V Európe aj inde vo svete je medzi študentmi čoraz populárnejšia prax, že si medzi strednou a vysokou školou alebo medzi bakalárskym a magisterským štúdiom urobia gap-year - jeden rok voľna. Rozhodujú sa preň z rôznych dôvodov, najčastejšie pre získanie praktických skúseností. Na Slovensku takáto pauza veľmi rozšírená nie je.
Bratislavčanka Viktória Karolová a Petr Pěrina z českého Liberca si gap-year, v doslovnom preklade „medzerový rok“, dopriali po skončení bakalárskeho štúdia ekonómie, biznisu a manažmentu na škótskej University of Glasgow.
V poslednom ročníku bakalárskeho štúdia si povedali, že si dajú pred nástupom na magisterské štúdium v Londýne pauzu.

Lákalo ich okúsiť nové pracovné prostredie a zároveň spoznať inú kultúru.
Gap-year sa rozhodli absolvovať v Thajsku. Podarilo sa im to, obaja pracovali v technologických start-upoch v hlavnom meste Thajska, Bangkoku. Počas víkendov a prázdnin cestovali po Ázii.
Rok voľna si začali plánovať a zaisťovať asi osem mesiacov pred odchodom.
Na cestovanie si zarobili
Viktória Karolová (23), ktorá pochádza z Bratislavy, ukončila strednú školu na Európskej škole v Luxembursku. Zaviala ju sem mamina práca, pre ktorú sa rodina presťahovala.
Čech Petr Pěrina (24) maturoval na Gymnáziu F. X. Šaldu v Liberci. Padli si do oka počas štúdia v Škótsku.
Gap-year bol ich spoločná myšlienka. „Obaja sme mali možnosť počas štúdia žiť v niekoľkých krajinách, a každá nová príležitosť nám umožnila sa ďalej rozvíjať a naučiť sa viac o sebe, ako aj o práci s ostatnými,“ hovorí Petr. Dodáva, že ázijská kultúra je dosť odlišná od európskej, takže dúfal, že si z kultúrnej stránky a z osobného rozvoja odnesú z gap-yearu ešte viac ako zo štúdia v Británii alebo z Ameriky, ktoré predtým absolvoval.
Petr a Viki počuli dovtedy o juhovýchodnej Ázii len super veci, za veľkú výhodu považovali to, že sa po nej dá cestovať celkom ľahko a lacno. „Keďže sme nemali úspory na rok cestovania, tak sme sa rozhodli takto skĺbiť prácu a cestovanie,“ konštatuje dvojica.

Rok v Thajsku nad očakávanie
Viki a Petr si za cieľ gap-yearu dali vyskúšať si život v Ázii, prácu v start-upe, prihlásiť sa na magisterské programy a užiť si trochu cestovania.
Rok v Thajsku vo všetkých týchto smeroch predstihol ich očakávania. Kým dovtedy mali skúsenosti so stážami v korporačných spoločnostiach, v Thajsku obaja pracovali v technologických start-upoch, čo sú menšie spoločnosti, v hlavnom meste Thajska, Bangkoku.
Viki pracovala v foodpande, čo je aplikácia na online objednávanie jedla, ekvivalent Bistro.sk na Slovensku. Petr pracoval v Hotel Quickly, ktorý sa špecializuje na last minute rezervácie hotelov.
Dvojica priznáva, že rozlúčiť sa s tamojším životom bolo dosť ťažké a skoro v Thajsku zostali ďalší rok.

„Keď sa obzrieme späť, sme veľmi radi, že sme takto strávili rok, okúsili miestny spôsob života v exotickej krajine,“ hovorí Viki.
Okrem práce sa snažili precestovať čo najviac okolitých štátov a miest. Podarilo sa im spoznať napríklad aj Malajziu, Indonéziu, Laos, Kambodžu a Mjanmarsko.
Ako by si mal študent gap-year zvoliť
Viki a Petr prípadným záujemcom spomedzi študentov radia, aby si najskôr dobre premysleli, čo chcú od gap-yearu získať a podľa toho sa preň rozhodli.
Väčšina ľudí, čo zvažuje gap-year, si nie je istá tým, čo chce študovať alebo a aké zamestnanie by ich zaujímalo. Gap-year im dáva príležitosť nadobudnúť nové skúsenosti a lepšie spoznať samého seba, čo môže pomôcť pri rozhodovaní sa o ďalších životných krokoch a špecializácii pri vysokoškolskom štúdiu.
Čo po návrate
Viktória Karolová a Petr Pěrina v súčasnosti žijú v Londýne a pokračujú v magisterskom štúdiu. Viki na King's College London a Petr na Imperial College London.
Obaja sú členmi študentskej organizácie Unimak, ktorá pomáha slovenským a českým študentom s prihláškami na zahraničné vysoké školy.
Gap-year zlepšuje životopis
Možno aj vy premýšľate nad prestávkou od školy. Gap-year objavili okolo roku 1970 študenti v Anglicku, postupne si ho osvojili aj v Amerike. Gap-year najnovšie vnímajú personalisti a vedenie prestížnych univerzít ako skvelý spôsob zlepšenia životopisu.
Gap-year v žiadnom prípade neznamená rok absolútneho ničnerobenia. Gap-year môže byť zameraný na jazyky, vtedy mladý človek zvyčajne navštevuje jazykovú školu buď doma, alebo v zahraničí. S tým, že si pred vysokou školou chce zlepšiť znalosti cudzieho jazyka. Napríklad veľa ľudí si nájde prácu ako au-pair v Británii a popritom navštevuje jazykové kurzy.
Druhy obľúbený druh gap-year býva pracovný. Často si ho vyberajú ľudia, ktorí nevedia, čo presne chcú študovať alebo si možno potrebujú našetriť na štúdium.
Poslednou a asi najpríjemnejšou kategóriou gap-yearu je cestovný, keď si mladi ľudia dajú pauzu pred štúdiom na cestovanie. Veľa ľudí zvykne kombinovať prácu s cestovaním alebo jazykovými pobytmi.
Chcete študovať vonku? Spojte sa s unimákmi
Občianske združenie Unimak založili v máji 2011 Lukáš Boško a Peter Vanya, ktorí študovali na zahraničných univerzitách. Usúdili, že ich skúsenosti s hlásením sa na zahraničné univerzity a životom „vonku” by mohli zaujímať aj iných.
Ak študent napíše do Unimaku, že by rád študoval v zahraničí, vedia mu poradiť či už ohľadom študijného oboru, prijímacieho procesu, financií, alebo každodenného života.
Na týchto stránkach môže každý stredoškolák nájsť komplexné informácie o tom, ako sa dostať na top univerzitu, čo všetko si vyžaduje prijímací proces, a ako si manažovať financie. A samozrejme — aké to je, na takej univerzite študovať.
Prednedávnom sa oficiálne skončila možnosť podania prihlášky na anglické univerzity (UCAS) na nasledujúci akademický rok. Do Unimaku zaslalo svoje motivačné listy (Personal Statement) 125 uchádzačov o vysoké školy. Tím odborníkov ich opravil a skontroloval, čo študentom zjednoduší prijímací proces.
Tí, ktorí sa hlásia na univerzity do iných krajín a majú deadline na zaslanie prihlášok neskôr, môžu stále zasielať motivačné listy na e-mail box Unimak.