Ako sa v niekdajších stredoškolákoch zrodilo predsavzatie stať sa učiteľmi a ako sa rozhodovali o svojom vysokoškolskom štúdiu, približujú dnešní traja študenti Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Hovoria aj o tom, kto ich k štúdiu inšpiroval a čo mu predchádzalo.
Lenka Kubriczká maturovala na osemročnom Bilingválnom gymnáziu Federica Garcíu Lorcu Bratislave. Na Pedagogickej fakulte UK študuje učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a španielskeho jazyka a literatúry, je v magisterskom štúdiu.

K učiteľstvu a k slovenskej literatúre ma doviedli moje dve slovenčinárky na osemročnom gymnáziu, ktorým vďačím za veľa úspechov – za to, že mi odovzdali množstvo vedomostí, motivovali ma, čítali moje prvé literárne texty a najmä ich vždy kriticky ohodnotili. Preto sa dnes môžem súťažne venovať písaniu prózy a drámy.
Španielsky jazyk zase pre mňa znamená príležitosť spoznať nové kultúrne kontexty a nazerať na svet, reálny i literárny, z rôznych perspektív. Vďaka bilingválnemu štúdiu ma tento rozmer učenia sa cudzích jazykov presvedčil o tom, že by som rada v jeho spoznávaní pokračovala aj na univerzitnej úrovni.
Moje štúdium na pedagogickej fakulte mi umožňuje nadobudnúť potrebné zaujímavé aj detailnejšie poznatky v oblasti slovenského a španielskeho jazyka, literatúry a kultúry a v neposlednom rade didaktiky.
Taktiež ponúka možnosť spoznať množstvo výnimočných ľudí, či už v rámci študijného odboru, alebo aj mimo neho. Vďaka štúdiu mám viac publikačných možností, môžem sa zdokonaľovať v odbornom aj umeleckom písaní, môžem diskutovať o jazyku, literatúre či kultúre.
Popri škole sa venujem literatúre a literárnej tvorbe. S priateľmi máme literárny klub BRAK, ktorým sa prezentujeme približne od roku 2012. Ako neoficiálny bratislavský literárny klub každoročne organizujeme zopár verejných čítačiek a posledné dva roky sme sa stali aj súčasťou Letnej univerzity slovenského jazyka a kultúry, ktorú usporadúva Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského.
Rada by som sa dostala aj do praxe a rada by som sa v tejto oblasti i naďalej rozvíjala. Zatiaľ ostávam otvorená pracovným možnostiam.

Patrik Kozár maturoval na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda v Nitre. Na Pedagogickej fakulte UK študuje v druhom ročníku bakalárskeho štúdia učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu.

Už v ranom detstve som sníval, že sa raz stanem učiteľom. Chcel som odovzdávať poznatky druhým ľuďom. Jednoducho povedané – naučiť ich niečo, čo je pre mňa blízke a samozrejmé. Z tohto dôvodu dnes napríklad doučujem deviatakov slovenský jazyk. Každé jedno stretnutie s nimi ma len utvrdzuje v tom, že som si vybral správne a že ma táto práca napĺňa, aj keď to nie je vždy ľahké. Avšak progres akéhokoľvek rázu na strane žiakov je pre mňa znamenitou satisfakciou a neopísateľným pocitom.
Na základnej škole bola mojou inšpirátorkou učiteľka slovenčiny, ktorá sa mi aj na úkor vlastného voľného času snažila bližšie priblížiť zaujímavosti našej materčiny.
Štúdium na nitrianskom gymnáziu ma len utvrdilo v tom, že som na tej správnej ceste. Poskytlo mi nespočetné kvantum vedomostí, ktoré som nemohol len tak po maturite zahodiť za hlavu. Premýšľal som, ktorá slovenská univerzita by bola eventuálne tou najvhodnejšou a najsprávnejšou voľbou. Nakoniec som si podal jedinú prihlášku, ktorá putovala do Bratislavy, presnejšie na Pedagogickú fakultu UK. V tomto prípade platí známe: „risk je zisk.“
Hoci som momentálne len študentom druhého ročníka, dovolím si povedať, že byť jej súčasťou je pre mňa naozaj ziskom a neskutočnou príležitosťou napredovať.
Nádejným či budúcim kolegom by som odporučil, aby si daný vysokoškolský odbor vybrali srdcom. Som presvedčený, že učiteľské povolanie je nevyhnutné vykonávať s radosťou a elánom, keďže deti to hneď vycítia.

Róbert Zsembera je absolventom Gymnázia v Nových Zámkoch. V súčasnosti je študentom doktorandského štúdia na Pedagogickej fakulte UK, v rámci neho vykonáva aj pedagogickú činnosť.

Už odmalička inklinujem k učiteľstvu. Bavilo ma učiť a niečo vysvetľovať iným, vždy som mal radosť, keď som videl, že to, čo sa im snažím vysvetliť, pochopili alebo aspoň tomu viac porozumeli.
V prvom rade je učiteľstvo pre mňa viac poslaním než povolaním. Učiteľ má byť skôr sprievodcom dieťaťa vo svete poznávania a vlastného hľadania sa v spoločnosti než autoritatívnym subjektom, ktorý prenáša poznatky od seba k žiakovi, mnohokrát bez ohľadu na individuálnosť každého z nás. Baví ma vymýšľať niečo inovatívne a hľadať riešenia na množstvo otázok, ktoré sa, aj v súvislosti s výchovou, vzdelávaním a celkovo učiteľstvom, vynárajú a zostávajú nezodpovedané.
Učiteľské štúdium okrem nadobúdania teoretických znalostí prináša so sebou aj kontakt s praxou. Stretnutia s učiteľmi prebiehajú zväčšia interaktívne, upriamuje sa pozornosť na kritické myslenie, vlastný názor, tvorbu vlastných učebných koncepcií a podobne.
Ale štúdium na našej fakulte nie je len o „laviciach a zarezávaní v škole“, ale aj o zážitkoch vo voľnom čase – nových priateľoch, internátnom živote.
Ja som sa už počas štúdia na gymnáziu dostal do kontaktu s dobrovoľníctvom – prostredníctvom celosvetovej organizácie Červený kríž. Som veľmi rád, že som mohol byť pri zrode množstva jej vynikajúcich projektov, dnes už aj ja vediem mladých dobrovoľníkov – stredoškolákov, ktorí sa po úspešnom ukončení kurzu stávajú koordinátormi programu v materských školách a učia deti, ako poskytnúť prvú pomoc.
Zdroj: or a univerzitný časopis Naša univerzita