Písal sa rok 2013 a ja som bol v druhom ročníku Ekonomickej univerzity v Bratislave. Spolužiačky sa rozprávali o semestrálnom štúdiu v zahraničí a nahovorili naň aj mňa.
Pri výbere škôl sme však mali problémy, akú školu si vybrať, aby nám v prvom rade korelovali predmety pre následné uznanie predmetov, aby to bola kvalitná škola a, samozrejme, zaujímavá krajina, ktorá sa dá precestovať.
Bolo to ťažké hľadanie, ale nakoniec sme si nejako školy vybrali a podali prihlášky, ja som chcel ísť na Management Center Innsbruck v Rakúsku. Študenti MCI môžu stráviť jeden alebo viac semestrov na jednej z približne 240 partnerských univerzít na celom svete. Okrem toho môžu získať dvojité tituly na desiatich partnerských univerzitách.
Absolvovali sme interview a potom čakali na zoznam vybraných uchádzačov.
Akurát sme boli so spolužiačkami na výlete v Budapešti, keď sme sa dozvedeli, že nás na Erasmus prijali.
Komplikácie a biedna angličtina
Keď som si už myslel, že mám dôvod na oslavu, zistil som, že v mojom prijatí je zádrh.
Skončil som až na päťdesiatom mieste, a o pár dní, som sa dozvedel, že pri 50. uchádzačovi spravili čiaru, a tak ma nezobrali. Bolo mi to ľúto, keď som si uvedomil, že prídem o skúsenosti zo zahraničia, iné (často kvalitnejšie) štúdium, nových priateľov a cestovanie. Nevzdal som sa a išiel som zisťovať, aké mám možnosti.
Zistilo sa, že sa fakulta pri mne pomýlila a že postupujem o viac ako 30 miest. Tak som povedal, vďaka Bohu, a šiel som na Erasmus.
“Aj keď zo začiatku som pociťoval jazykovú bariéru, každý deň som sa v angličtine zdokonaľoval.
„
A teraz sa priznám, že veru pred odchodom som na tom s angličtinou vôbec nebol zadobre. Niekoľko dní pred odchodom som sa rozprával s mojou priateľkou po anglicky a nevedel som povedať jednu súvislú vetu. Už vtedy som vedel, že pre jazyk to budem mať v škole ťažké. Mal som maturitu z nemčiny a angličtina bola môj druhý jazyk.
Od sestry som si však požičal knižku a učil som sa každý deň angličtinu už v Innsbrucku.
Škola ma fascinovala
Managing Center Innsbruck (MCI) je medzinárodná univerzita aplikovaných vied a v krajinách hovoriacich po nemecky je považovaná za jednu z najlepších univerzít. Jej cieľom je pripraviť študentov nielen teoreticky, ale aj prakticky na ich profesionálnu budúcnosť.
Bola zameraná na soft skills a kreatívnu prácu v tímoch, čo ma veľmi nadchlo. Aj keď zo začiatku som pociťoval jazykovú bariéru, každý deň som sa v zdokonaľoval.
Najskôr je zvláštne, že ste v meste sám a nikoho nepoznáte, ale neskôr som pochopil, že to nie je celkom pravda. Škola organizovala rôzne „zoznamovačky“, kde som si našiel mnoho priateľov od Talianov cez Francúzov až po Brazílčanov, aby som bol úprimný, väčšinou to boli dievčatá, ale mojej frajerke a dnes už manželke to neprekážalo.
Moji noví priatelia neboli z krajín, kde je vysoká úroveň angličtiny v školách, a to mi vyhovovalo, pretože som sa nebál robiť chyby a učil som sa hovoriť. Semester bol plný samých nových vecí, zábavy a nových priateľstiev.
Štúdium som zvládol naozaj dobre, Ekonomická univerzita v Bratislave mi uznala všetky predmety, ktoré som potreboval, a ešte aj jeden predmet navyše. Bol som z toho nesmierne nadšený.
Erasmus ma naštartoval
Následne som sa prihlásil na magisterské štúdium do Innsbrucku, kde som si vybral dvojitý program a polovicu štúdia som strávil na Univerzite v Bologni.
Okrem toho som si spravil kurzy na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), Londýnskej škole ekonómie a politických vied (LSE) a Univerzite v Rotterdame.
Keby sa ma moje spolužiačky pred šiestimi rokmi nespýtali, či nechcem s nimi vyskúšať Erasmus, bol by som dnes pravdepodobne niekde úplne inde. A zato som im vďačný.
