Chodila som na predmety, ktoré boli novinkou

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme.

Vstupná hala budapeštianskej ELTE.(Zdroj: ARCHÍV L.K.)

Na erasmácky pobyt sa LUCIA KEKEŇÁKOVÁ vybrala pred dva a pol rokom ako študentka magisterského štúdia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dnes je už absolventkou tejto fakulty, ale plusy Erasmu ju sprevádzajú aj na pracovných pohovoroch. Takto si spomína na päť mesiacov na univerzite v Budapešti.

Vždy som mala ambíciu vyskúšať si Erasmus. Z rôznych príčin som s tým musela počkať až do 4. ročníka, teda 1. ročníka magisterského štúdia.

Ako hosťujúcu univerzitu som si vybrala Eötvös Loránd University (ELTE) v Budapešti, čo je jedna z najväčších a najprestížnejších vysokých škôl v Maďarsku. Študovala som tu odbor informačné technológie.

A prečo práve táto univerzita? Jednak je to jedna z najlepších univerzít v strednej Európe s mimoriadne silným pôsobením v oblasti vedy, jednak je to úžasné mesto. Strávila som tu päť mesiacov.

Bola tu bohatšia ponuka predmetov

Pri mojom rozhodovaní zavážilo najmä to, že Eötvös Loránd University má nespornú výhodu v bohatšej ponuke predmetov.

Tým, že má viac študentov aj zamestnancov, môžu otvárať predmety, na aké u nás nie je kapacita, respektíve chýba záujem študentov. Chodila som napríklad na data mining, ktorý sme vtedy na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach ešte nemali.

Data mining je dolovanie dát. Počítač sa naučí predikovať niečo na základe veľkého objemu údajov. Aktuálne je to veľmi horúca téma v IT. Dozvedela som sa, že také niečo vôbec existuje, čo sa v rámci toho skúma, kde sú hranice dnešných počítačov a ako sa priebežne posúvajú.

Napríklad donedávna platilo, že kým človek dokáže identifikovať predmet, ktorý vidí na obrázku, počítač to nevedel. Nevedel povedať, či je na obrázku mačka, alebo pes. Priebežne sa to však mení a počítače začínajú „vidieť“. A to je práve vďaka data miningu.

Kvalitou výučby sa však ELTE veľmi nelíši od košickej prírodovedeckej fakulty. Aj tam, podobne ako u nás doma, sme mali výborných aj slabších učiteľov. V Budapešti napríklad vyučoval docent, ktorý na každú prednášku meškal presne 45 minút. S takým som sa na prírodovedeckej fakulte nikdy nestretla.

Študovala som v maďarskom jazyku a navštevovala som rovnaké predmety ako domáci. Neostávalo mi preto toľko voľného času, ako to býva na Erasme zvykom. Veľa času som venovala domácim úlohám, vypracovaniu projektov atď.

Súčasne som sa snažila zažiť čo najviac z mesta, chodiť do divadla, na alternatívne eventy, prezentácie startupov, do zašitých múzeí či sa len tak túlať. Niekedy sa smejem, že za päť mesiacov som Budapešť spoznala lepšie než Bratislavu za rok a pol.

Prečítajte si tiež: Učebnice kupovať netreba, učivo je dostupné na webe

Je to aj o samostatnosti

Erasmácky pobyt v Budapešti mi dal obrovskú dávku samostatnosti. Na prírodovedeckej fakulte máme oveľa rodinnejšiu atmosféru, ľudia vám chcú reálne pomôcť. Nehovorím, že na ELTE to tak nie je. Avšak ste len jedným z mnohých a musíte byť oveľa iniciatívnejší, ak si chcete niečo vybaviť.

Erasmus je pre vysokoškoláka veľmi obohacujúcim zážitkom. Je to určite plus, aj keď to spomeniete na pracovnom pohovore. Ukazuje, že máte odvahu vykročiť zo svojej komfortnej zóny, že sa nebojíte výziev a cudzích kultúr.

Pobyt vám rozšíri obzory a dá skúsenosti, aké by ste doma možno nezískali.