Nevzali vás na vysokú? Neuspokojte sa s plánom B

Neprijímam. Aj s takýmto rozhodnutím rektora vysokej školy treba počítať. Prezieravé je využiť rok do ďalšieho prijímacieho konania naplno a obrátiť svoj neúspech na výhodu.

Ilustračné foto.(Zdroj: FOTO - FOTOLIA)

Hlavne sa neuspokojte s plánom B, radí psychológ Radomír Masaryk z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Ak vás nevzali do školy, ktorú ste si vybrali, nie je rozumné ísť študovať za každú cenu inde. Hlavne ak už teraz viete, že sa „náhradnej“ profesii v budúcnosti nechcete venovať.

„Je to ako byť vo vzťahu s človekom, ktorého ani nemáme radi, len zo strachu pred samotou,“ prirovnáva Masaryk.

Rok do ďalších prijímačiek treba zužitkovať. Takmer všetci personalisti oslovení denníkom SME zhodne radia, venujte sa zdokonaleniu v cudzom jazyku.

„Tento čas je vhodné zaplniť aktivitami, napríklad zlepšovaním svojich schopností a zručností pre budúce uplatnenie, cestovaním, pracovaním alebo aktívnym spoznávaním odboru a školy, v ktorej chcem ďalej študovať,“ radí odborníčka na pracovnú psychológiu Elena Lisá.

Neberte hocijakú prácu

Oplatí sa aj dočasne sa zamestnať. Treba si však vyberať. Malo by ísť o prácu, ktorá aspoň čiastočne súvisí s predmetom štúdia na vybranej vysokej škole.

„Odporúčam nájsť si prácu v odbore, ktorý chce maturant študovať. Pomôže mu to zistiť, či ho daný odbor bude skutočne baviť,“ radí kariérna poradkyňa Ivana Brutenič. Môže sa stať, že nájdete prácu, ktorá vás bude napĺňať a študovať sa neskôr rozhodnete externe. „Hoci je vysoká škola požiadavkou na mnohých pozíciách, o prijatí uchádzača do zamestnania vo finále napokon väčšinou rozhodne prax. Vzdelanie je brané ako základná podmienka,“ dodala Brutenič.

Prečítajte si tiež: Ak vás nevzali, o rok sa lepšie pripravte a zlepšite sa v jazyku

Podľa Masaryka je múdre zamerať sa na oblasti, kde sa dajú získať konkrétne skúsenosti a kontakty, niečo, čo sa dá zapísať do životopisu. „Robiť hostesku, obsluhovať za barom či pracovať pre sťahovaciu firmu môže síce priniesť pár eur, ale je to len servisná pozícia, kde sa toho človek veľa nenaučí,“ poznamenal Masaryk.

Ďalšia možnosť je osvojiť si nejakú zručnosť, ktorá sa dá v budúcnosti zúročiť. Niečo, čo môže neúspešného adepta na štúdium perspektívne uživiť. „Urobiť si napríklad kurz lyžiarskeho inštruktora, stať sa lektorom zumby, naučiť sa robiť make-up, gélové nechty či masáže. Prihlásiť sa do akadémie pre barberov. Urobiť si účtovnícky kurz alebo someliersky kurz či školu varenia,“ navrhuje psychológ.

Plat nie je prioritou

Počas tohto prechodného obdobia sa netreba orientovať na vysoký plat. Oveľa užitočnejšie sú skúsenosti, ktoré za ten čas získate. „Veľa zaujímavých a úspešných firiem, štátnych inštitúcií či neziskových organizácií na Slovensku i v zahraničí ponúka možnosť absolvovať pracovné stáže, ktoré možno uchádzačom o štúdium neprinesú veľký zárobok, no nepochybne sú zdrojom mnohých cenných skúseností, ktoré by inak nemali možnosť získať,“ naznačil prorektor Univerzity Komenského Vincent Múcska.

Odborníci odporúčajú, aby študent pokračoval v práci aj počas štúdia na vysokej škole. „Absolvent vysokej školy má dnes bežne minimálne dva až tri roky praxe na pracovnom trhu, často v danom odbore,“ konštatovala Bruteničová. Ak to náročnosť štúdia neumožňuje, oplatí sa absolvovať krátkodobé stáže a Erasmus pobyty doma alebo v zahraničí.

„Veľa našich študentov aplikovanej psychológie začne pracovať na asistentských pozíciách na oddeleniach ľudských zdrojov, časom začnú pomáhať viac a viac, a kým skončia školu, dostávajú ponuku pracovať na plný úväzok,“ uzavrel Masaryk.