SME

Ako mi ročná pauza po strednej pomohla

SIMONE DULAJOVEJ sa pred piatimi rokmi nesplnil sen, po maturite ju nevzali na vysnívanú medicínu. Stála pred dilemou, čo s rokom voľna, kým sa o prijatie pokúsi opäť. Záložný plán totiž nemala, nechcela ísť študovať len tak hocičo nasilu. Dnes študuje na škótskej University of Aberdeen molekulárnu biológiu.

Generická fotografia Simony ako nerozhodného človeka.Generická fotografia Simony ako nerozhodného človeka. (Zdroj: Archív S. D.)

Kým si väčšina mojich spolužiakov z Gymnázia Milana Rúfusa v Žiari nad Hronom v lete v roku 2014 začala užívať prázdniny už po maturite, ja som patrila k tým menej šťastným. Čakali ma prijímacie skúšky na medicínu. Škoda, že som nevidela do budúcnosti. Mohla som byť menej vystresovaná a viac opálená.

Ako jedinú z triedy ma totiž nikam neprijali. Záložný plán som nemala, žiadny iný odbor ma nelákal a nechcela som študovať niečo nasilu len pre tlak okolia. Gymnazistka bez vysokej školy nie je predsa na nič súca. Omyl.

SkryťVypnúť reklamu

Neprijatie nebola katastrofa

Moje prvé zamestnanie na plný úväzok sa mi podarilo nájsť pár dní predtým, ako sa mi končil štatút študenta.

Počas ročnej prestávky som pracovala ako kníhkupkyňa v jednej z najväčších predajní na Slovensku. Okrem toho, že som si rozšírila literárne obzory a spoznala skvelý kolektív ľudí, zrazu som mala aj stály príjem a iný druh povinností. Veľa z toho, čo som sa v kníhkupectve naučila, využívam dodnes. Navyše, ročná prax na životopise vyzerá oveľa lepšie ako prázdny list papiera.

Napriek tomu, že ročná prestávka medzi strednou a vysokou školou nebola mojím vlastným rozhodnutím, ani raz za takmer päť rokov som ju neoľutovala. S mojím dnešným zmýšľaním by som ju dokonca odporučila väčšine stredoškolákov.

Samozrejme, že ako maturantka som považovala neprijatie na vysokú školu za najväčšiu katastrofu. Myslela som si, že ma naši vydedia a spolužiaci vysmejú. Nestalo sa nič z toho. Spolužiakov to vôbec nezaujímalo. Každý si riešil svoje vlastné strasti a radosti, nemali čas sa zaoberať rozhodovaním niekoho iného.

SkryťVypnúť reklamu

Ako som sa cez rok hľadala

Rodičia ma po celý čas podporovali. Aj mi slzu utreli, keď mi prišli zamietavé výsledky, aj toner na tlačenie životopisov zasponzorovali. Dokonca odobrili moje rozhodnutie zanevrieť na štúdium medicíny.

Priznám sa, práve po spomínanom rozhodnutí som sa cítila naozaj stratená. Dookola som si kládla otázku – a čo ďalej? Našťastie, mala som rok na rozhodovanie.

Práve tých extra 365 dní dá človeku dostatok času zvážiť viacero možností.

A teda, prešla som si kadečím. Od učiteľstva cez kulturológiu cestovného ruchu až do finále – štúdium biológie v zahraničí. Nikdy som nechcela študovať ďalej ako v Českej republike. Nikdy som si nepredstavovala dochádzať do školy lietadlom. Nikdy som neplánovala mať vzťah na diaľku a vidieť rodinu len pár mesiacov v roku.

Lenže práve tých extra 365 dní dá človeku dostatok času zvážiť viacero možností, porozprávať sa so staršími kamarátmi a porovnať vysokoškolské skúsenosti bývalých spolužiakov.

SkryťVypnúť reklamu

Môj záver pre maturantov

Ak neviete, kam na vysokú školu, dajte si rok pauzu. Nebojte sa reakcií okolia. Rodičia vás ľúbiť neprestanú a ostatným je to aj tak jedno. Ak sa rozhodnete rok pracovať, možno zistíte, že by vám vyššie vzdelanie pomohlo s kariérnym postupom.

Možno si našetríte dosť peňazí na cestovanie. Možno nadobudnete nové skúsenosti a kontakty, ktoré sa vám neskôr v živote zídu. Plný úväzok však nie je jedinou alternatívou. Za rok sa stihnete naučiť nový cudzí jazyk, vycestovať na krátky študijný pobyt a predovšetkým, budete mať čas si všetko zrovnať v hlave.

Ja som sa našla na University of Aberdeen.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu