Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.

Študovňa Filozofickej fakulty UK v Bratislave.(Zdroj: FOTO - UK BA)

Prvák na vysokej škole do knižnice zavíta veľmi skoro, najčastejšie tam musí ísť po literatúru na svoju prvú seminárnu prácu či esej.

Zmätených prvákov v knižnici možno stretnúť každý rok, ich pátranie po knižke pripomína hľadanie ihly v kope sena.

Aj preto takmer každá vysoká škola – na Slovensku i v Česku – pripravuje pre vysokoškolských „benjamínov“ úvodný seminár, na ktorom im knižničný personál vysvetlí, ako knižnica funguje.

Prváci sa dozvedia, ako treba knihy hľadať či objednávať v online katalógu, podľa akého systému sú knihy v policiach radené, ale aj to, kedy je knižnica otvorená a koľko sa platí za omeškané vrátenie. Obvykle si študenti môžu knihy požičať na mesiac. Niektoré školy dokonca umožňujú predĺžiť lehotu vypožičania až o dva mesiace, čiže študent môže mať knižku len pre seba dokopy tri mesiace.

Študovne, skenery aj zámky

Bežnou súčasťou knižníc sú priestranné študovne vybavené pracovnými stolmi či počítačmi.

Na tomto mieste si vysokoškoláci môžu v pokoji pripravovať svoje seminárne práce alebo sa učiť na skúšku. Nemusia sa báť rušivého hluku, pretože v knižniciach platí úzus, že študenti sa navzájom nevyrušujú a nekomunikujú nahlas. Ak si potrebujú zavolať, musia ísť von z knižnice.

Rovnako sa v knižniciach nachádzajú aj veľké kopírky či skenery. Spomínané skenery dokážu skenovať súbory rovno na USB kľúč, čo je užitočné najmä vtedy, ak si danú knižku študent nemôže vziať domov, pretože je len na prezenčné vypožičanie. Takáto kniha je zväčša nejakým spôsobom označená, aby bolo na prvý pohľad jasné, že si ju vysokoškolák môže prezerať a čítať len v knižnici.

Niektoré univerzity vybavujú knižnice aj relaxačnými zónami s tulivakmi, do ktorých sa študenti môžu zvaliť a čítať si ako doma.

Knižničný personál myslí aj na ochranu pred zlodejmi, a preto poskytujú ochranné zámky na počítače, pretože v knižniciach často dochádza ku krádeži notebookov.

Éra e-kníh

Oslovené slovenské i české univerzity sa zhodujú, že klasické papierové knihy dnes dopĺňajú aj takzvané elektronické informačné zdroje. Ide o e-knihy či online časopisy, ktoré sú pre študentov plnohodnotným študijným materiálom.

„V súčasnosti pre štúdium na vysokej škole nepostačuje len klasická tlačená študijná literatúra vo forme kníh, učebníc, prípadne odborných tlačených periodík,“ vysvetľuje riaditeľka Univerzitnej knižnice Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ľudmila Homolová.

Aj Slovenská technická univerzita v Bratislave považuje online zdroje za kľúčové pri získavaní najnovších poznatkov v čo najaktuálnejšom čase. Pre študentov aj pedagógov je k dispozícií takzvaná virtuálna knižnica, ktorá je k dispozícii 24 hodín denne z akéhokoľvek miesta. Čiže študent si dokáže „prelistovať“ knihu či odborný časopis aj z pohodlia domova.

A hoci sa knižnice snažia neustále dopĺňať novšie publikácie, stáva sa, že študent nenájde, čo hľadá. V takomto prípade si môže zažiadať o medziknižničné vypožičanie. V praxi to znamená, že ak by potreboval knihu z inej knižnice, vrátane Slovenskej národnej knižnice či zahraničnej knižnice, tak mu ju škola vie zabezpečiť práve cez túto službu. Takýto spôsob vypožičania však neplatí pre knihy, ktoré si študenti môžu prelistovať len v knižnici.

Bratislava vs. Praha

Slovenka Laura Pecíková študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, odkiaľ po roku odišla do Prahy, kde študuje politológiu a medzinárodné vzťahy na Karlovej univerzite.

Pecíková priznáva, že knižnicu v Bratislave využívala skôr na samotné štúdium než na požičiavanie kníh. „Ako nárazovému študentovi mi totiž na knižnici nevyhovovala čakacia lehot, ktorá bola zvyčajne jeden deň na to, aby vám vydali vopred vybrané knihy v knižnom katalógu,“ opisuje svoju skúsenosť.

V tomto smere je podľa nej lepšia Knižnica T. G. Masaryka v pražských Jinoniciach, kde si momentálne chodí požičiavať knihy. Ide o knižnicu určenú študentom fakulty sociálnych vied.

Prečítajte si tiež: Hlásite sa na vysokú školu? Tieto kroky musíte urobiť

Pecíková vysvetľuje, že pražská knižnica disponuje skutočne veľkým spektrom kníh pre všetky sociálnovedné odbory a na väčšinu z nich nemusia študenti čakať, kým im ich personál knižnice pripraví. Knižnica má tiež veľký výber kníh v niekoľkých jazykoch a zhruba každý týždeň vyraďuje knihy pre každý odbor na stolík pred vchodom. Aj Pecíková si už niekoľko z nich odniesla.

„Čo mi na knižnici T. G. Masaryka chýba, je výber beletrie, ktorý bol bohatší v Univerzitnej knižnici v Bratislave,“ uzatvára.

Koľko knihy stoja

Sumy, ktoré školy minú na nákup nových kníh, sa výrazne líšia. Kým Univerzita Komenského v Bratislave ročne minie okolo 200-tisíc eur, tak Prešovská univerzita dáva do nákupu kníh v priemere štyrikrát menej – len okolo 50-tisíc eur.

Na porovnanie, brnianska Masarykova univerzita v roku 2016 (za rok 2017 ešte nemá spracované dáta) zaplatila za nové knihy vyše milión eur (27 miliónov korún).

„Podľa môjho názoru nie je možné, aby pri súčasných finančných možnostiach slovenských verejných vysokých škôl existovala na Slovensku čo i len jedna akademická knižnica, ktorá by pokryla potreby všetkých študentov,“ hovorí riaditeľ Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity v Prešove Peter Halko.

Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity sa preto snaží v rámci svojich možností zabezpečiť maximálne množstvo literatúry pre svojich čitateľov, pričom využíva aj dostupné elektronické informačné zdroje, ktoré sú v súčasnosti najefektívnejšie.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Ja si tú hodnosť zaslúžim. Fenomén z Danka urobili výložky

Brbty mimo kamery nerobí, tvrdia jeho známi.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.

Neprehliadnite tiež

Na Oxford a Cambridge sa treba hlásiť už v októbri

Chceli by ste skúsiť štúdium v zahraničí? Prihlášky ešte prijímajú v Holandsku aj vo Veľkej Británii

Vysokoškolský titul väčšinou zaručí vyšší plat

Napätá situácia na trhu práce mení správanie zamestnávateľov. Teórie, že asistentka musí mať vysokú školu a ovládať aspoň dve reči, už neplatia.

Erasmus: V zime študovala v Anglicku, v lete v Portugalsku

Študentka žurnalistiky Dominika Buková stihla v rámci Erasmu študovať v dvoch krajinách. Ak sa to dá, stačí to dobre naplánovať, vraví.

Život vedca je jedno veľké dobrodružstvo

Po desiatich rokoch strávených na zahraničných vedeckých pracoviskách sa v januári tohto roka vrátila domov fyzička MARIANNA DERZSI.

Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.