Ak sa domnievate, že sú to najmä študenti, ktorí na tej-ktorej univerzite študujú, máte plný zásah. Pri príprave tejto prílohy som sa opäť spoznala s desiatkami študentov slovenských, ale aj zahraničných vysokých škôl, s doktorandmi či absolventmi, ktorí s oduševnením rozprávali, ako si vyberali študijný program, ktorý by ich mal raz živiť alebo už aj živí.
A verte, že v klíme, keď sa zo všetkých strán ozývajú hlasy, v akom marazme sa nachádza slovenské vysoké školstvo, boli ich výpovede balzamom na dušu. Isteže, naše vysoké školy v porovnaní so zahraničím majú čo doháňať, štát by ich mal lepšie financovať, študentom na nich chýba modernejšie vybavenie, osobnejší prístup vyučujúcich, prednášky kapacít z praxe.
Študenti, ktorí prispeli do našej prílohy, rozprávajú uchádzačom o svojej ceste výberu fakulty a mnohí bez ostychu hovoria, že veru ani pri podávaní prihlášky si neboli istí, čo ich bude čakať na „výške“. Hovoria aj o tom, že univerzita má iné tempo ako stredná škola, že sa treba naučiť zvládať aspoň jednoduchý manažment času. Teda si vedieť rozplánovať povinnosti.
Peter Pištek, prodekan Fakulty informácií a informačných technológií STU v Bratislave, ktorá patrí k fakultám, čo nemá nedostatok študentov, rozpráva o tom, ako sa im darí zachytiť viac šikovných študentov s potenciálom, ktorým umožnia úspešne doštudovať. Lebo mnohí prichádzajú na fakultu so zlými návykmi už zo základnej a strednej školy.
Čo si napokon človek zo štúdia na univerzite odnesie, však závisí do veľkej miery od úsilia každého študenta. Súčasným maturantom študenti či absolventi predovšetkým radia, aby sa zamysleli nad tým, čo od štúdia očakávajú. „Za najefektívnejší spôsob informovania považujem priamu skúsenosť starších študentov,“ hovorí Katarína Mokráňová, ktorá aktuálne študuje v Holandsku v druhom ročníku výskumného magisterského štúdia (RMA) archeológiu Blízkeho východu na Leiden University.
Príbeh Petrany Erdelskej, ktorá v zahraničí vďaka rodine mohla študovať na základnej, strednej aj vysokej škole, zase svedčí o tom, že niekedy túžba po domove je mocnejšia ako švajčiarska univerzita. Petrana univerzitu v Neuchâteli vymenila za bratislavskú súkromnú Vysokú školu manažmentu, ktorá jej uznala predmety zo švajčiarskej školy. Štúdium v slovenčine si vybrala preto, lebo si chcela “oprášiť” materinský jazyk a taktiež sa v ňom chcela naučiť odbornú terminológiu.
V dnešnej prílohe sa uchádzači o vysokú školu dozvedia aj o prínose študijných pobytov cez Erasmus+, ba aj o vzniku nového webu erasmákov, kde nájdu aj rady.
A nerozhodnutých upozorňuje na novoakreditované bakalárske študijné programy, na ktoré by si mohli podať prihlášky. Možnože niekoho zaujme možnosť študovať matematiku v kombinácii s filozofiou na dvoch fakultách Univerzity Komenského súčasne. „Je vhodné pre toho, kto je zvedavý na druhú, pretože filozofia je svojím spôsobom intelektuálny luxus a matematika tiež,“ hovorí František Gahér, bývalý rektor Univerzity Komenského.
Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave ponúka uchádzačom naučiť sa arabský jazyk v študijnom programe etnológia a blízkovýchodné štúdiá.
Na 56 stranách sa stredoškoláci dozvedia aj o skúsenostiach Simony Dulajovej, ako jej ročná pauza po strednej pomohla s výberom vysokej školy, ale tiež o skúsenostiach absolventov so stážami, ktoré im vylepšili životopis.
