Vždy som vedela, že som technický typ. Bavila ma matematika, fyzika a chémia, ale len dovtedy, kým som tomu rozumela a nemusela sa učiť zbytočne veľa teórie naspamäť.
Po maturite na Gymnáziu v Trnave som sa nevedela rozhodnúť, kam ísť na vysokú školu.
Dala som si len jedinú prihlášku na Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorá ponúkala účasť na pilotnom projekte zameranom na automobilový priemysel. Znamená to, že nebudeme sedieť len v posluchárňach či laboratóriách fakulty, ale veľkú časť štúdia strávime priamo v praxi v spoločnosti Volkswagen Slovakia.
Na výberovom konaní nás bolo dvadsaťpäť. Prijímačky boli kombináciou viacerých testov z matematiky, zručnosti, z osobnostných predpokladov. Zobrali nás desať. Mňa a deväť chlapcov.
Spolu s rozhodnutím o prijatí mi prišla aj zmluva k účasti v pilotnom projekte, keďže Volkswagen Slovakia sa finančne podieľa aj na našej duálnej príprave a intenzívnej výučbe nemeckého jazyka. V prvom semestri poberám mesačné štipendium sto eur, ktorého výška sa bude postupne meniť podľa známok a napredovania v nemčine.

Musela som sa naučiť rysovať
Nemôžem tvrdiť, že štúdium na Strojníckej fakulte STU je jednoduché. Technické kreslenie, kreslenie na PC v programe Catia, sa nedajú naučiť za jeden semester, oplatí sa učiť priebežne, ale treba sa tomu venovať aj doma.
Mám za sebou zimný semester, mala som štyri skúšky, z matematiky, základov strojného inžinierstva, technickej chémie a ústnu skúšku z nemčiny.
Najťažšie bolo pre mňa strojné inžinierstvo, bolo pre mňa úplne nové. Musela som sa naučiť rysovať rôzne skrutky, matice, ložiská a ozubené kolesá a priznám sa, nebolo toho málo.
Matematika sa mi zatiaľ nezdá ťažká, vysokoškolskú matematiku som sa učila už na gymnáziu, čo mi teraz veľmi pomohlo. Spolužiaci, ktorí nemajú také základy, to mali o čosi ťažšie.
Počas školy do Bratislavy denne dochádzam z Trnavy, kde bývam. Vo vlaku strávim počas dňa asi dve hodiny, ale tento čas využívam na opakovanie si učiva z prednášok alebo si čítam knihu a ráno dospávam, keďže musím skôr vstávať.

Na praxi s mentorom
Počas praxe máme každý svojho mentora, je to akoby náš „otec“ vo Volkswagene, s ktorým sa pravidelne stretávame a môžeme sa naňho obrátiť s čímkoľvek.
V zimnom semestri sme si na svojich mentorov len zvykali a spoznávali sa, ale už sa teším, až budeme na praxi častejšie a budeme pracovať na konkrétnych úlohách.
Článok bol uverejnený v prílohe SME Bedeker Vysoké školy.