SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Keď šiestačka na medicíne nesedí len nad knihami

Popri náročnom odbore stíha prax, stáže aj dobrovoľnícku činnosť.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva získala Júlia ocenenie rektora Univerzity Komenského, na čo boli pyšní najmä jej rodičia.Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva získala Júlia ocenenie rektora Univerzity Komenského, na čo boli pyšní najmä jej rodičia. (Zdroj: Archív J.B.)

Študentka medicíny Júlia Bartková považuje samu seba za priemerné dievča z Vranova nad Topľou. Odlišuje sa však nesmiernou chuťou prijímať nové výzvy, stále na sebe pracovať a porovnávať sa s lepšími. Za šesť rokov na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave stihla vyhrať 1. miesto na ŠVOČ, prednášať v Anglicku, stážovať vo Švédsku či na Taiwane a nazbierať skúsenosti v Kambodži.

Júlia Bartková, ktorá študuje na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sama o sebe hovorí, že nie je tradičná študentka medicíny. O samé Áčka sa pri skúškach nepokúša, no stanovila si svoj známkový štandard.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvé dva ročníky sedela podobne ako spolužiaci len za knihami. Potom však prišla v rámci štúdia povinná prax na klinike. „Bol to môj prvý kontakt s pacientmi. Zistila som, že ma to napĺňa a až vtedy som si začala samu seba predstavovať ako doktorku,“ opisuje medička, ktorá bola vždy skôr praktický typ.

Po treťom ročníku sa vybrala na stáž do Švédska, kde sa jej otvorili oči. „Videla som, že študenti v zahraničí sa nemusia učiť toľko informácií naspamäť. Oveľa častejšie sú v nemocniciach, kde získavajú poznatky efektívnejším spôsobom,“ približuje Júlia. Táto forma štúdia sa jej hneď zapáčila.

Medicínska bublina

Náročné predmety spôsobujú, že študentom niekedy uniká podstata medicíny. Tá podľa Júlie spočíva v láske k ľuďom. „Často sa stáva, že medici prispôsobia svoj život štúdiu a skúšky sa pre nich stanú najdôležitejšími.“

Skryť Vypnúť reklamu

Vo Švédsku si uvedomila, že už nechce žiť v tejto bubline a svoj prístup obrátila. „Začala som štúdium prispôsobovať svojmu životu. Získala som tak nový nadhľad a odvtedy stíham oveľa viac mimoškolských aktivít.“

Najskôr si popri štúdiu našla brigádu na chirurgickom oddelení na Kramároch, neskôr prešla na centrálny príjem do Ružinova. „Už som nemala čas sedieť toľko pri knihách, no kompenzovala som si to nemocničnou praxou. Na skúškach som potom vedela svoje poznatky spojiť,“ vysvetľuje študentka.

„Keď prejdete písomným testom, čaká vás ústna časť. Stačí, aby ste si vytiahli tému, ktorá vám až tak nesadne a už to nevypovedá o vašich vedomostiach,“ objasňuje medička ďalší dôvod, prečo si zvolila svoj spôsob vzdelávania sa, v ktorom nezbiera za vedomosti Áčka.

Skryť Vypnúť reklamu

Prax v nemocnici jej však nestačila. „Vo Švédsku ma učili, že ak chcem robiť naozaj dobrú medicínu, musím sa stále porovnávať s niekým lepším.“ Videla, že všetci študenti tam pracovali na nejakom výskume, a tak po návrate na Slovensko začala zisťovať, aké má možnosti.

Od štetcov ku skalpelu

Spočiatku vedela len to, že sa chce zamerať na chirurgiu. „Páči sa mi manuálna práca. Predtým som desať rokov maľovala, takže teraz môžem aspoň využiť svoju zručnosť a jemnú motoriku,“ zdôvodňuje Júlia. Výskum pod vedením docenta Martina Boháča napokon spojila so svojou diplomovou prácou aj ŠVOČ (Študentská vedecká a odborná činnosť).

Okrem pozorovania a vyhodnocovania výsledkov si však študentka opäť dala záležať, aby nechýbala ani priamo pri čine. Zúčastňovala sa na operáciách, ktorých cieľom bolo zrekonštruovať onkologickým pacientkam prsníky. Júlia pritom skúmala novú použitú metódu abdominálneho posunu.

Skryť Vypnúť reklamu

„Analýza však musí pokračovať, zatiaľ sa novej metóde podrobilo len jedenásť pacientok. Taktiež je potrebné ich naďalej pozorovať,“ dodáva Júlia.

„Priemerná“ medička

Za prácu, ktorú o tomto zákroku napísala, vyhrala na ŠVOČ prvé miesto. Priznáva, že s tým vôbec nerátala. „Panuje u nás názor, že niektoré veci môžete robiť iba vtedy, keď ste výborný študent. Myslela som si to isté, no potom som si uvedomila, že ja, priemerný človek, môžem tiež robiť všetko, čo si zaumienim. Stačí chcieť na sebe pracovať a využívať možnosti,“ hovorí šiestačka na medicíne.

Preto hľadala, čo ďalšie by mohla so svojím výskumom podniknúť. Keď našla ponuku študentskej konferencie v Londýne, poslala im abstrakt svojej práce. „Na Štedrý deň mi prišiel mail, že ma vybrali. Netušila som, koľkí študenti budú prednášať, ani o akú prestížnu univerzitu ide. Prišla som tam a bola som v šoku,“ spomína.

Skryť Vypnúť reklamu

Očakávala, že pôjde o konferenciu s veľkým množstvom študentov a malým počtom divákov. Nakoniec to bolo presne naopak.

„V zaplnenej miestnosti ešte aj s obrazovkami sme prednášali iba štyria, pričom jediná som pochádzala z krajiny, kde sa nehovorí po anglicky.“ Júliu pochytila panika, no keď začala rozprávať, stres z nej mierne opadol a počas diskusie už bola úplne uvoľnená. Po skončení za ňou dokonca prišiel plastický chirurg z King’s College a ponúkol jej stáž, ktorej sa mohla zúčastniť aj vďaka grantu od Nadácie SPP.

Stáž v Londýne

Myslela si, že prvý deň na stáži v Londýne sa bude iba oboznamovať s klinikou. Nakoniec ju hneď nechali asistovať pri operácii. Kládli jej otázky, aby zistili, či naozaj rozumie tomu, čo robí. Zároveň jej na všetko odpovedali najlepšie, ako vedeli. „V zahraničí sa naozaj tešia, že môžu učiť. U nás sú lekári radi, ak si v zle nastavenom systéme nájdu na nás čas,“ porovnáva Júlia.

Skryť Vypnúť reklamu

„Niektoré kliniky si dávajú pozor na spätnú väzbu od študentov a snažia sa zlepšovať. Často sme však pracovali aj v málo motivujúcom prostredí,“ konštatuje medička. Prístup je pritom podľa nej kľúčový. „Je to veľký rozdiel, keď sa k nám správajú ako k budúcim kolegom a keď to tak nie je. Pritom sa chceme len učiť.“

Dôsledkom potom môže byť, že mnohí študenti prestanú vidieť zmysel v práci navyše. Júlia sa aj preto snaží odchádzať čo najčastejšie do zahraničia, aby načerpala ďalšiu motiváciu. Zatiaľ cez letné prázdniny absolvovala stáže aj v Taliansku, Španielsku a na Taiwane. Akademický rok sa snaží využívať najmä na dobrovoľnícku činnosť.

Z Depaul do Kambodže

V roku 2018 sa stala ošetrovateľkou v organizácii Depaul, ktorá pomáha ľuďom bez domova. „Nie všetci sú drogisti a alkoholici. Občas stačí pár nesprávnych rozhodnutí, zlé rodinné zázemie a tiež môžeme skončiť na ulici,“ upozorňuje Júlia.

Skryť Vypnúť reklamu

K práci so stigmatizovanými skupinami ľudí inklinovala odjakživa. Pomáhala aj para plavcom a v budúcnosti by chcela ísť na istý čas pracovať do rozvojovej krajiny. „Čítala som, že o podobné projekty je veľký záujem, no potom to mnohí psychicky nezvládnu.“ Aj preto si minulé leto na necelé dva týždne „odskočila“ do Kambodže nazbierať skúsenosti.

„Konkrétne som navštívila sirotinec pre HIV pozitívne deti, kde som mala možnosť na vlastnej koži okúsiť podmienky rozvojovej krajiny. Inšpirovala ma k tomu spolužiačka, ktorá tam bola celé leto,“ objasňuje medička.

Večná idealistka

Medzi Júliine najbližšie plány patrí dokončiť štátnice a nájsť si zamestnanie. Nevylučuje, že zostane na Slovensku, no zatiaľ si tu z pracovných pohovorov odniesla len zvláštne skúsenosti.

Skryť Vypnúť reklamu

„Zamestnávatelia vedia z môjho životopisu usúdiť, že som ambiciózna a mám veľa praxe. Z nejakého dôvodu sa však pýtajú prečo.“ V zahraničí už absolvovala niekoľko pohovorov, ktoré prebiehali úplne inak. „Povedali mi, že takýto životopis u absolventa často nevidia a sú pripravení vytvoriť mi podmienky na to, aby som mohla pre nich pracovať.“

Mnohí nazývajú Júliu nebojácnou, no ona sa nad tým vždy len zasmeje. „Bojím sa všetkého a stále. Pred odchodom do Kambodže som od strachu nemohla zaspať. Chcem však niečo zmeniť. Byť zmenou, ktorú chcem vidieť vo svete. To je moje klišé, ktoré ma naozaj motivuje.“

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Ilustračné foto.
Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.

Ilustračné foto.
Leonardo DiCaprio