Vysoké školy si musia vo vlastnej réžii vytvoriť páky napríklad aj na tých, ktorí by chceli získať titul podvodom. Od septembra začnú prechádzať na prísnejšie pravidlá. Následne bude každá škola musieť nanovo požiadať o akreditáciu.
Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školy (SAAVŠ) schválila na začiatku júla nové akreditačné štandardy zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
"Ide o zásadný zlom, pretože podľa týchto štandardov budú akreditované vysoké školy v budúcnosti," vyhlásil predseda výkonnej rady SAAVŠ Robert Redhammer.
Štandardy začnú platiť od septembra a školy budú mať dva roky na to, aby s novými požiadavkami zosúladili svoje predpisy.
Keď sa to škole podarí, môže požiadať o prvú akreditáciu v súlade s novými štandardami. Musí to však urobiť najneskôr do roku 2024.
Podľa Redhammera nie je vylúčené, že niektoré školy sitom neprejdú, isté je, že budú zrušené niektoré programy vysokých škôl. "Dopredu neviem povedať, ktorá škola neprejde. Určite nevylučujem, že bude menej škôl," konštatoval Redhammer. Problém môžu mať podľa neho aj školy, o ktorých by to dnes nikto nepovedal.
Zodpovednosť za kvalitu
Každá škola bude niesť zodpovednosť za kvalitu vzdelávania, ktoré poskytuje. V súlade so štandardami bude musieť vypracovať a prijať vnútorný systém jej zabezpečovania. Majú v ňom byť súčasne zadefinované mechanizmy na jej stráženie.
"Tieto štandardy sú nové požiadavky na vysoké školy, čo majú robiť, aby zabezpečovali kvalitu sústavne, stále, nepretržite tam, kde poskytujú vzdelávanie," konštatoval šéf rady.
Študijné programy: Čo nové pribudlo a ktoré končia Čítajte Škole, ktorá nebude dodržiavať vlastné pravidlá, hrozí najprísnejšia sankcia - strata akreditácie.
Akreditačná agentúra, ktorá nedávno nahradila Akreditačnú komisiu, nemá v súčasnosti právo kontrolovať prípadné prešľapy vysokých škôl.
Nemohla napríklad zakročiť ani proti súkromnej vysokej škole v Skalici, ktorá udelila titul šéfovi parlamentu Borisovi Kollárovi za prácu, o ktorej sa dodatočne zistilo, že bola z veľkej časti skopírovaná.
Koniec plagiátov?
To by sa v novom systéme podľa Redhammera nemalo opakovať. V prijatých štandardoch sa uvádza, že škola musí mať efektívne mechanizmy na skúmanie podnetov. To má byť transparentné a uskutočňovať sa aj za účasti zástupcov študentov.
"Podávateľom podnetov je poskytovaná spätná väzba o výsledkoch ich preskúmania a prijatých opatreniach," uvádza sa v štandardoch pre vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
"Ak sa pri tom hodnotení preukáže, že vysoká škola vedela o praktikách a nič neurobila, je to zásadné porušenie princípov," informoval predseda rady. Ak z neho nebudú vyvodené dôsledky, je to dôvod na pozastavenie všetkých študijných programov a ich zrušenie.
Lietajúci profesori
Nový systém má do budúcnosti priniesť aj efektívnejšie prepájanie vzdelávania a praxe. Každý študijný program má mať jasne špecifikovaný profil absolventa. Malo by teda byť jasne uvedené, aké profesie bude schopný vykonávať jeho absolvent.
Štandardy by mali vyriešiť aj problém s takzvanými lietajúcimi profesormi. To je pomenovanie pre vysokoškolských učiteľov s viacerými obyčajne iba formálnymi úväzkami na školách naprieč Slovenskom.
"Vysoká škola sa systematicky uisťuje, že na zabezpečenie študijných programov má učiteľov, ktorých kvalifikácia, rozvrhnutie pracovnej záťaže, úroveň výsledkov tvorivých činností, praktické skúsenosti, pedagogické zručnosti a prenosné spôsobilosti umožňujú dosahovať výstupy vzdelávania," uvádza sa v dokumente. Dôležitá je aj druhá časť tejto zásady: počet a pracovná kapacita učiteľov má zodpovedať počtu študentov.
"Odklonili sme sa od formálnych kritérií a väčšiu váhu prikladáme posudzovateľom, ktorí budú posudzovať štandardy," uzavrel Redhammer. Doteraz sa prihliadalo najmä na to, či má daný študijný program garanta s primeraným akademickým titulom.
SAAVŠ bude mať väčšie právomoci ako Akreditačná komisia, ktorú nahradila. Predovšetkým môže udeľovať a odobrovať akreditácie na základe rozhodnutia výkonnej rady agentúry.
Akreditačná komisia naopak fungovala len ako poradný orgán ministra školstva – len odporúčala ministrovi udelenie či neudelenie akreditácie.
Minister sľubuje zákon na odoberanie titulov
Ministerstvo školstva pripravilo podľa vzoru Českej republiky zákon, na základe ktorého bude možné v budúcnosti možno odoberať vysokoškolské tituly získané podvodom. Informoval o tom minister školstva Branislav Gröhling s tým, že zákon už má na stole ministerstvo spravodlivosti.
V systéme, ktorý kontroluje záverečné práce, je aktuálne 20 miliónov textov. Rezort školstva ho plánuje podľa slov ministra rozšíriť o ďalších päť miliónov textov a zlepšiť algoritmy, ktoré identifikujú obchádzanie overovania originality.
"Akreditačná agentúra pripravila štandardy pre vysoké školy. Na základe nich musia nastaviť systém tak, aby nedochádzalo k nečestnému získavaniu titulov. Ak to nenastane, nasledujú sankcie, ktorých výsledkom môže byť zrušenie programov na vysokej škole, a teda aj zrušenie danej vysokej školy," spresnil Gröhling.
Šéf rezortu školstva chce vrátiť diskusiu o záverečných prácach do vecnej roviny. "Kontrola originality cez percento zhody sa robí od roku 2011. Je to pomôcka, ktorá ukazuje, ako sa využívajú iné zdroje. Percento zhody však neodhaľuje, či je práca plagiát, alebo nie," uviedol Gröhling. Môže sa podľa neho stať, že niekto odovzdá prácu so zhodou päť percent a bude to plagiát. Práca niekoho iného so zhodou 35 percent môže byť originál.
"Posudzuje to každý školiteľ, oponent a komisia individuálne. Hodnotia, aká miera citácií je prijateľná a aká nie," podotkol minister s tým, že neexistuje jednotné pravidlo, ktoré by povedalo, aké percento zhody je povolené a aké nie. Percento zhody sa podľa jeho slov líši podľa témy, odboru či školiteľa.
"Najnižšia zhoda býva pri prírodovedných odboroch, vyššia pri spoločenskovedných, najvyššia často pri práve. Niekde sa povoľuje 40, niekde 30 percent. Inde to nie je presne dané," vysvetlil.
Minister si tiež myslí, že vysokoškolské štúdium sa nedá posudzovať podľa jednej záverečnej práce. Je úlohou školiteľa, oponenta a školy sledovať celkovú prácu študenta vysokej školy počas piatich rokov a dohliadať na to, aby ju vypracoval sám.
(TASR, dsch)
