• Informácie o štúdiu
  • Zoznamy škôl
  • Financovanie štúdia
  • Štúdium v zahraničí
  • Absolventi
  • Porovnanie škôl
  • Dostala sa na Cambridge: Ak mám šťastie, škola je aj v nedeľu

    Vydané 23. 9. 2014 o 17:40 Autor: Jarmila Horáková

    Recept, ako sa dostať na Cambridge, nemám, hovorí slovenská študentka.

    Slovenka SILVIA HNÁTOVÁ z Topoľčian nastúpi v októbri do tretieho ročníka Biological Sciences na Trinity College, University of Cambridge. Po skončení druhého ročníka patrí podľa britského systému hodnotenia medzi najlepších študentov.

    Kedy ste sa rozhodli pre štúdium v zahraničí?

    dievcinka.jpgUž v základnej škole v Topoľčanoch som rozmýšľala o štúdiu v zahraničí. Po ôsmom ročníku som šla študovať na španielsku bilingválnu sekciu Ramóna y Cajala s prírodovedným zameraním na Gymnáziu Párovská v Nitre. Hneď na začiatku štúdia na strednej škole som si vybrala konkrétne miesto, kde by som chcela študovať. Na nástenke maturantov som si totiž všimla študentku, ktorá sa dostala na Oxford. Vedomie, že už to niekto dokázal, zadefinovalo moju túžbu dostať sa na Cambridge.

    Hovorí sa, že na cambridgeskú univerzitu sa môže dostať len rodený génius, úspešný stredoškolský medzinárodný olympionik v ľubovoľnom odbore alebo zaopatrený aristokrat. Čo zavážilo pri prijatí vo vašom prípade?

    Záujemca musí mať motiváciu a predovšetkým nadšenie pre odbor, ktorý chce študovať. Z toho pramení aj všetko úsilie, ktoré tomu venuje. Všeobecne neexistuje žiadny konkrétny recept, ako sa dostať na prestížnu školu. V prírodných vedách veľmi pomôže uspieť v konkurencii študentov z iných krajín, ak má študent výsledky v podobe olympiád, súťaží a venuje sa samostatnému štúdiu.

    Vám v konkurencii naisto pomohli aj úspechy, ktoré ste dosahovali počas základnej aj strednej školy na súťažiach, olympiádach.

    Pravdepodobne. Každý rok na základnej aj strednej škole som sa zúčastňovala na Biologickej olympiáde, projektových súťažiach a teoretických olympiádach. Medzi moje najlepšie národné výsledky patrí 1. miesto v celoštátnom kole projektovej časti Biologickej olympiády a 2. miesto v teoreticko-praktickej v roku 2012. Ten istý rok som bola nominovaná na Medzinárodnú biologickú olympiádu (IBO) v Singapure, kde som získala bronzovú medailu. Slovensko som na medzinárodných olympiádach reprezentovala od roku 2008. V tom roku som v Južnej Kórei na Medzinárodnej olympiáde mladých vedcov (IJSO) získala bronzovú medailu.

    Prečo ste si zvolili práve neurovedu?

    Mám rada výzvy a neurovedy nimi jednoznačne sú. Spôsob, akým funguje mozog, je jednou z najväčších záhad súčasnosti a vášňou mnohých vedcov. Choroby nervového systému sa stávajú čoraz väčším problémom – Alzheimerova, Parkinsovova choroba alebo momentálne mediálne známa ALS. Predstavte si možnosť ovládať pomocou myšlienok robotické končatiny pre ľudí s amputáciami. Tieto a mnohé iné uplatnenia neurovied ma jednoducho fascinujú. Cambridge je jedným z najlepších miest na svete, kde sa neurovedy dajú študovať. Práve z mojej College pochádzajú laureáti Nobelovej ceny za výskum v oblasti neurovied – lord Edgar D. Adrian, sir Alan L. Hodgkin a sir Andrew F. Huxley.

    Ako vyzerá váš bežný vysokoškolský týždeň?

    Na Cambridgei je skvelé to, že neexistuje normálny týždeň. Dokonca aj ten „normálny“ sa začína oficiálne vo štvrtok a končí sa v stredu. Každý týždeň je špecifický niečím iným, je vo všeobecnosti enormne hektický a graduje v 5. z ôsmich týždňov v každom trimestri. Všeobecne mám školu od pondelka do soboty, ak mám šťastie, tak aj v nedeľu. Cez týždeň máme okolo tridsať hodín štúdia v podobe prednášok, supervízií a labákov. Okrem toho sa od nás očakáva minimálne rovnaký počet hodín strávených samoštúdiom – čítaním učebníc a relevantných článkov. Počas týždňa chodím aj na iné ako povinné prednášky – na prednášky laureátov Nobelových cien, debaty a diskusie s inými zaujímavými ľuďmi.

    Druhý ročník štúdia Biological Sciences na Trinity College University of Cambridge ste skončili so známkou Upper Second, ktorá je druhou najlepšou v rámci britského systému. Ako sa vám to podarilo?

    Práca a štúdium – to sú jediné dve veci, ktoré na Cambridgei pomôžu. Celkovo máme päť stupňov hodnotenia na základe percentilu: First, Upper Second, Lower Second, Third a Fail. Iba prvých 20 percent najlepších študentov spomedzi všetkých prírodovedcov dostane First. Som teda spokojná so ziskom Upper Second, ale pevne verím, že sa mi v budúcnosti podarí získať First.

    Ako si štúdium hradíte?

    Ďalšie novinky

    Kuko z Horkýže Slíže ťahá mladých k zdravotníctvu

    V klipe Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre účinkuje aj dekan fakulty. Nohy má vyložené na stole, neskôr si zaspieva s Kukom.

    Osem rektorov radí, čo zohľadniť pri výbere vysokej školy

    Čo všetko by absolventa strednej školy malo zaujímať predtým, než pošle na niektorú univerzitu prihlášku na vysokoškolské štúdium? Odpovedá osem rektorov, ktorých sme oslovili.

    Hlavné správy

    Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

    Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

    Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

    S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

    Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

    Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

    Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

    Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.