SME
Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra

Päť mesiacov spoznával fínske zdravotníctvo

Pri štúdiu vo Fínsku na Lekárskej fakulte na Univerzite v Turku zažíval Miroslav Sučko viaceré rozdiely oproti výučbe na Slovensku.

Nácvik diagnosticko-terapeutického výkonu pred príchodom pacientky počas klinickej stáže z gynekológie a pôrodníctva.Nácvik diagnosticko-terapeutického výkonu pred príchodom pacientky počas klinickej stáže z gynekológie a pôrodníctva.(Zdroj: Archív Miroslav Sučko)

Všetky klinické predmety, na ktorých mal možnosť sa ako medik zúčastniť, prebiehali vo veľmi podobnej forme ako pracovný deň už vyštudovaného lekára.

Miroslav Sučko študuje všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, momentálne je študentom 6. ročníka.

Erasmus plus štúdium sa rozhodol absolvovať počas 5. ročníka letného semestra, čo je na lekárskej fakulte najvhodnejší čas na absolvovanie takéhoto programu, pretože tento ročník už prebieha formou blokovej výučby.

Vybral si Fínsko, lebo tu mohol študovať v anglickom jazyku.

A tak prvých päť mesiacov tohto kalendárneho roka strávil na fínskej Lekárskej fakulte na Univerzite v Turku.

S odstupom času hovorí, že erasmácky pobyt mu dal nesmierna veľa, najmä čo sa týka praktických zručností a implementácie vedomostí a poznatkov do klinickej praxe.

S tútorom sa dal vytvoriť bližší vzťah

Pri štúdiu vo Fínsku mal možnosť na vlastnej koži zažiť viaceré rozdiely oproti výučbe na fakulte v Košiciach.

Všetky klinické predmety vrátane chirurgie, gynekológie a pôrodníctva, anestéziológie či rádiológie, na ktorých mal možnosť sa zúčastniť, prebiehali vo veľmi podobnej forme ako pracovný deň už vyštudovaného lekára toho-ktorého oddelenia.

Každý študent bol pridelený k lekárovi, ktorého sprevádzal po celý deň. Na jedného lekára pripadal iba jeden študent a v rovnakom čase nebolo na jednom oddelení nikdy viac ako pár študentov. S inými medikmi sa stretával počas obedňajšej prestávky alebo vo voľnom čase.

„To sú zásadné rozdiely oproti našej fakulte, kde klinické cvičenia sú stanovené na určitý deň v týždni, v určitom čase, maximálne trvajú niekoľko hodín podľa zadelenia do skupín, pričom jednu skupinu tvorí sedem až osem študentov, ktorým sa venuje jeden lekár,“ hovorí medik Miroslav Sučko.

Keďže celý deň sprevádzal jedného lekára, ktorý bol jeho tútorom zvyčajne po celý čas trvania danej klinickej stáže, mal možnosť si s ním vytvoriť bližší vzťah.

„Po niekoľkých dňoch videl a poznal, čo viem teoreticky aj prakticky, bolo možné vybudovať si určitú dôveru a vedel, čoho som schopný, ktoré úkony som už videl, či ich viem urobiť, a ktoré mi treba ešte ukázať alebo vysvetliť,“ ozrejmuje Miroslav Sučko, ako vyzerala jeho stáž.

Mal možnosť zúčastniť sa na ranných hláseniach, ísť s lekármi na kávu či obed v rámci pracovných prestávok, diskutovať o rôznych nielen pracovných a študijných záležitostiach, a brali ho nielen ako študenta, ale aj ako kolegu, ktorý je súčasťou tímu daného oddelenia, čo bol pre košického medika nový a veľmi príjemný pocit.

Fínsky medicínsky vzdelávací systém presadzuje a preferuje praktickú výučbu, respektíve prepojenie teórie s klinickou praxou a tak mal Miroslav Sučko v rámci každej klinickej stáže možnosť vidieť celé spektrum výkonov v danom odbore, veľké množstvo z nich si aj sám vyskúšal alebo pri nich asistoval.

Aj študent mal prístupový čip

Ako študent v nemocnici dostal Miroslav Sučko v rámci každej klinickej stáže prístupový čip, s ktorým sa mohol voľne pohybovať kdekoľvek v nemocnici vrátane operačných sál a nebol tak odkázaný na vyklopkávanie alebo zvonenie a čakanie pred každými dverami.

Takisto v šatniach bolo dostupné čisté nemocničné oblečenie každé ráno vo všetkých veľkostiach aj pre študentov, a nemusel si teda denne nosiť svoje, čo mu výrazne zjednodušilo život.

Deň dopredu si mohol pozrieť na informačných obrazovkách operačný program, o aký výkon ide, a teda si ho deň dopredu naštudovať a zistiť, kto je operatérom, dohodnúť sa s ním, či sa môže na danej operácii zúčastniť, buď ako pozorovateľ, alebo asistent.

Knižnice a študovne otvorené nonstop

Aj napriek tomu, že Miro Sučko celé dni trávil v nemocnici, má množstvo zážitkov aj z voľného času.

Hovorí, že organizácia Erasmus pobytu miestnou univerzitou bola doslova ukážková. Ako študenti Univerzity v Turku dostali prístupový čip, s ktorým mali voľný vstup do všetkých knižníc a študovní roztrúsených po celom univerzitnom areáli, mnohé z nich boli dostupné 24 hodín denne sedem dní v týždni.

Za relatívne nízky poplatok za tzv. Campus sport mohli navštevovať viaceré telocvične a fitnescentrá počas celého semestra a navyše sa online prihlasovať na rôzne skupinové športové aktivity pod dohľadom trénerov.

Miestna skupina študentov ESN (Erasmus Student Network) sa neustále starala o bohatý program. Organizovala nielen rôzne malé eventy ako chodenie do typickej fínskej sauny, spoločenské večere či stretnutia, ale aj výlety.

„Mal som tak možnosť spoznať nových ľudí aj z iných fakúlt a zároveň domácich študentov, ale súčasne aj navštíviť rôzne miesta ako napríklad Laponsko, Estónsko či okolitú fínsku prírodu,“ spomína Miro Sučko.

Videl polárnu žiaru v Laponsku, previezol sa na záprahoch sibírskych husky, navštívil oficiálnu dedinu Santa Clausa či vyskúšal si na vlastnej koži každodenné teploty klesajúce pod mínus 30 stupňov Celzia.

Noví kamaráti aj perspektíva

Medik Miro Sučko hovorí, že erasmácky pobyt každému vrelo odporúča, je to skvelá a jedinečná príležitosť spoznať novú krajinu, jazyk, ľudí a kultúru, získať nových kamarátov, veľa sa toho popritom naučiť a získať perspektívu.

On je s mnohými ľuďmi stále v kontakte a s niektorými sa už dokonca po skončení erasmáckeho pobytu aj stihol osobne stretnúť. A to od jeho návratu prešlo sotva päť mesiacov.

Téma: Zdravotníctvo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Ján a Martina.
Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde sme len na začiatku

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.

Podcast Dobré Ráno.
Českí dokumentaristi Vít Klusák a Barbora Chalupová.

Neprehliadnite tiež

Ako sa stať „Kostičkou“, forenznou antropologičkou Brennanovou

Najskôr sa študuje všeobecne biológia, koncom druhého ročníka bakalára si študent vyberá zameranie - katedru.

Michaela Dörnhöferová pripravuje kosti na hodinu porovnávacej anatómie.

Ivana Brutenič: S mladými chatujte, e-mail ich otravuje

Nábor absolventov je pre firmy výzvou. Čím ich môžu zaujať, radí odborníčka na personalistiku Ivana Brutenič.

Ilustračné foto.

Stabilizačné pôžičky pokračujú, zoznam ešte nie je

Nedostatkové povolania, ktoré chýbajú na trhu práce, podporia pri štúdiu aj tento rok.

Ilustračná fotografia

V pondelok ráno podáva dekan v Žiline študentom kávu

Dekan Miloš Poliak podáva pravidelne kávu. Pohostiť študentov je výborný spôsob, ako s nimi ostať v kontakte.

Pozvanie na Kávu s dekanom využívajú zamestnanci aj študenti. A dekan Miloš Poliak ich ponúka nielen kávou, ale aj sladkosťou.