Absolventi radia, ako si vybrať vysokú školu

Centrum edukačného manažmentu Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave so Slovenskou akadémiou vied pokračovalo vlani v monitorovaní postojov a reflexií vysokoškolského štúdia absolventmi a študentmi.

V letných mesiacoch minulého roku agentúra AKO vyspovedala 500 absolventov vysokých škôl s viac ako ročnou a menej ako štvorročnou praxou v povolaní, ktorí ukončili vysokoškolské štúdium v rokoch 2015 až 2017.

Prieskum nadviazal na aktivity Centra edukačného manažmentu, ktoré zisťovalo v predchádzajúcich rokoch spätný pohľad absolventov na ich vysokoškolské štúdium. Vzniklo tak zaujímavé porovnanie vývoja súčasných študentov vysokých škôl v čase.

Uplatnenie po škole

„Časť prieskumu, ktorá sa zaoberala hodnotením skúseností zo štúdia a benefitov, ktoré vzdelávanie prinieslo, poukazuje na výraznú mieru diferenciácie kvality vysokoškolského štúdia u nás,“ povedal Peter Obdržálek, vedúci Centra edukačného manažmentu, ktorý sa na výskume podieľal.

Vysoké percento absolventov sa pomerne kriticky stavia k príprave vyštudovaného odboru na kariérny rast. Výsledky potvrdili zistenia iných zdrojov, že až 40 percent absolventov v súčasnosti nepracuje vo vyštudovanom odbore.

Len 31 percent absolventov uviedlo, že ich štúdium na vysokej škole pripravilo vzhľadom na ich kariérne ambície vynikajúco či nadpriemerne.

„Obe zistenia teda reflektujú skutočnosť, že len menšia časť vysokoškolských programov pripravuje absolventov vynikajúcim spôsobom vzhľadom na ich uplatnenie,“ povedal Obdržálek.

Rozdiel v kvalite vyučujúcich

Absolventi zároveň upozorňujú na rozdiely v kvalite vyučujúcich. Takmer tretina absolventov tvrdí, že len polovica a menej vyučujúcich, s ktorými sa počas štúdia na vysokej škole stretli, bolo veľmi kvalitných. A niečo vyše 40 percent absolventov označilo až 80 percent a viac vyučujúcich ako kvalitných.

Za benefit absolvovaného štúdia uvádzajú absolventi na prvom mieste svoj osobný rast. Nespokojní sú však s prínosom štúdia k ich rozvoju podnikateľských schopností.

V tomto sa úplne identicky zhodli aj so študujúcimi v súčasnosti.

Študovali by ste to isté?

Na otázku, či by si absolventi pri možnosti opakovanej voľby zvolili ten istý študijný program na tej istej vysokej škole, pozitívne odpovedalo takmer 45 percent absolventov.

„Pri porovnaní s odpoveďou študujúcich vysokoškolákov v minuloročnom prieskume sme zistili až 11-percentný pokles, vtedy bolo spokojných 56 percent študentov,“ upozornil Obdržálek.

A čo ovplyvnilo ich odpovede? Najmä to, ako sa uplatnili v praxi.

Absolventi aj vysokoškoláci v prieskume označili aj viaceré oblasti, ktoré by sa mali vo vysokoškolskej príprave zlepšiť. Väčší dôraz by sa mal klásť na posilnenie praktických a aplikovaných prvkov vo výučbe, na cudzí jazyk a pôsobenie v medzinárodnom prostredí a takisto na tzv. „networking“ – nadväzovanie spolupráce a tvorbu kontaktov využiteľných v profesionálnom pôsobení už počas štúdia.

Zlepšenie by privítali aj vo väčšom priestore pre vlastnú kreativitu, v dôraze na tzv. mäkké prenositeľné zručnosti, rozšírenú možnosť kombinovať si rôzne predmety podľa vlastného záujmu a tiež rozvoj tzv. tvrdých prenositeľných zručností v oblasti informačno-komunikačných technológií.

Vnímanie absolventov sa zásadne nelíši od vnímania ešte študujúcich vysokoškolákov, ktorí odpovedali na rovnakú otázku v prieskume v roku 2018.

Ako si vyberať vysokú školu?

Zaujímavým je aj odkaz uchádzačom o vysokoškolské štúdium od absolventov.

„Jednoznačne sa prikláňajú k zvažovaniu prínosu pre budúcu odbornú a kariérovú orientáciu. Odporúčajú orientovať sa najmä na základe záujmu o konkrétny odbor a vyberať takú školu, v ktorej prebieha veľmi dobrá príprava na danú špecializáciu. Takisto brať do úvahy perspektívu finančne úspešnej kariéry po absolvovaní štúdia,“ zhrnul Peter Obdržálek.

Absolventi uchádzačom neodporúčajú orientovať sa na ľahko zvládnuteľné štúdium, regionálnu blízkosť školy a bezproblémové prijatie.