Univerzita má v národnostnom vzdelávaní skúsenosti, už dlhšie pripravuje učiteľov pre maďarskú, rusínsku a ukrajinskú národnostnú menšinu.
Doteraz sa rómsky jazyk dal učiť len na Karlovej univerzite v Prahe, od septembra tohto roku s jeho výučbou ako prví a zatiaľ aj jediní začali aj na Prešovskej univerzite v Prešove. Jeho kodifikovaná verzia vznikla ešte v 70. rokoch minulého storočia.
Impulz vyšiel z Ústavu rómskych štúdií, ktorý vznikol v roku 2011 a je súčasťou Centra jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity. Orientoval sa predovšetkým na vedecko-výskumnú činnosť, pričom pedagogická činnosť tvorila iba doplnkovú časť jeho aktivít.
Od septembra tohto roku sa to zmenilo, po akreditácii študijného pedagogického odboru zameraného na rómsky jazyk a literatúru v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov má Ústav rómskych štúdií svojich prvých študentov.
Kto sa môže prihlásiť
- Na bakalárske trojročné denné štúdium sa môžu hlásiť uchádzači, ktorí majú maturitu.
- Znalosť rómskeho jazyka nie je podmienkou.
- Predpoklad je, že ročne budú prijímať 10 až 20 študentov.
- Prihlášku treba podať do 31. marca 2020.
- Uchádzačov budú prijímať bez prijímacej skúšky na základe získania úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
Nový odbor bude pripravovať učiteľov, ktorí by boli schopní kvalifikovane vyučovať rómsky jazyk na základných a stredných školách.
„Do prvého ročníka nového študijného odboru nastúpilo deväť študentov prakticky z celého Slovenska, pôvodne bolo záujemcov pätnásť,“ povedal antropológ ústavu Alexander Mušinka, ktorý ich učí predmety zamerané na rómsku kultúru a reálie, čiastočne aj veci k rómskym dejinám.
Najvzdialenejší študent je z Prievidze, ten najbližší priamo z Prešova.
Motivácia bola rôzna
Uchádzači, ktorí sa hlásili na nový študijný odbor, mali rôznu motiváciu. Dominujú Rómovia, ale prejavil oň záujem aj nerómsky študent.
Martin Mišenko z Rakús, ktorý pracuje na strednej škole ako majster odborného výcviku v odbore výroba konfekcie, povedal, že mu štúdium rómskeho jazyka odporučila riaditeľka školy, na ktorej pôsobí, aby získal kvalifikáciu a následne mohol vykonávať pedagogickú činnosť na danej škole.
Natália Frencová, ktorá momentálne pracuje v metodicko-pedagogickom centre na národnom projekte Škola otvorená všetkým sa rozhodla študovať preto, lebo si chce prehĺbiť poznatky z teórie, predovšetkým z kodifikovaného rómskeho jazyka, ako aj z histórie, ktorá je veľmi bohatá. „Zároveň si myslím, že mi to uľahčí uplatniť sa na trhu práce,“ povedala Natália.
Jej spolužiačka Mária Balogová pôsobí ako dobrovoľníčka a radkyňa v skautingu a tak si myslí, že jej štúdium uľahčí život v rómskej komunite, ako aj pri práci s deťmi a mládežou.
Hovorová rómčina je jednoduchšia
Tohtoroční prváci si učiteľstvo rómskeho jazyka, literatúry a reálií vybrali v kombinácii s pedagogikou alebo výchovou k občianstvu.
„Už teraz však niektorí študenti, ktorí plánujú v budúcom školskom roku študovať náš odbor, prejavili záujem o kombinácie s anglickým jazykom alebo so slovenčinou, ale aj s hudobnou výchovou,“ dodal antropológ Alexander Mušinka.
Po prvých týždňoch výučby študenti zisťujú, že kodifikovaná rómčina je podstatne náročnejšia ako tá hovorová. Prichádzajú na to postupne na prednáškach, kde objavujú v rómskom jazyku slovíčka, ktoré ich prekvapili.
Rómsky jazyk má navyše, tak ako aj slovenčina, svoje nárečia, no už na prvý pohľad je to jednoduchší jazyk.
„Nepoužívame dĺžne, dvojhlásky ako ia, ale píšeme to s j. Ypsilon nemáme,“ povedala vyučujúca rómskeho jazyka Lenka Goroľová.
Ten, kto po rómsky vie, to má ľahšie
Záujemcovia, ktorí sa rozhodnú pre toto štúdium, nemusia vedieť bezpodmienečne po rómsky.
„Znalosť rómskeho jazyka nie je podmienkou. Dokážeme naučiť po rómsky každého. Je pravda, že ten, kto už po rómsky vie, to má o trošku ľahšie, ale to je prirodzené v každom jazyku,“ ozrejmil antropológ Mušinka.
Výučbu rómskeho jazyka, literatúry a reálií aktuálne zabezpečuje päť pedagógov. „Jazyku sa venujú dvaja, literatúre jeden a dejinám, kultúre a tradíciám takisto dvaja. Nie všetci však pracujú na plný úväzok,“ doplnil Mušinka. Či sa pedagogický tím rozšíri, bude závisieť od záujmu študentov a finančných možností ústavu.
„Chceli by sme neskôr otvoriť doplnkové štúdium pre absolventov učiteľského smeru, ktorí by si chceli doplniť špecializáciu. Naším plánom je potom rozšíriť kombinácie aj na elementárnu pedagogiku, to znamená pre 1. - 4. ročník. To je ďalšia veľká skupina učiteľov, ktorá by našla uplatnenie v nultých či v prvých ročníkoch škôl v obciach s veľkým zastúpením detí z rómskeho prostredia, ktorých rodným jazykom je práve rómčina,“ povedal Mušinka.
