Keď v januári oznámila University of Oxford PAULÍNE VICENOVEJ, maturantke medzinárodného programu IB na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave, že ju podmienečne, ešte pred maturitou, prijíma na štúdium biomedicínskych vied, splnil sa jej sen. O pár mesiacov neskôr však rodáčke z Partizánskeho cestu na Oxford takmer zhatili financie. Nemala ich. Vo verejnej zbierke sa jej napokon podarilo vyzbierať vyše 60-tisíc eur.
Na ktorý dátum vo svojom živote nezabudnete?
Na 12. januára 2021. Prišiel mi e-mail zo St Hilda‘s College z Oxfordu. Stálo v ňom: "Teší nás, že vám môžeme ponúknuť miesto v našom bakalárskom programe Biomedicínskych vied." Splnil sa mi sen.
Čo tomuto prijatiu predchádzalo?
Šesť rokov štúdia na Gymnáziu v Partizánskom, ďalšie dva roky spojené s každotýždenným dochádzaním do Bratislavy, aby som mohla navštevovať medzinárodný IB program na Gymnáziu Jura Hronca.
Takisto účasť na množstve olympiád, letná brigáda v chemickom laboratóriu, výskumná stáž v Ústave molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského a mnoho ďalších aktivít.
Prečo ste si vybrali práve biomedicínu?
Bolo to postupné rozhodovanie. V škole som mala rada všetky prírodovedné predmety, najviac ma to ťahalo k biológii, k štúdiu ľudského tela, bavilo ma spojenie s chémiou a fyzikou. Dlhé hodiny som sa pripravovala na ťažké prijímacie testy a pohovory - čítala som články, knihy, počúvala som podcasty. Všetko som to však robila s radosťou, lebo biomedicína a celkovo problematika zdravia ma naozaj veľmi zaujímajú. Komplexnosť a citlivosť ľudského tela ma nikdy neprestáva napĺňať úžasom.

Patríte k prvým študentom v Británii, ktorí začali so štúdiom až po brexite. V čom sa líšil váš nástup na univerzitu od vašich predchodcov? Na čo sa musia budúci uchádzači pripraviť?
Najdôležitejšou vecou boli víza. Žiadosť o víza som si podala už koncom júla, hneď ako mi z Oxfordu poslali takzvané CAS number. Je to číselný kód, ktorý Oxford pošle každému prijatému študentovi, ktorý úspešne zmaturoval. Tento kód je kľúčovou súčasťou žiadosti o víza.