Štúdium psychológie láka mnohých študentov. Fakulty si stále môžu záujemcov vyberať. Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií si v roku 2019 podalo prihlášku na študijný odbor psychológia vyše 2572 záujemcov, prijatých bolo 1087, teda menej ako polovica.
"Študentom hneď v úvode štúdia zdôrazňujeme, že psychológ nie je ten, kto sa pozrie do sklenenej gule a dokáže predvídať, vysloviť nejakú veštbu o budúcnosti druhého človeka," hovorí docentka Milica Schraggeová, zástupkyňa vedúcej Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
A prečo je práve o štúdium psychológie taký záujem? "Je to odveká túžba človeka zistiť, pochopiť, prečo je druhý človek iný, vedieť predvídať, ako sa bude správať. Človek ako objekt výskumu je zaujímavý," ozrejmuje vysoký počet záujemcov docentka Schraggeová.
Dodáva, že snahy o pochopenie rozdielnosti medzi ľuďmi nájdeme už v antike, keď vznikli prvé teórie o temperamentoch – sangvinik, cholerik, flegmatik, melancholik -, ktoré sa opierali o základné rozdiely medzi ľuďmi, a tieto charakteristiky používame dodnes.
Aby stredoškoláci mali lepšiu predstavu o tom, čo ich bude na bakalárskom štúdiu čakať, pripravuje katedra psychológie pre nich každoročne prípravný pregraduálny kurz, ktorý im má pomôcť čo najlepšie sa pripraviť na prijímacie konanie na štúdium. Kurzy vedú vyučujúci katedry.
Keď tlmočník musí pracovať s výrazom tváre Čítajte Skúsenosti študentiek
Sandra Bieliková je čerstvo skončená bakalárka psychológie. "Očakávala som viac praktických predmetov, ale celý bakalársky stupeň bol skôr o teórii. Teraz to už chápem, ale vtedy ma to zaskočilo," hovorí. "Myslela som, že už od začiatku budeme viac chodiť do praxe, napríklad do nejakých podporných centier, na linky detskej istoty a podobne."
Veronika Strapková je v druhom ročníku bakalárskeho štúdia. O štúdiu mala realistické predstavy, ide o jej druhé vysokoškolské štúdium. "Vedela som, že škola bude v prvých rokoch veľmi teoretická, ale odbor je pre mňa natoľko zaujímavý, že som sa nevedela dočkať nových informácií," hovorí.
Medzi najťažšie predmety podľa Sandry patrila všeobecná psychológia. "Sú to štyri semestre, teda celé prvé dva roky. Je to taký psychologický základ, postupne sme prechádzali všetky oblasti psychológie, aj také, ku ktorým už teraz viem, že nemám taký vzťah. Bolo toho naozaj veľa," hovorí Sandra.
Aj Veronika už na teste zo SCIO narazila na matematickú časť. "To som u psychológov nevnímala ako nejakú potrebnú esenciu. A v škole máme štatistiku. Ale v kontexte výskumov to vnímam ako nutný vedomostný základ pre správne pochopenie výsledkov a metód spracovania."
Väčšina študentov sa v štúdiu nájde. "Zopár spolužiakov bolo takých, ktorí vôbec nenašli zmysel štúdia," hovorí Sandra. "Videli, že toto nechcú v budúcnosti robiť, ale nebolo ich veľa. Mala som jednu spolužiačku, ktorá mala z vlastnej skúsenosti nepríjemné zážitky so šikanovaním, psychológiu chcela študovať preto, aby vedela, ako s týmito skúsenosťami pracovať. Tá potom zistila, že celkovo štúdium nie je pre ňu to pravé a odišla."
Široké uplatnenie
Sandra plánuje dva ročníky magisterského štúdia venovať pracovnej a školskej psychológii a má aj predstavu o svojej profesijnej budúcnosti. "Najviac ma to ťahá do školy. Mám rada deti, rada by som s nimi pracovala – nie formou diagnostiky, ale skôr priamo v škole, kde sa problém rieši priamo na mieste a môžem vidieť výsledok svojej práce."
Študovať za záchranára je aj o adrenalíne Čítajte Podľa Veroniky Strapkovej spoločnosť v poslednom čase potrebuje psychológov viac než inokedy. "Ako všade, aj v tomto odbore sa niekto uplatní a niekto nie. Samostatné štúdium psychológie z človeka terapeuta ani klinického psychológa nespraví. Niektoré oblasti sa dajú robiť aj okamžite po škole, ale väčšina si vyžaduje ďalšie špecializačné štúdium."
Práca psychológa je podobná detektívnej práci
O tom, čo obsahuje štúdium psychológie, sme hovorili s docentkou PhDr. Milicou Schraggeovou, PhD, ktorá už niekoľko desaťročí vzdeláva budúcich psychológov na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UK.
Stretávate sa u uchádzačov so skreslenými predstavami o štúdiu psychológie?
U študentov z gymnázií ani nie, ale máme pomerne veľa prihlášok aj z iných typov stredných škôl s maturitou, kde často majú mladí ľudia predstavu v štýle: ja budem ten, kto sa pozrie na človeka a budem vedieť, aký je. Alebo že bude vedieť liečiť na základe nejakých ezoterických praktík. Sú aj študenti, ktorí majú skúsenosť s rôznou literatúrou o energiách, liečení rôznymi technikami. Tých sa snažíme nabádať, aby boli opatrní a skôr brali do úvahy empirické fakty.
Z čoho sa skladá štúdium?
Prvé roky sa špecializujú na základnú orientáciu psychológie. Študenti prejdú základnými predmetmi týkajúcimi sa kognitívnej oblasti – ako vnímame, rozmýšľame, pamätáme si, venujeme sa aj prepojeniu s biologickou rovinou človeka, s fungovaním mozgu. Oboznámia sa so základmi správania človeka v skupinách, čiže sociálnou psychológiou, základmi pochopenia jedinca ako odlišného indivídua, teda s psychológiou osobnosti, základmi aplikovaných disciplín, ako sú poradenská, klinická, pracovná psychológia. Získajú aj základy poznatkov, ako sa realizuje vedecký výskum – metodológia, štatistické spracovanie dát. Ale nečítame len „suché“ výskumné štúdie. Počas štúdia majú študenti možnosť veľa diskutovať a dozvedieť sa o súvislostiach vysvetľujúcich správanie, o vzájomných vzťahoch, ktoré formujú jedinca v rámci rodiny, školy a spoločnosti vôbec, aké modely si prenášame v rámci kultúry. Študenti tiež majú príležitosť zúčastniť sa na laboratórnych experimentoch. Ale nemali by podľahnúť predstavám o aurách a energiách a podobne.
Čo študentov najviac zaskočí?
Niektorí sú prekvapení, že psychológia nie je nejaké rozprávanie, ale že treba naozaj veľa študovať fakty, odbornú literatúru, vypracovať seminárne práce. Niektorí odpadnú na štatistických metódach. Zavŕšením prvej časti štúdia je písanie bakalárskej práce, kde už študenti musia vedieť stanoviť si výskumný cieľ, zorganizovať si vlastný malý výskum, spracovať dáta a vysvetliť výsledky a podobne. Študentom v úvode štúdia hovorím, že práca psychológa je podobná detektívnej práci. Hľadáme stopy, ktoré človek zanecháva vo svojom prostredí, vo všetkom, čo robí, a psychológ sa z týchto stôp - správania, vzťahov, odpovedí na testové otázky - snaží poskladať obraz o jednotlivcovi. Alebo nájsť všeobecnejšie platné potvrdenie zákonitostí správania, ktoré platia pre všetkých ľudí alebo pre veľké skupiny.
Je štúdium vhodné pre tých, ktorí by si chceli vyriešiť nejaký vlastný psychický problém?
To je otázka miery toho problému. Ale ak študent dokáže mať nadhľad a popri naberaní vedomostí riešiť svoj problém, tak je to v poriadku. Ale ak ide o závažný problém a človek by skôr potreboval terapiu, tak to nie je vhodné štúdium.
Skúšajú študenti medzi sebou nejaké formy terapie?
Psychoterapia je predmetom už vyššieho magisterského stupňa štúdia, kde sa študenti oboznamujú s rôznymi terapeutickými školami a prístupmi. Ale už v bakalárskom stupni máme predmet sociálno-psychologický výcvik, kde študenti pracujú v skupinkách a skúšajú, ako fungujú v rámci skupiny, ako komunikujú. To má sebapoznávací prvok aj prvok zážitku, ako reagujem v skupine a ako skupina vplýva na mňa. To už ide aj trochu "pod kožu".
A čo predstava psychológa terapeuta, ktorý má peknú pracovňu s pohodlným gaučom alebo kreslom, kde mu klienti chodia rozprávať o svojich problémoch, ako to často vidíme vo filmoch?
Aj toto je jedna z tých skreslených predstáv, s ktorými niektorí študenti nastupujú na štúdium – skončím psychológiu a budem mať svoju súkromnú terapeutickú prax. Ale na to treba ešte po skončení štúdia absolvovať špecializačné štúdium klinickej psychológie, urobiť si hlbinný psychoterapeutický výcvik, ktorý trvá niekoľko rokov, mať niekoľko rokov praxe pod supervíziou. Cesta ku klientovi na gauči trvá ešte veľa rokov po skončení päťročného vysokoškolského štúdia.
