Na medicíne menia prijímačky. Ďalšia škola vyžaduje Scio testy (rozhovor)

Minulý rok sa na Národných porovnávacích skúškach, „ľudovo“ často nazývaných „SCIO testy“, ktoré na niektorých univerzitách nahrádzajú prijímacie skúšky, zúčastnilo vyše 27-tisíc študentov z Česka i zo Slovenska.

V priemere sa uchádzači zúčastnia na dvoch termínoch a najčastejšie skladajú test všeobecných študijných predpokladov, ktorý školy aj najčastejšie vyžadujú.

„Je to iný test, než na aký sú deti zvyknuté zo školy,“ vysvetľuje ANDREJ KUTARŇA zo spoločnosti SCIO, ktorá tieto skúšky organizuje. Na Slovensku testy vyžaduje napríklad Jesseniova lekárska fakulta v Martine, tento rok sa k nej po novom pripojí aj Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.

Vysoké školy, o ktoré majú študenti najväčší záujem, majú buď svoje prijímacie skúšky alebo študentov prijímajú na základe výsledkov takzvaných SCIO testov, ktoré organizujete. Je pre študenta ľahšie spraviť tieto testy alebo sú jednoduchšie prijímačky?

Závisí od viacerých vecí. Pod takzvanými SCIO testami si väčšina ľudí predstaví test všeobecných študijných predpokladov (VŠP) - to je iný test ako bežné testy, na aké sú zvyknuté deti zo školy. Je to totiž test, ktorý neskúma vedomosti, ale skúma schopnosti potrebné na zvládnutie štúdia na vysokej škole: čítanie s porozumením, logické uvažovanie a podobne. Tieto testy VŠP sú najrozšírenejšie, absolvuje ich najviac uchádzačov a vyžaduje ich najviac fakúlt. Okrem toho organizujeme aj testy, ktoré sú klasicky predmetové – povedzme biológia a chémia či matematika a tie sa od testov, ktoré by dala dohromady fakulta, líšia minimálnym spôsobom. Sú to proste otázky z biológie a chémie, na ktoré sa uchádzač musí naučiť a musí vedieť odpoveď, aby v nich uspel. Takže skôr sa asi bavíme nie o tom, či je jednoduchšie urobiť prijímačky fakultné, alebo tie, ktoré organizujeme my, ale asi by otázka mala byť skôr tá, či sú jednoduchšie predmetové testy, alebo testy študijných predpokladov.

A ktoré sú teda ťažšie?

Záleží na uchádzačovi. Niekomu viac vyhovuje spôsob, že si vezme učebnicu a nabifľuje sa to štýlom otázka – odpoveď. Niekomu však tento spôsob učenia nevyhovuje a viac mu sadne test, pri ktorom musí zapojiť logické uvažovanie, kde odpovede odvodí na základe zadania, ktoré má pred sebou.

Na Národné porovnávacie skúšky môže ísť študent viackrát, započíta sa mu len najlepší výsledok, nemá iba jeden pokus, kedy mu otázky na prijímačkách jednoducho nemusia sadnúť.

Áno, toto zohráva tiež dôležitú úlohu.

Na internetovej stránke uvádzate, že na vaše testy sa netreba učiť, ako by sa teda študent mal pripraviť?

Nehovoríme, samozrejme, o biológii, chémii či matematike, ale o teste všeobecných študijných predpokladov. Na ten sa síce naučiť nedá, ale pripraviť sa naň dá. Príprava spočíva hlavne v tom, aby študenti vedeli, čo ich čaká, mali by sa pozrieť na to, ako test vyzerá a čo obsahuje. Preto máme ukážky testov na našej webovej stránke, študenti si ich môžu pozrieť, stiahnuť, vyskúšať. Typy úloh a štruktúra testov je každý rok rovnaká, samozrejme, konkrétne úlohy sú v každom termíne iné. Podstatné je premýšľať nad tým, ako tieto úlohy správne vyriešiť za čo najkratší čas, pretože testy pracujú aj s časovým tlakom. Testy sú postavené tak, že iba tí najlepší uchádzači stihnú vyriešiť celý test alebo oddiel v danom čase.

Máte aj takých?

Áno, máme, dá sa to.

Výsledkom testu je percentil. O čom toto číslo vypovedá?

Percentil stanovuje poradie študentov v rebríčku, ktorí v danom roku (nie v danom termíne) absolvujú daný test. To znamená, že ak získam percentil 65, som lepší ako 65 percent uchádzačov, ktorí sa v danom roku hlásia na vysokú školu prostredníctvom Národných porovnávacích skúšok a absolvujú rovnaký test ako ja.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na medicíne zmenia prijímačky: Menej otázok, ale aj nový test, na ktorý sa nedá nabifľovať Čítajte 

Aký percentil zvyknú školy vyžadovať?

Sú fakulty, napríklad medicína v Martine, ktoré nemajú vopred stanovenú percentilovú hranicu, pod ktorú už uchádzačov neprijímajú a tam sa uchádzač musí snažiť byť čo najlepší, aby sa - keď si fakulta bude robiť „čiaru“ - dostal medzi tých, čo budú nad ňou. Keď sú fakulty, ktoré majú percentilovú hranicu stanovenú vopred, napríklad 60 a vyššie, tak tá neúspešnosť z pohľadu uchádzača bude v tom, že nesplnil kritériá, aby sa dostal na vybranú fakultu.

Prečo je pre školu či fakultu výhodné prijímať študentov na základe SCIO testov a neorganizujú si vlastné prijímacie konanie?

Asi najjednoduchšia odpoveď by bola, že to má škola takpovediac bez práce. Stačí, keď nám odovzdá zoznam svojich uchádzačov a my fakulte pošleme ich výsledky. Nemusí pripravovať testy, miestnosti, zaisťovať dozor na skúškach, pozývať uchádzačov, vyhodnocovať to atď.

Je to teda na rozhodnutí fakulty, či sa do testovania zapojí, alebo nie?

Áno, z rovnakej univerzity môže jedna z fakúlt využívať naše testovanie a iné nemusia.

Vysvetlivky: VŠP je test všeobecných študijných predpokladov, OSP je jeho česká verzia, GAP anglická verzia

Spomedzi fakúlt, ktoré uznávajú Národné porovnávacie skúšky, vidíme medzi Slovenskom a Českom rozdiely. U nás prevažuje najmä medicína, v Česku skôr IT. Prečo?

Je pravda, že v Česku využívajú naše skúšky možno skôr fakulty humanitného zamerania, čiastočne ekonomického a technického zamerania. Na Slovensku je asi najväčší „pretlak“ na lekárskych fakultách, tie majú vždy najväčšie množstvo prihlášok oproti kapacite. V Česku, aj tým, že lekárskych fakúlt máme viac ako na Slovensku, je medzi nimi možno väčšia rivalita. Každá má trochu špecifické prijímacie konanie, na ktorom si zakladá, jednotné prijímacie skúšky pre ne jednoducho nie sú mysliteľné.

Prečo je o vaše testovanie záujem na Slovensku najmä medzi lekárskymi fakultami?