Monika Kopšíková sa v posledný rok magisterského štúdia odhodlala zbaliť si kufor a na pol roka vymeniť brniansku Mendelovu univerzitu za Carinthia University v rakúskom Villachu, kde študuje medzinárodný biznis manažment.
Namiesto skúšok má skupinové prezentácie, pri ktorých prezentuje polročnú prácu.
„Žijem medzi krásnymi horami a jazerami. Mesto je však na môj vkus malé, no nájdem tam všetko, čo potrebujem. Navyše má strategickú polohu na cestovanie, do Slovinska či Talianska to mám na skok,“ rozprávala dvadsaťštyriročná Slovenka na konci decembra. Vďaka tomu, že študuje len pár hodín cesty autom od domova, Vianoce strávila na Slovensku s rodinou. „Začiatkom roka sa do Villachu ešte vrátim na mesiac, aby som si dorobila skúšky,“ dodáva.
Pre Rakúsko sa rozhodla pre jazyky. Okrem nemčiny si zlepšila aj angličtinu, keďže na škole komunikuje s profesormi v anglickom jazyku.
Žiadne skúšky ani skriptá
Kopšíková spomína, že pred prvou lekciou mali jednému profesorovi poslať svoj životopis. Keď prišla na hodinu, profesor mal všetky životopisy naštudované a študenta dokázal podľa mena zaradiť do krajiny, z ktorej pochádza.

Vyučujúcich považuje za veľkých profesionálov, ktorí študentov berú ako plnohodnotných kolegov. Na vyučovaní študentov neoslovujú inak ako krstným menom, vďaka čomu sa hodiny nesú v priateľskej atmosfére.
Na tamojšom študijnom systéme mladej Slovenke imponuje najmä to, že nemusí chodiť na žiadne prednášky, v taške nenosí skriptá a nečakajú ju ani stresujúce zápočty. Štúdium je zamerané na praktické prípadové štúdie reálnych firiem.
Kopšíková vysvetľuje, že namiesto skúšok má skupinové prezentácie, pri ktorých prezentuje polročnú prácu. „Ak už máme nejaký teoretický písomný test, tak známky z neho tvoria len istú časť z finálneho hodnotenia predmetu,“ doplnila.
Na štúdiu sa jej, naopak, nepáči večerná výučba. Študijný program je prispôsobený aj pre pracujúcich ľudí, a preto je hlavný vyučovací čas od štvrtej popoludní zvyčajne až do ôsmej hodiny večer.
„Štvorhodinové lekcie sú pre mňa príliš dlhé a často sa už ku koncu nedokážem sústrediť tak, ako by pedagóg očakával,“ priznáva.
Najviac minie za ubytovanie
Vysokoškoláčka má od Európskej únie štipendium, ktoré jej pomáha zmierniť výdavky za študijný pobyt v cudzej krajine.
Na mesiac dostáva štipendium vo výške 500 eur, čo pokryje približne sedemdesiat percent jej mesačných výdavkov. Kopšíková najviac minie za ubytovanie, za nájom na okraji mesta v apartmánovom dome pri jazere platí 340 eur. O byt sa delí s dvoma ďalšími spolužiakmi.
Študentka si varí sama, ale občas zájde s kamarátmi aj do reštaurácie, kde rada ochutná miestne jedlá.
Kým nenasnežilo, jazdila na bicykli, pretože lístok na autobus jej prišiel vo Villachu pridrahý – jedna trištvrtehodinová jazda autobusom stojí 2,2 eura.

Ako kultúrny šok vníma to, že za celé tri mesiace nestrela na ulici jediného bezdomovca. Tiež má pocit, že Rakúšania sa o svoju krajinu starajú viac než Slováci. Vidno to vraj na recyklovaní a čistejších uliciach. A v neposlednom rade ju veľmi príjemne prekvapil ústretový prístup zamestnancov na miestom úrade.
Kopšíková verí, že aj vďaka tomuto pobytu si v budúcnosti ľahšie nájde prácu. O ďalšom Erasme už neuvažuje, keďže je v poslednom ročníku magisterského štúdia, no priznáva, že čoraz viac ju láka zahraničná stáž. Na záver priznáva, že vycestovať za štúdiom do zahraničia bolo rozhodnutie, ktoré nikdy neoľutuje, hoci sa tejto cesty najskôr obávala.