Čo mi dalo štúdium na Slovensku: Geografia už dávno nie je zemepis

Ako sa študuje geografia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave približuje jej absolvent, dnes vedúci Katedry humánnej geografie a demografie JÁN BUČEK.

Neoddeliteľnou súčasťou výučby sú exkurzie, terénny výskum, praxe, či stáže.Neoddeliteľnou súčasťou výučby sú exkurzie, terénny výskum, praxe, či stáže.(Zdroj: FOTO - ARCHÍV KATEDRY)

Asi dosť stredoškolákov prekvapím, keď im poviem, že súčasná geografia ako vedecká disciplína či ako študijný program na vysokej škole nie je ani zďaleka zemepis v tej podobe, ako sa s ním stretávali na základnej či strednej škole.

Už to nie je vízia geografa ako odborníka, ktorý vie „kde čo je“, rád cestuje a má k tomu „pribalené“ encyklopedické znalosti.

Ak sa dnes stredoškolák rozhoduje pre toto štúdium, nemal by v jeho vedomostnej výbave chýbať záujem nielen o geografiu, ale mal by mať vzťah aj k informatike, matematike, samozrejme, k cudzím jazykom, no hodí sa i dejepis a občianska náuka.

Nememorujeme, učíme, ako informácie hľadať

Dnešné naše študijné programy zamerané na ekonomickú, sociálnu, politickú geografiu či demografiu sú výrazne inovované. A čo si treba vôbec predstaviť pod humánnou geografiou? Určite to, že patrí medzi vedy, ktorých hlavná pozornosť je zameraná na otázky mestského a regionálneho rozvoja. Rovnakou mierou si všíma ich sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty.

Prečítajte si tiež: Čo mi dalo štúdium na Slovensku: Na praxi máme každý svojho mentora

Ale aby som uchádzačov neodradil, hneď skraja poviem, že im u nás nehrozí memorovanie a úmorné „tlačenie do hlavy“ priestorovo lokalizovaných faktov. To už nemá zmysel – za dve minúty sa pri dobrom internetovom spojení môžeme o každom mieste sveta dozvedieť oveľa viac a aktuálnejších informácií, ako si dokážeme uchovať v pamäti.

Dôležitejšie je vedieť informácie hľadať a selektovať, napríklad podľa ich hodnovernosti, analyzovať ich, hodnotiť, či vytvárať nové informácie, ktoré umožňujú pochopiť nové súvislosti.

Všetko toto sa u nás učí čoraz viac cez moderné technológie, najmä cez geografické informačné systémy (GIS). Okrem tradičného štúdia metód výskumu sa študenti venujú zvládnutiu rozsiahlych databáz, štatistického a mapového softvéru, ale i ďalších sofistikovaných metód zberu a analýzy originálnych dát.

Konkrétne zručnosti nadobúdajú najmä v počítačových učebniach vybavených špecializovaným softvérom a preukazujú vypracovaním konkrétnych zadaní. Práve práca s GIS a ich aplikácie sú najtypickejším a najvýraznejším posunom geografie aj s posilnením pozície geografov na pracovnom trhu.

Čo musí geograf vedieť

Hoci sú absolventi analyticky pripravení, nemyslíme, že je to pre nich v súčasnosti postačujúce.

Dôležité je postihnúť nielen to, „čo sa deje“, ale aj vedieť „čo s tým“, ako tento vývoj napríklad zmeniť. Mestá, vidiek, obce, regióny, ale i podnikateľské subjekty musia zvládať riadenie svojho rozvoja z priestorových hľadísk.

Prečítajte si tiež: Ak si myslíte, že informatik sedí len za počítačom, mýlite sa

Študenti sa preto učia postupy tvorby plánovacích, programových dokumentov, zásady projektového manažmentu a implementácie takto zameraných politík. Analyzujú napríklad postupy prípravy a realizácie úspešných projektov a pripravujú svoje vlastné „cvičné“ projekty zamerané na riešenie praktických problémov.

Využívame na to spoluprácu s praxou – verejným, súkromným i neziskovým sektorom.

Je si z čoho vyberať

Okrem základného výberu študijného programu sa študenti vo vyšších ročníkoch užšie špecializujú, napríklad prostredníctvom voliteľných predmetov a najmä témami bakalárskych a diplomových prác.

Kým niektorí sa pripravujú napríklad na riešenie problémov súvisiacich s rozvojom miest a regiónov, ich plánovania, iní sa sústreďujú na reštrukturalizáciu ekonomiky, sociálne a ekonomické siete, pracovný trh a ľudské zdroje, bývanie, cestovný ruch, infraštruktúru.

Okrem prednášok a cvičení stále majú vo výučbe významný podiel exkurzie, terénny výskum, prax či stáže. Stále pri tom platí – s geografiou sa nestratíš.

Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

Píše Patrik Dubovský - Fórum

Ako Harabinov senát poslal do väzenia ťažko chorého františkána

Bystrík Janík zomrel následkom perzekúcií komunistického režimu a jeho justície.

PLUS

Kde sa vzali nožík-rybička, verzatilka aj známe zápalky

Príbehy drobností českého dizajnu, ktoré prežili.

Neprehliadnite tiež

Boli ste na stáži? Pre firmu budete zaujímavejší

Zamestnávatelia sa dnes o ľudí bez praxe nebijú. Pritom pre dnešného vysokoškoláka vôbec nie je ťažké dostať sa na študijný či stážový pobyt do zahraničia. Erasmus+ už dokonca umožňuje stážovať aj absolventom.

Ilustračná fotografia

Chcete ísť na vysokú školu? Ustriehnite si termíny

Stručná inštruktáž, ako si podať prihlášku na vysokú školu.

Ilustračná fotografia

Čo nové budete môcť študovať?

Novinky študijných programov, ktoré sa vysokým školám po získaní akreditácie podarilo zaradiť do svojej ponuky na akademický rok 2019/2020

Mnohé fakulty reagujú pri nových študijných akreditovaných programoch na požiadavky praxe, absolventi budú pre zamestnávateľov zaujímavejší.

Na vlastnej koži: Ako prežiť prvý rok na vysokej škole

Prechod zo strednej školy na vysokú prináša študentom veľa zmien do života.

Porovnávacie skúšky nahradia prijímačky

Výsledky štandardizovaných skúšok českej spoločnosti Scio na Slovensku využíva pri prijímaní na štúdium 32 fakúlt z desiatich univerzít. Skúšky študent môže absolvovať počas jedného školského roka v šiestich termínoch vo viacerých slovenských mestách.