Ako si vybrať vysokú školu a aké majú študenti pocity po nástupe na fakulty v čase pandémie? Na otázky odpovedali Veronika Zibrinyiová, psychologička a riaditeľka Univerzitného poradenského centra Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, a Zuzana Kožárová, kariérová poradkyňa. Obe odporúčajú, aby sa študenti pri riešení svojich problémov neriadili radami zo sociálnych sietí, kde anonymní ľudia nepoznajú ich celú situáciu. Takéto rýchle rady sú vraj niekedy horšie ako žiadne.
Nemám jasnú predstavu o svojom smerovaní a ani vysnívanom povolaní. Môže mi pomôcť test na určovanie ideálneho povolania na základe typu osobnosti? Kde by mi ho urobili?
Nemať úplne konkrétnu predstavu o povolaní je v istom období úplne prirodzené. Sú rôzne spôsoby ako premýšľať nad budúcim kariérnym smerovaním. Jedným z nich je aj využitie rôznych psychodiagnostických testov a dotazníkov vrátane testov osobnosti. Dostupné sú napríklad v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo u školských psychológov. Upozorňujem však, že ide len o doplnkovú metódu. Rozhodne vám iba výsledky testov zázračne neukážu, ktorá profesia je pre vás tá ideálna. Kariéroví poradcovia a psychológovia skôr využívajú rozhovor, prostredníctvom ktorého dokážu oveľa komplexnejšie zachytiť motivácie, záujmy, hodnoty či preferencie konkrétneho človeka. My v UNIPOC napríklad využívame aj kombináciu e-learningu Moja kariéra a individuálnych konzultácií, čo nám naozaj veľmi dobre funguje.
Vysokú školu vyberajte podľa seba, nie podľa toho, čo chcú kamaráti alebo rodičia Čítajte Rodičia veľmi chcú, aby som išiel na vysokú školu, aj moji súrodenci sú už na vysokých školách. Tlačí ma do toho aj priateľka, ktorá si podáva prihlášku. Ja sa tomu bránim. Mám podľahnúť ich tlaku?
Pri zvažovaní toho, či ísť na vysokú školu, alebo nie, je určite dobré zvážiť názory blízkych ľudí. Na druhej strane by tlak rodiny nemal byť jediným dôvodom, prečo ísť študovať. Ide o váš život, vaše vzdelanie, vašu budúcu kariéru. Je preto dobré preskúmať vlastné kariérne smerovanie - v ktorej profesii sa vidíte a nakoľko na jej vykonávanie budete potrebovať vysokoškolské vzdelanie. A podľa toho sa ďalej rozhodovať.
Minulý rok som sa dal rodičmi presvedčiť, aby som nešiel študovať do Brna, aj keď ma prijali, a nastúpil som na prírodné vedy do Bratislavy. Počas dištančnej výučby však zisťujem, že ma to štúdium nebaví. Čo mám s tým robiť? Zanechať štúdium, prestúpiť?
Skôr, ako urobíte tak zásadný krok, ako je zanechanie štúdia, je určite dôležité preskúmať, čo konkrétne vás na štúdiu nebaví. Je to forma? Alebo obsah? Sú to vyučujúci? Alebo je to celkovo spôsob vysokoškolského štúdia? Pretože rovnaký problém by po krátkom čase mohol vzniknúť aj na vysokej škole v Brne. Ak je to dištančným štúdiom, tento spôsob výučby je len dočasný, preto treba vyčkať na obnovenie prezenčnej výučby. Medzičasom môžete s vyučujúcimi konzultovať isté zmeny vo vyučovaní, ktoré by to štúdium vám i ostatným spolužiakom zatraktívnili. Ak bude vaša nespokojnosť pretrvávať aj počas prezenčnej výučby, môže byť riešením uvažovať nad zmenou odboru alebo vysokej školy.
Študujem masmediálne štúdiá. Robím práve prvé skúšky. Ale v poslednom čase sa cítim neuveriteľne demotivovaná. Že nie som dosť dobrá, nič neviem a cítim sa úplne stratená.
Prvý ročník je pre mnohých študentov náročný. Treba si zvyknúť na nové prostredie, štýl vzdelávania a v momentálnej situácii aj na dištančné štúdium a rôzne protipandemické opatrenia. Je preto prirodzené pociťovať občas nedostatok motivácie, strach, smútok či iné emócie. Ak však tieto pocity neprestávajú a negatívne ovplyvňujú váš život, v takom prípade by sme odporučili psychologické poradenstvo, ktoré niektoré univerzity poskytujú študentom bezplatne. Následne môžete využiť aj kariérové poradenstvo či poradenstvo pri problémoch s učením alebo ich kombináciu.
Upozornenie: Tieto odpovede sú veľmi zjednodušujúce. Na naozaj dôkladné a odborné posúdenie situácie klienta je potrebný osobný rozhovor. Pri podobných dilemách rozhodne odporúčame vyhľadať kariérového poradcu, výchovného poradcu alebo školského psychológa na svojej strednej škole, prípadne sa obrátiť na odborníkov z centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
