SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Personalisti študentom informatiky zvyknú volať

Ako sa študuje na Fakulte informatiky a informačných technológií STU v Bratislave, približuje inžinier JAROSLAV LOEBL, ktorý tento rok v Ústave informatiky, informačných systémov a softvérového inžinierstva ukončí doktorandské štúdium.

(Zdroj: Archvív J. L.)

Maturoval som na Gymnáziu Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Pôvodne som chcel študovať psychológiu, od čoho ma mnoho ľudí odhováralo, hlavne pre možnosti uplatnenia, ale ja som tvrdohlavo stál za svojím rozhodnutím.

V poslednej chvíli som však zameranie zmenil na informatiku. Paradoxne, išlo o cestu menšieho odporu - v maturitnom ročníku to pre mňa znamenalo menej učenia, prívetivejších vyučujúcich a ľahšiu maturitu.

Psychológiu som si napriek tomu ako maturitný predmet nechal.

O budúcnosti rozhodli peniaze

Odmalička som mal k počítačom blízko, keďže otec mal jeden doma na prácu, vtedy ešte s procesorom Intel 80386 a mňa ako zvedavé decko lákala svietiaca obrazovka a hýbuce sa „niečo“ na monitore.

Pravidelné zákazy a príkazy menej sa hrať na počítači k tomu tiež prispievali, keďže zakázané ovocie chutí najlepšie. Neskôr na gymnáziu som aj vďaka tomu vynikal v programovaní, ale zároveň som sa začal viac zaujímať o humanitné vedy, ktoré ma vtedy lákali.

V konečnom dôsledku ma k štúdiu informatiky prilákali peniaze. Mal som vtedy viac starších známych a vedel som o ich platoch ako zamestnancov IT sektora. Informačné technológie pre mňa teda znamenali viac peňazí za menej námahy v porovnaní s psychológiou.

Tvrdohlavosť zrazu ustúpila, zvíťazili lenivosť a pohodlnosť a o mojej budúcnosti bolo rozhodnuté.

Neúspechy k štúdiu patria

Ak by ste sa ma chceli spýtať na začiatky štúdia na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, odpovedal by som slovami Jaroslava Duška z filmu Pelíšky: „Zatnout zuby a vydržet.“

Neúspechy k štúdiu patria, netreba sa dať odradiť. Lebo množstvo štúdia a povinností môže v porovnaní so strednou školou pôsobiť na prváka ako facka.

Chvíľu trvá, kým si človek zvykne, že ho tu nikto nevodí za ruku a skôr sa čaká, že študent bude vyučujúcich zasypávať otázkami, ak niečomu nerozumie.

Počas mojich štúdií sa často považovalo za „cool“ byť maximálne vyťažený, pracovať popri ňom, spávať tri až päť hodín denne alebo najlepšie ani nespať a programovať a učiť sa celú noc, nadopovaný kávou a energetickým nápojom. Robieval som to aj ja, ale s odstupom času sa na to pozerám s dešpektom.

Stopka v mojom prípade prišla po obzvlášť ťažkom období, keď som priemerne spal pod tri hodiny. Organizmus mi naznačoval, že niečo nebude v poriadku.

Zľakol som sa, zvoľnil tempo, do práce som chodil menej, snažil som sa viac spať. Dosť mi to pomohlo, o prácu som neprišiel, školu som dokončil, našiel som si frajerku a cítil som sa omnoho lepšie. Chcem tým povedať, že sa treba naučiť rozložiť si sily a neničiť si zdravie.

Tiež je dobré nezabíjať čas sociálnymi sieťami, hlavne youtube a netflix sú osvedčení zabijaci. Ak už človek musí tieto veci sledovať, tak systémom odmeňovania sa: „Túto jednu kapitolu sa naučím a potom si pozriem jednu časť.“

Ako s voľným časom

Chodil som do dvoch folklórnych súborov (tréningy som mal štyri až šesťkrát do týždňa plus vystúpenia), hral som na gitare a ešte som stíhal občasnú diskotéku v Uniqe klube, pivo v Kotolni, University Deathmatch, Trafoparkotéku, Bažanta na Mlynoch, beánie a iné akcie.

A to nie som žiadny génius, zadania som jednoznačne nerobil najrýchlejšie a ani najlepšie.

Práca popri škole

Popri štúdiu som začal pracovať v lete po absolvovaní druhého ročníka a prácu som si hľadal asi týždeň.

Prestal som až v poslednom semestri inžinierskeho štúdia, lebo som chcel viac času venovať diplomovke a už som tušil, že budem chcieť skúsiť aj doktorandské štúdium.

Za mojich čias bola situácia taká, že ak niekto nepracoval, tak to bolo preto, lebo nechcel. Takých ľudí veľa nebolo, zo spolužiakov ktorých som poznal, pracovali takmer všetci.

A ak bol človek zaregistrovaný na profesia.sk alebo linkedIn, tak pravidelne chodili ponuky aj e-mailom, prípadne niektorí recruiteri vám rovno volali na mobil, ak bol verejný.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Neprehliadnite tiež

Neviete, čo potrebujeme, odkazujú firmy školám

Aké zručnosti požadujú zamestnávatelia?

Odborné vysoké školy v IT pripravujú často študentov na pozície, ktoré pravdepodobne už nebudú existovať, kým túto školu skončia.

Brexit zatiaľ poplatky na univerzitách neovplyvní

Osud programu Erasmus+ v Británii je neistý.

Slovenských študentov, ktorí si dali za cieľ štúdium na Oxforde najviac zaujíma, za akých podmienok budú môcť v Anglicku študovať.

Na olympiádach sa osmelil, dnes študuje v Londýne

Miroslav Gašpárek študuje biomedicínske inžinierstvo

Miroslav Gašpárek stážoval počas štúdia biomedicínskeho inžinierstva aj na súkromnej, výskumne orientovanej Stanford University v Kalifornii.

Boli ste na stáži? Pre firmu budete zaujímavejší

Zamestnávatelia sa dnes o ľudí bez praxe nebijú. Pritom pre dnešného vysokoškoláka vôbec nie je ťažké dostať sa na študijný či stážový pobyt do zahraničia. Erasmus+ už dokonca umožňuje stážovať aj absolventom.

Ilustračná fotografia