
  • Financovanie štúdia
  • Štúdium v zahraničí
  • Absolventi
  • Porovnanie škôl
  • Osem rektorov radí, čo zohľadniť pri výbere vysokej školy

    Vydané 14. 2. 2017 o 11:06 Autor: Jarmila Horáková

    Čo všetko by absolventa strednej školy malo zaujímať predtým, než pošle na niektorú univerzitu prihlášku na vysokoškolské štúdium? Odpovedá osem rektorov, ktorých sme oslovili.

    Ilustračné foto.
    Foto: FOTOLIA

    ANKETA

    1. Ak by ste mohli osobne poradiť tohtoročným maturantom s výberom vysokej školy, na čo by ste ich upozornili, aby si všímali?

    2. Aký význam prikladáte rôznym rebríčkom kvality vysokých škôl, ktoré sú dnes také populárne a môžu študentov ovplyvniť?

    3. Naši najlepší maturanti sa opäť chystajú odísť študovať do Českej republiky, lebo im poskytuje podľa nich lepšie študijné podmienky. Vedeli by ste o spôsobe, ako tento exodus zmierniť?

    Indikátorom kvality je aj podiel doktorandov

    prof. RNDr. Pavol Sovák, CSc., rektor UPJŠ Košice

    10_11_rektorsovak.jpg1. Maturantom odporúčam, aby si pozorne preštudovali všetky informácie, ktoré zverejňuje vysoká škola a jej fakulty pre záujemcov o štúdium. Z pohľadu kvality štúdia a vedeckého zamerania vysokej školy môžu byť užitočné výsledky hodnotenia agentúry ARRA, ktorá až do minulého roka hodnotila nie univerzity, ale všetky fakulty podľa ich zamerania, pričom sa sústredila na atribúty vzdelávania i kvality vedeckého výskumu. Absolventi by si mali všímať ponuku študijných programov na jednotlivých stupňoch. Indikátorom kvality je významný podiel doktorandských študijných programov. Je dôležité, či vysoká škola patrí k lídrom vo vedeckom výskume, či v jej prostredí existujú univerzitné vedecké parky, centrá excelentnosti a špičkové vedecké tímy. Ďalej by absolventa strednej školy malo zaujímať, či univerzita vo vzdelávaní je otvorená dovnútra, teda či študenti fakulty majú možnosť zapísať si predmety na inej fakulte, či sa podporuje interdisciplinarita a inovatívne metódy vo vyučovaní. Taktiež informácia o počte zahraničných študentov a ponuka počtu študijných programov v anglickom jazyku môžu byť vyjadrením postavenia vysokej školy, či má regionálny dosah, alebo medzinárodný.

    2. Aj rebríčky škôl sú dôležité informácie, ktoré dávajú dôraz na hodnotenie univerzity ako celku a či univerzita je viditeľná a rozpoznateľná z pohľadu hodnotených kritérií v medzinárodnom meradle. Spravidla absolvent strednej školy ťažko rozpozná, na čo je konkrétny ranking zameraný a na aké kritériá kladie dôraz. Je však evidentné, že na Slovensku máme štyri až šesť univerzít, ktoré vo všetkých rankingoch figurujú v prvej tretine najúspešnejších škôl, (zhruba do pozície 1500), čo vzhľadom na pomer: tradícia +výška investícií do VŠ/úspešnosť, je ozaj dobrá hodnota.

    3. Ak chceme zabrániť nadmernému odlevu talentov, musíme transformovať naše univerzity na komplexne vybudované vedecké a kultúrne parky so zodpovedajúcou sociálnou infraštruktúrou, ktorú vyžadujú študenti a mladí učitelia a vedci. Najsilnejšie svetové i európske univerzity rozširujú svoju vedeckú a vzdelávaciu infraštruktúru o technologické parky pre inovácie (pozri Masarykova univerzita v Brne). Osobne si myslím, že je najvyšší čas spojiť sily a neškandalizovať slovenské vysoké školstvo, propagáciu štúdia zamerať na úspechy absolventov našich škôl či úspechy vedeckých tímov.

    Medzinárodné rebríčky sú nástrojom na porovnávanie

    prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave

    10_11_rektor-karol-micieta_r4847.jpg1. Maturanti by sa mali zaujímať, či na zvolenej škole nájdu to, čo očakávajú, a tým nemyslím len študijné zameranie, ale aj kvalitu štúdia a výskumu, moderne vybavené pracoviská a technologické zariadenia, možnosť pôsobenia na vedeckých projektoch a hodnotu získaného diplomu. Tieto faktory sú pomerne jednoznačne reprezentované uplatniteľnosťou absolventa po skončení štúdia a jeho finančným ohodnotením. Dôležitá je aj možnosť získania medzinárodných skúseností, a teda aj začlenenie vysokej školy v širšom, nielen domácom priestore.

    2. Medzinárodné rebríčky a scientometria sú jedným z nástrojov ohodnotenia kvality vzdelávania, výskumu a vedy univerzít. Sú pre nás dôležité na porovnávanie sa s inými a ako podnety na ďalšie zlepšovanie sa. Lebo či chceme, či nechceme, sú zrkadlom toho, ako nás vidí svet. Prestížne umiestnenia - zo všetkých vysokých škôl na svete sa Univerzita Komenského pohybuje na hranici dvoch percent najlepších - dokazujú, že naša vedecká aktivita a kvalita výučby je porovnateľná so svetovou špičkou, ale pri neporovnateľnom financovaní. Vážime si predovšetkým tie, kde ide o hodnotenie na základe objektívnych akademických ukazovateľov. Napr. v rebríčku University Ranking by Academic Performance (URAP) sme boli spolu s Karlovou univerzitou donedávna jedinými reprezentantmi v prvej päťstovke z bývalého Československa. Minulý rok sa podarilo umiestniť v prvej päťstovke najlepších svetových univerzít aj Masarykovej univerzite v Brne.

    3. Slovenskí študenti profitujú nielen z geografickej a jazykovej dostupnosti štúdia v Českej republike, ale často aj z lepších finančných podmienok, ústretovosti a komfortu poskytovaného študentom. Nehovoriac o výške štátnej dotácie, ktorú dostávajú české partnerské vysoké školy, niekoľkonásobne prekračujúcej naše finančné možnosti. Ako príklad spomeniem vybudovanie moderného univerzitného kampusu, atraktívneho aj pre slovenských študentov, ktoré Masarykovej univerzite v Brne financoval štát. Neviem si predstaviť, že by sa niečo také mohlo stať u nás. Veď ako dlho sa usilujeme len o renováciu rozpadajúcich sa priestorov v Mlynskej doline.

    Chýba analýza metodiky zostavovania rebríčkov

    prof. Ing. Ferdinand Daňo, rektor Ekonomickej univerzity Bratislava

    10_11_dano-ferdinand_r3526.jpg1. Pri výbere vysokej školy je rozhodujúce mať dostatok informácií nielen o príslušnej fakulte, zameraní a obsahu študijného programu, pre ktorý sa uchádzač rozhoduje, ale aj o profile absolventa daného študijného programu, o možnostiach štúdia v cudzích jazykoch alebo o možnostiach absolvovať časť štúdia v zahraničí, či o možnostiach získať dvojitý diplom na základe spolupráce danej vysokej školy so zahraničnými univerzitami. Mimoriadne dôležité pre budúceho študenta sú však aj informácie týkajúce sa jeho budúceho uplatnenia na trhu práce v rámci Slovenska, ale aj EÚ.

    2. Na základe rôznych rebríčkov kvality vysokých škôl, ktoré sú v posledných rokoch časté, sa zvyknú robiť závery o kvalite vysokého školstva v danej krajine, namieste je však otázka, či existuje dostatočná analýza metodiky zostavovania týchto rebríčkov. Z hľadiska zachovania objektívnosti pri medzinárodnom hodnotení vysokých škôl v SR v jednotlivých rebríčkoch by mala byť zohľadnená zásada porovnateľnosti, t. j. porovnanie vstupov (finančných, materiálnych, personálnych) s výstupmi jednotlivých škôl vrátane zohľadnenia veľkosti krajiny a počtu vysokých škôl v danej krajine. Pre zachovanie určitej miery objektívnosti je aj z tohto dôvodu vhodné porovnávať v rôznych medzinárodných rebríčkoch slovenské vysoké školy najmä s vysokými školami v krajinách V4.

    3. Študenti odchádzajú študovať do Českej republiky najmä z dôvodu lepších podmienok na štúdium (daných lepšou a kvalitnejšou infraštruktúrou, iným systémom spoplatnenia štúdia pri prekročení štandardnej dĺžky či pri externom štúdiu, podporou v sociálnej oblasti), ďalej z dôvodu lepšieho uplatnenia po ukončení štúdia, príbuznosti jazyka, väčšieho počtu vysokých škôl a v niektorých odboroch aj za lepšou kvalitou vzdelávania a výskumu. Veľká časť riešenia problému odchodu slovenských študentov na české vysoké školy je však mimo vysokých škôl v SR.

    Neriaďte sa tým, kam idú spolužiaci

    Marek Šmid, rektor Trnavskej univerzity v Trnave

    10_11_smid.jpg1. Ak by som mal poradiť tohtoročným maturantom, podľa čoho si majú vybrať svoju budúcu alma mater poradil by som im, aby si v prvom rade rozmysleli, čo ich baví, napríklad podľa toho, pri akej činnosti radi trávia čas, aký majú koníček a podľa toho aby zvážili, čomu by sa chceli v budúcnosti venovať. Pri výbere vysokej školy nie je dôležité, kam idú spolužiaci alebo čo je populárne, ale skutočne to, v akom povolaní si uchádzač predstavuje svoju budúcnosť.

    2. Porovnávanie kvality vysokých škôl považujem za dôležité. Keď sú jasné pravidlá a metodika porovnania, môže ponúknuť relevantný obraz o akejkoľvek inštitúcii. Aj keď študenti často priamo nevnímajú, že škola plní určité kritériá a že jej pedagógovia kvalitne vedecky pracujú, správne nastavenie organizácie ovplyvňuje fungovanie vyučovacieho procesu a to úzko súvisí aj so spokojnosťou študentov.

    3. O tejto vážnej otázke diskutujeme na úrovni Slovenskej rektorskej konferencie, ako aj na jednotlivých univerzitách. Dotýka sa financovania vysokých škôl, dobre nastavenej právnej úpravy vysokého školstva a podmienok, v ktorých sa realizuje štúdium, ale aj študentský život. V silnej zahraničnej konkurencii však vnímam snahu slovenských vysokých škôl získavať čo najvyššiu kvalitu vzdelávania a vedy.

    Základ vzdelania je komunikácia s pedagógom

    doc. Samuel Abrahám, Phd., poverený rektor súkromnej BISLA

    10_11_abraham.jpg1. Absolútne zásadné je zistiť si, koľko bakalárov prijíma fakulta školy, na ktorú sa hlásia. Ak škola prijíma niekoľko stoviek bakalárov na určitý odbor, s pedagógom neprídu do styku, pretože budú celý semester pasívne počúvať prednášky. A základ vzdelania je komunikácia s pedagógom a, pod dohľadom pedagóga, diskusia s inými študentmi. Všetko ostatné je univerzitný priemysel, kde školy naháňajú počty, pretože od toho im závisia financie.

    2. Žiaľ, väčšina rebríčkov sa netýka študentov, ale publikačnej činnosti pedagógov a materiálneho vybavenie školy. Len také rebríčky sú pre uchádzačov zmysluplné, ktoré stanovia, ako študenti hodnotia kvalitu pedagógov, koľko času sa učitelia venujú študentom a napríklad to, ako často študent píše za semester eseje a či pedagóg vráti nielen oznámkovanú esej, ale aj poznámky, teda spätnú väzbu. Len tak sa študent naučí kvalitne písať, robiť si výskum a kriticky zhodnotiť použitú literatúru. Taký prieskum kvality odvíjajúcej sa od znalosti a intelektuálnych zručností študentov robil pred pár rokmi OECD v rámci prieskumu AHELO. Naše školy odmietli zverejniť výsledky výskumu.

    3. To je jednoduché. Univerzity a vysoké školy sú pre študentov a ich poznanie – vedecké, spoločenské a seba samých. U nás sa však vzdelávacie inštitúcie vnímajú, že existujú kvôli pedagógom, úradníkom, nanajvýš doktorandom robiacich výskum, ale bakalári sú len pre počet, pretože náš systém platí školy nie od kvality výučby, ale podľa počtu prijatých študentov. A tak nám budú najlepší odchádzať. A ani ďalšie milióny naliate do systému to nezmenia, ak sa nezmení filozofia, prístup, že univerzita či vysoká škola je v prvom rade pre študenta a až potom pre profesorov. Nemyslím si, že v Českej republike je tento systém príliš rozdielny.

    Treba zlepšiť obraz vysokoškolského vzdelávania

    prof. RNDr. Zdenka Gálová, CSc., prorektorka SPU v Nitre

    10_11_prof.-zdenka-galova_r9716.jpg1. Maturanti by si mali zvoliť takú vysokú školu, ktorá dobre obstála v poslednej komplexnej akreditácii vysokých škôl, ktorá vykazuje kvalitnú výskumnú činnosť a má dobrú uplatniteľnosť absolventov na trhu práce.

    2. Všetky informácie, ktoré sa nachádzajú na internete a sociálnych sieťach veľmi ovplyvňujú zmýšľanie mladých ľudí. V tomto smere je dôležitá úloha rodičov, aby svojim deťom vysvetľovali a interpretovali takéto informácie.

    3. Je to otázka na maturantov, aby sa vyjadrili k uvedenej skutočnosti. Podľa nás treba prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov zlepšiť obraz vysokoškolského vzdelávania v našej spoločnosti, viac šíriť dobré meno a postavenie vysokých škôl na Slovensku, ako aj účinnejšou propagáciou na stredných školách podnietiť záujem maturantov o štúdium doma, vo svojej krajine.

    Naše školy nie sú také zlé, ako sa o nich píše

    prof. RNDr. Ľubomír Zelenický, CSc., rektor UKF v Nitre

    10_11_rektor-zelenicky.jpg1. Každý maturant by si mal uvedomiť vážnosť svojho rozhodnutia, ktoré ovplyvní zásadným spôsobom jeho budúci život. Podstatné je zvoliť si odbor štúdia a študijný program, ktorý je v súlade s jeho záujmami a potom vysokú školu, ktorá takýto program ponúka. Mnohí študenti po prvom roku štúdia na vysokej škole menia svoje zameranie, odbor alebo školu práve preto, že obsah štúdia nesplnil ich očakávania. Následne by sa mali informovať o konkrétnom obsahu, podmienkach štúdia, kvalite zabezpečenia študijného programu. Nezanedbateľná je i dostupnosť a vzdialenosť od bydliska, možnosť ubytovania a spoločenského vyžitia.

    2. Rebríčkom kvality je v súčasnosti prisudzovaný možno až príliš veľký dôraz. Rebríčky hovoria o vedeckej produktivite vysokej školy a nie priamo o kvalite poskytovaného štúdia.

    3. Prvým predpokladom je verejnosť pravdivo informovať o kvalite našich vysokých škôl. V ostatnom čase za znieslo na naše vysoké školy mnoho kritických pripomienok a názorov. Je síce čo zlepšovať aj na našich školách, ale zďaleka nie sú také zlé, ako sa o nich píše. Sú schopné ponúkať rovnako kvalitné štúdium ako zahraničné školy.

    Investovali sme do laboratórií aj internátov

    prof. Ing. Robert Redhammer, PhD., rektor STU v Bratislave

    10_11_rektor-stu_r6164.jpg1. Šancu na uplatnenie. Mne radil starší kamarát. Chcel som študovať fyziku, lebo som ju poznal zo strednej školy. On mi odporučil techniku, lebo po jej absolvovaní „budem mať viac možností uplatniť sa“. A mal pravdu! Vysoká škola má dať človeku do rúk profesiu, ktorou bude živiť seba i svoju rodinu. Preto voľba správnej vysokej školy značne predurčuje, kto kým bude v živote. Či ho bude práca baviť, či sa v nej dokáže sebarealizovať, uplatniť a byť spokojný, i koľko v živote zarobí.

    2. Top rebríčky svetových univerzít vyberajú z desiatok tisíc vysokých škôl len malý zlomok do prvej päťstovky či tisícky. Dôležité sú pritom kritériá, ktoré používajú. Často je to počet nobelistov či napríklad „reputácia“ meraná ako známosť univerzity medzi zamestnávateľmi alebo akademikmi v USA, západnej Európe a Ázii. Zabodovať univerzitám z malých krajín je o to ťažšie. Preto si vysoko vážim takéto umiestnenie získané výlučne výsledkami vlastnej práce - napr. umiestnenie STU na 401. - 450. mieste v rebríčku QS World University Rankings 2016 v kategórii Počítačové vedy a informačné technológie. Či Times Higher Education na 201. mieste (141 v r. 2016) spomedzi krajín BRICs & Emerging Economies.

    3. Celá vyspelá západná civilizácia čelí negatívnemu vývoju demografie, z čoho plynie ohrozenie finančného zabezpečenia sociálnych systémov. Preto sa snažia vyspelé krajiny prilákať čo najviac nadaných mladých ľudí zo zahraničia, najlepšie cez ponuku štúdia na ich vysokých školách. STU sa snaží udržať krok s vyspelým svetom. Posledné roky investovala značné financie nielen do obnovy študentských domovov, ale aj do laboratórií a špičkových prístrojov. Už dnes je to cítiť v lepšej medzinárodnej reputácii. Získali sme najviac projektov programu Horizont 2020 zo Slovenska a taktiež minulý týždeň aj vstupenku do Európskeho technologického inštitútu pre inovácie (EIT) – KIC suroviny (Knowledge Innovation Community Raw Materials). EIT má byť európsky ekvivalent americkej špičky MIT. Našou prioritou je zapájať študentov do výskumu, vlastnej tvorivej práce a spolupráce s praxou v odbore, ktorý študujú. Menší počet študentov prináša výhodu tým, ktorí na STU študujú – môžeme sa im viac venovať.

    Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy 8.2.2017.

    Ďalšie novinky

    Kuko z Horkýže Slíže ťahá mladých k zdravotníctvu

    V klipe Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre účinkuje aj dekan fakulty. Nohy má vyložené na stole, neskôr si zaspieva s Kukom.

    Gastrolístky sa im mália, firmám lezú na nervy. Akí sú dnešní mladí na trhu práce?

    Firmy z nich majú hlavu v smútku. Dnešní mladí jednoducho majú iné požiadavky - na pracovný čas i zamestnanecké benefity.

    Hlavné správy

    Danko zatiaľ nepovedal, ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

    Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

    Spoplatnený obsahSoták nie je jediným podnikateľom, ktorý zachraňoval politikov

    Podnikateľ sa k školstvu vyjadrovať nechce.

    Spoplatnený obsahSpotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To je výsmech

    Pričasto sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje.

    Penta bude v Petit Presse slabšia

    Akcionári spoločnosti Petit Press, vydavateľa denníka SME, sa dohodli na novom usporiadaní vzťahov.