Asi dosť stredoškolákov prekvapím, keď im poviem, že súčasná geografia ako vedecká disciplína či ako študijný program na vysokej škole nie je ani zďaleka zemepis v tej podobe, ako sa s ním stretávali na základnej či strednej škole.
Už to nie je vízia geografa ako odborníka, ktorý vie „kde čo je“, rád cestuje a má k tomu „pribalené“ encyklopedické znalosti.
Ak sa dnes stredoškolák rozhoduje pre toto štúdium, nemal by v jeho vedomostnej výbave chýbať záujem nielen o geografiu, ale mal by mať vzťah aj k informatike, matematike, samozrejme, k cudzím jazykom, no hodí sa i dejepis a občianska náuka.
Nememorujeme, učíme, ako informácie hľadať
Dnešné naše študijné programy zamerané na ekonomickú, sociálnu, politickú geografiu či demografiu sú výrazne inovované. A čo si treba vôbec predstaviť pod humánnou geografiou? Určite to, že patrí medzi vedy, ktorých hlavná pozornosť je zameraná na otázky mestského a regionálneho rozvoja. Rovnakou mierou si všíma ich sociálne, ekonomické a environmentálne aspekty.
Čo mi dalo štúdium na Slovensku: Na praxi máme každý svojho mentora Čítajte Ale aby som uchádzačov neodradil, hneď skraja poviem, že im u nás nehrozí memorovanie a úmorné „tlačenie do hlavy“ priestorovo lokalizovaných faktov. To už nemá zmysel – za dve minúty sa pri dobrom internetovom spojení môžeme o každom mieste sveta dozvedieť oveľa viac a aktuálnejších informácií, ako si dokážeme uchovať v pamäti.
Dôležitejšie je vedieť informácie hľadať a selektovať, napríklad podľa ich hodnovernosti, analyzovať ich, hodnotiť, či vytvárať nové informácie, ktoré umožňujú pochopiť nové súvislosti.
Všetko toto sa u nás učí čoraz viac cez moderné technológie, najmä cez geografické informačné systémy (GIS). Okrem tradičného štúdia metód výskumu sa študenti venujú zvládnutiu rozsiahlych databáz, štatistického a mapového softvéru, ale i ďalších sofistikovaných metód zberu a analýzy originálnych dát.
Konkrétne zručnosti nadobúdajú najmä v počítačových učebniach vybavených špecializovaným softvérom a preukazujú vypracovaním konkrétnych zadaní. Práve práca s GIS a ich aplikácie sú najtypickejším a najvýraznejším posunom geografie aj s posilnením pozície geografov na pracovnom trhu.
Čo musí geograf vedieť
Hoci sú absolventi analyticky pripravení, nemyslíme, že je to pre nich v súčasnosti postačujúce.
Dôležité je postihnúť nielen to, „čo sa deje“, ale aj vedieť „čo s tým“, ako tento vývoj napríklad zmeniť. Mestá, vidiek, obce, regióny, ale i podnikateľské subjekty musia zvládať riadenie svojho rozvoja z priestorových hľadísk.
Ak si myslíte, že informatik sedí len za počítačom, mýlite sa Čítajte Študenti sa preto učia postupy tvorby plánovacích, programových dokumentov, zásady projektového manažmentu a implementácie takto zameraných politík. Analyzujú napríklad postupy prípravy a realizácie úspešných projektov a pripravujú svoje vlastné „cvičné“ projekty zamerané na riešenie praktických problémov.
Využívame na to spoluprácu s praxou – verejným, súkromným i neziskovým sektorom.
Je si z čoho vyberať
Okrem základného výberu študijného programu sa študenti vo vyšších ročníkoch užšie špecializujú, napríklad prostredníctvom voliteľných predmetov a najmä témami bakalárskych a diplomových prác.
Kým niektorí sa pripravujú napríklad na riešenie problémov súvisiacich s rozvojom miest a regiónov, ich plánovania, iní sa sústreďujú na reštrukturalizáciu ekonomiky, sociálne a ekonomické siete, pracovný trh a ľudské zdroje, bývanie, cestovný ruch, infraštruktúru.
Okrem prednášok a cvičení stále majú vo výučbe významný podiel exkurzie, terénny výskum, prax či stáže. Stále pri tom platí – s geografiou sa nestratíš.
Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy.
