Praktické hodiny prebiehali na Bezalel Academy of Fine Arts and Design v hebrejčine, čo neprekážalo, vždy sa dalo dohovoriť aj po anglicky a napokon obraz má často väčšiu výpovednú hodnotu ako slovo, približuje JOZEF EDUARD MASARIK svoj pobyt v Izraeli.
Som študentom dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Erasme som bol vlani na jeseň ako tretiak štvorročného bakalárskeho štúdia.
Pre výmenný študijný pobyt som sa rozhodol v druhom ročníku, keď bolo treba začať s vybavovaním, stihnúť termíny na prijímajúcej aj na vysielajúcej škole. Keďže som išiel na Erasmus mimo Európskej únie, čakalo ma o niečo viac vybavovania aj po prijatí.
Vybral som si Bezalel Academy of Fine Arts and Design v Jeruzaleme, o ktorej som počul už aj predtým, ako som si pozrel zoznam partnerských škôl VŠVU.
Teória iba v hebrejčine
V Izraeli sa začal semester pre sviatky až koncom októbra a trval do polovice februára.
Podobne ako na VŠVU aj v Jeruzaleme študenti každý semester pracujú na svojich semestrálnych prácach a popritom majú teoretické a praktické hodiny s menšími zadaniami.

Rozdielom bolo, že študenti v Jeruzaleme neboli prijatí do určitého ateliéru s daným smerovaním, no ateliér si na začiatku semestra vyberali podľa zadania. Pre výmenných študentov nebolo možné zapísať sa na teoretické hodiny, tie prebiehali v hebrejčine.
Vo väčšine prípadov aj praktické hodiny prebiehali v hebrejčine, no to nakoniec neprekážalo. Vždy bolo možné sa dohovoriť aj po anglicky a na akadémii výtvarných umení má obraz často väčšiu výpovednú hodnotu ako slovo. Akadémia nám tiež ponúkla kurz hebrejčiny. Jeden semester hebrejčiny uľahčil bežný život, no na vysokoškolské štúdium nestačil.
Študentskú komunitu v čase môjho pobytu na Bezaleli tvorili výmenní študenti takmer z celého sveta od USA cez rôzne európske krajiny až po Kóreu.
Kontakt s odlišnosťami menil môj pohľad

V ateliéri, v ktorom som na Bezaleli pracoval, mi poskytli veľkú slobodu. Vedúci môjho ateliéru mal otvorený pohľad na dizajn. Podporoval ma preto v práci na hranici dizajnu, čo znamenalo určitý posun aj pre mňa.
Inšpirujúci bol pre mňa aj kontakt s takou odlišnou kultúrou, postojmi a históriou krajiny. Často aj drobné odlišnosti v bežnom živote menili môj pohľad aj na Európu a jej kultúru. V čase veľkej popularity zvláštnych predstáv o moslimoch som strávil mesiace v regióne, kde skutočne žijú a ťažko sa mi verí tým predstavám.
Treba prekonať predsudky
V Izraeli sa začína víkend piatkovým večerom a končí sa v sobotu, no keďže v nedeľu prebiehali len teoretické hodiny, víkend som mal dlhší.
Pri výletoch po Izraeli bolo treba počítať s tým, že verejná doprava a aj niektoré iné služby počas šabatu a iných sviatkov nefungujú. Aj iné diery v rozvrhu sme využívali na cestovanie po Izraeli, po jeho historických a náboženských lokalitách, zaujímavých galériách a múzeách.
Veľkú časť voľného času nám zabralo aj ochutnávanie miestnej kuchyne a kuchýň početných národnostných menšín.

Určite by som odporučil Erasmus aj iným a aj priamo v Izraeli. Treba len prekonať predsudky. Mnohí, ktorým som pred odchodom povedal o Erasme v Jeruzaleme, vyjadrili obavy o moju bezpečnosť, no žiadnu negatívnu skúsenosť som za celý čas nemal.
Netreba mať obavy ani z diaľky, ani z jazyka, ten sa pomerne rýchlo zlepšuje, keď to treba.