SME

Dostala sa na Cambridge: Ak mám šťastie, škola je aj v nedeľu

Recept, ako sa dostať na Cambridge, nemám, hovorí slovenská študentka.

Slovenka SILVIA HNÁTOVÁ z Topoľčian nastúpi v októbri do tretieho ročníka Biological Sciences na Trinity College, University of Cambridge. Po skončení druhého ročníka patrí podľa britského systému hodnotenia medzi najlepších študentov.

Kedy ste sa rozhodli pre štúdium v zahraničí?

dievcinka.jpg Už v základnej škole v Topoľčanoch som rozmýšľala o štúdiu v zahraničí. Po ôsmom ročníku som šla študovať na španielsku bilingválnu sekciu Ramóna y Cajala s prírodovedným zameraním na Gymnáziu Párovská v Nitre. Hneď na začiatku štúdia na strednej škole som si vybrala konkrétne miesto, kde by som chcela študovať. Na nástenke maturantov som si totiž všimla študentku, ktorá sa dostala na Oxford. Vedomie, že už to niekto dokázal, zadefinovalo moju túžbu dostať sa na Cambridge.

SkryťVypnúť reklamu

Hovorí sa, že na cambridgeskú univerzitu sa môže dostať len rodený génius, úspešný stredoškolský medzinárodný olympionik v ľubovoľnom odbore alebo zaopatrený aristokrat. Čo zavážilo pri prijatí vo vašom prípade?

Záujemca musí mať motiváciu a predovšetkým nadšenie pre odbor, ktorý chce študovať. Z toho pramení aj všetko úsilie, ktoré tomu venuje. Všeobecne neexistuje žiadny konkrétny recept, ako sa dostať na prestížnu školu. V prírodných vedách veľmi pomôže uspieť v konkurencii študentov z iných krajín, ak má študent výsledky v podobe olympiád, súťaží a venuje sa samostatnému štúdiu.

Vám v konkurencii naisto pomohli aj úspechy, ktoré ste dosahovali počas základnej aj strednej školy na súťažiach, olympiádach.

Pravdepodobne. Každý rok na základnej aj strednej škole som sa zúčastňovala na Biologickej olympiáde, projektových súťažiach a teoretických olympiádach. Medzi moje najlepšie národné výsledky patrí 1. miesto v celoštátnom kole projektovej časti Biologickej olympiády a 2. miesto v teoreticko-praktickej v roku 2012. Ten istý rok som bola nominovaná na Medzinárodnú biologickú olympiádu (IBO) v Singapure, kde som získala bronzovú medailu. Slovensko som na medzinárodných olympiádach reprezentovala od roku 2008. V tom roku som v Južnej Kórei na Medzinárodnej olympiáde mladých vedcov (IJSO) získala bronzovú medailu.

SkryťVypnúť reklamu

Prečo ste si zvolili práve neurovedu?

Mám rada výzvy a neurovedy nimi jednoznačne sú. Spôsob, akým funguje mozog, je jednou z najväčších záhad súčasnosti a vášňou mnohých vedcov. Choroby nervového systému sa stávajú čoraz väčším problémom – Alzheimerova, Parkinsovova choroba alebo momentálne mediálne známa ALS. Predstavte si možnosť ovládať pomocou myšlienok robotické končatiny pre ľudí s amputáciami. Tieto a mnohé iné uplatnenia neurovied ma jednoducho fascinujú. Cambridge je jedným z najlepších miest na svete, kde sa neurovedy dajú študovať. Práve z mojej College pochádzajú laureáti Nobelovej ceny za výskum v oblasti neurovied – lord Edgar D. Adrian, sir Alan L. Hodgkin a sir Andrew F. Huxley.

Ako vyzerá váš bežný vysokoškolský týždeň?

SkryťVypnúť reklamu

Na Cambridgei je skvelé to, že neexistuje normálny týždeň. Dokonca aj ten „normálny“ sa začína oficiálne vo štvrtok a končí sa v stredu. Každý týždeň je špecifický niečím iným, je vo všeobecnosti enormne hektický a graduje v 5. z ôsmich týždňov v každom trimestri. Všeobecne mám školu od pondelka do soboty, ak mám šťastie, tak aj v nedeľu. Cez týždeň máme okolo tridsať hodín štúdia v podobe prednášok, supervízií a labákov. Okrem toho sa od nás očakáva minimálne rovnaký počet hodín strávených samoštúdiom – čítaním učebníc a relevantných článkov. Počas týždňa chodím aj na iné ako povinné prednášky – na prednášky laureátov Nobelových cien, debaty a diskusie s inými zaujímavými ľuďmi.

Druhý ročník štúdia Biological Sciences na Trinity College University of Cambridge ste skončili so známkou Upper Second, ktorá je druhou najlepšou v rámci britského systému. Ako sa vám to podarilo?

SkryťVypnúť reklamu

Práca a štúdium – to sú jediné dve veci, ktoré na Cambridgei pomôžu. Celkovo máme päť stupňov hodnotenia na základe percentilu: First, Upper Second, Lower Second, Third a Fail. Iba prvých 20 percent najlepších študentov spomedzi všetkých prírodovedcov dostane First. Som teda spokojná so ziskom Upper Second, ale pevne verím, že sa mi v budúcnosti podarí získať First.

Ako si štúdium hradíte?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom SME4 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


SkryťZatvoriť reklamu