Bude sa dať študovať história v kyberpriestore

Na trnavskej Katedre historických vied a stredoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa už nechceli len prizerať, ako na Slovensku klesá počet záujemcov o štúdium jednoodborovej histórie, a rozhodli sa pre zmenu.

Trápilo ich však aj doterajšie uplatnenie absolventov historikov, ktorých príprava iba z časti korešponduje s potrebami dnešnej spoločenskej praxe. Edukácia histórie na slovenských vysokých školách sa totiž ťažiskovo zameriava na výklad politických a diplomatických dejín.

Po získanej akreditácii v tomto akademickom roku ponúkajú uchádzačom nový študijný program história a aplikovaná história v kyberpriestore.

Jeho absolventi sa preto môžu stať pre potenciálnych zamestnávateľov mimoriadne zaujímaví svojimi novými znalosťami.

Historik s povedomím itečkára

Gestor programu, profesor Peter Chrastina hovorí, že absolvent by mal byť „inak“ mysliaci špecialista ‒ historik s IT povedomím, ktorý dokáže analyzovať staré mapy, veduty alebo fotografie aplikáciou geografických informačných systémov (ArcGIS, QGIS, Maya).

Na základe toho bude schopný poskytnúť konkrétny posudok alebo konzultáciu pri identifikácii a hodnotení potenciálu hmotného kultúrneho dedičstva – starých architektúr, kultúrnej krajiny a podobne. Dokáže sa preto uplatniť aj v médiách, vo vydavateľstvách, v reklamných agentúrach alebo v cestovnom ruchu.

Nový študijný program bude teda úzko prepojený aj s praktickými zručnosťami a znalosťou aktuálnych technológií a trendov.

Základ štúdia budú tvoriť odborné predmety zamerané na výučbu uhorských, československých i slovenských a takisto všeobecných dejín a príbuzných disciplín, ako sú pomocné historické vedy, dejiny európskeho umenia, filozofia dejín, metodológia dejín, historiografia, úvod do muzeológie a jazyky prameňov (napríklad latinčina, maďarčina a nemčina).

Inovatívne predmety

Profesor Chrastina predpokladá, že študentov určite oslovia inovatívne predmety, napríklad úvod do základov tvorby pravdepodobných modelov, tvorba animačných simulácií a modelov, environmentálna história, kyberkultúra v kultúrnych inštitúciách alebo moderné technológie pri ochrane kultúrneho dedičstva či múzejná virtualizácia a vizuálne systémy.

Teoretické predmety sú doplnené o široký výber prakticky zameraných prednášok a seminárov, ktorých náplňou sú témy týkajúce sa kultúrneho dedičstva v kyberpriestore ako aj digitalizácie, vizualizácie a prezentácie historických pamiatok.

Študenti sa nenásilnou formou, ktorá je prístupná pre každého, kto má záujem sa s počítačom naučiť niečo nad rámec bežných používateľských zručností dozvedia, ako sa dajú využiť moderné technológie v súčasnom historickom výskume.

Virtuálna realita v histórii

Súčasťou výučby sú aj exkurzie. (zdroj: FOTO - L. Župčán)

Prínosom nového odboru bude aj využitie modernej technológie, geografických informačných systémov i virtuálnej reality.

Vďaka virtuálnej realite sa študent môže napríklad dozvedieť, akým spôsobom boli postavené hradné komplexy, čo bolo pre staviteľov vzorom a impulzom pri realizovaní viacerých prestavieb.

„Virtuálna realita v odbore histórie sa teda využíva na pochopenie historických súvislostí v konkrétnom čase a priestore, napríklad pre oblasť historickej a fortifikačnej architektúry. Jednotlivé modely zachytávajú hradné komponenty, ktoré zvýrazňujú konštrukčné, stavebné momenty a podnecujú k zamýšľaniu sa aj nad otázkami,“ približuje to, čo sa budú od budúceho roku učiť študenti, profesor Chrastina.

V rámci „nadstavbových a presahových“ predmetov alebo kurzov budú študenti vnikať aj do virtuálnej reality používanej v archeológii, muzeológii či kulturológii. Nebude vynechaný ani problém identity jednotlivca, spoločnosti alebo fenomén kyborgizmu vo virtuálnej realite.

Tradičné bádanie s modernou praxou

Prednosťou nového odboru je inovatívny prístup, vďaka ktorému budú jeho absolventi schopní orientovať sa nielen v historickej vede, ale budú ju vedieť prepájať s modernými technológiami a najnovšími trendmi digitálnej humanistiky.

V zahraničnom prostredí je aplikácia virtuálnych produktov do priestorov múzeí a do odboru muzeológie bežná. Prejavuje sa to nielen organizovaním rôznorodých virtuálnych výstav, ale aj usporadúvaním seminárov a medzinárodných konferencií.

Na niektorých západoeurópskych katedrách muzeológie je dokonca virtualita zakomponovaná do učebných osnov v podobe výberových prednášok.