Jeho snom dlho bolo stať sa lekárom. Nevyšlo to, dnes pôsobí na oddelení nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava ako verejný zdravotník, stará sa o zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú dennodenne v kontakte s pozitívnymi pacientmi. Rodinu Michal Adamišin v tomto nepriaznivom čase vída veľmi sporadicky.
Už je to takmer rok, čo tridsaťročný Michal Adamišin prichádza do práce na oddelenie nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava za tmy a za tmy z nej aj s kolegami odchádza.
Na oddeleniach nemocničnej hygieny a epidemiológie v Ružinove a Podunajských Biskupiciach pôsobí ako verejný zdravotník, laici ich nazývajú hygienikmi.
Denne je v kontakte so zdravotníkmi, ktorí sa starajú o pacientov s ochorením covid-19, naučil sa usmievať cez rúško aj v červenej nemocničnej zóne.
Gro jeho práce tvoria epidemiológia, hygiena, štatistka, ale najmä dnes potrebný krízový či procesný manažment.
Až pandémia ukázala, ako v praxi veľmi chýbajú ľudia z fakúlt a katedier odboru verejného zdravotníctva. Je ich málo v nemocniciach, na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva aj v pracovných zdravotných službách.
Michal magisterské štúdium v študijnom programe verejné zdravotníctvo skončil na Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave pred piatimi rokmi. Dnes hovorí, že za posledný rok pandémie sa v praxi naučil viac ako za celé štúdium na vysokej škole.
