O odbory zamerané na oblasť IT záujem neutícha. Potvrdzujú to aj na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU) v Bratislave. A riaditeľ Ústavu informatiky a matematiky FEI STU MILAN VOJVODA hovorí, že si tak z uchádzačov môžu vyberať.
Tento rok sa pokúsia výber študentov pre študijný program aplikovaná informatika zobjektivizovať pomocou prijímacej skúšky. Cez matematické úlohy u uchádzačov otestujú ich tvorivé myslenie a schopnosť hľadať riešenie.
DANIELA CHUDÁ, ktorá pôsobí na Ústave informatiky a matematiky FEI STU, dopĺňa, že im záleží na tom, aby k nim prišli motivovaní a šikovní študenti. „Chceme to ukázať aj tým, že nám záleží na tom, akých budú mať spolužiakov. A to môžeme dosiahnuť pomocou prijímacej skúšky,“ vysvetľuje.
Odborníci v spoločnom rozhovore pre denník SME objasnia, kto je vhodným adeptom pre štúdium informatiky, ako veľmi je náročné štúdium a či odporúčajú popri ňom pracovať.
Ak sa pozrieme na vaše zameranie, je zjavné, že informatika pokrýva širokú oblasť. Keď však hovoríme o informatikoch, zväčša nekonkretizujeme, o koho ide. Vnímame ich ako masu ľudí, ktorá si dobre rozumie s počítačom a čaruje s kódmi. Aká je v skutočnosti práca informatikov?
Daniela Chudá: Práca informatikov vie byť veľmi širokospektrálna. Zahŕňa veľa rôznych profesií nielen pre vysokoškolskyvzdelaných absolventov.
Patria sem profesie zahrnujúce návrh a vývoj softvérových produktov, aplikácií a webstránok, rôzne aplikácie v umelej inteligencii, ktoré dnes rezonujú nielen v tlači, ale aj vo výskume a výučbe. Môže zahŕňať množstvo zaujímavých problémov, či už z oblasti bezpečnosti, spracovania obrazu, či spracovania jazyka. Sú tu aj pozície dátových špecialistov a analytikov.
Netreba zabudnúť ani na to, že informatici môžu pôsobiť aj vo výskume a vo vzdelávaní.
Tých možností je veľmi veľa.
Milan Vojvoda: Už len pri vývoji informačného systému je veľa pozícií.
Začína sa to analytikom, ktorý komunikuje s používateľom a prepája svet informatiky s tým vonkajším. On musí pochopiť, čo zákazník chce, a preložiť to do reči informatikov. Následne návrhár pripraví návrh systému.
Potom sú tu pozície, ako je vývojár, teda senior a junior programátori. Vytvorené naprogramované riešenie treba otestovať, na to sú pozície testerov.
Systém je dnes veľmi komplexný, a preto sú potrební ďalší pracovníci. Napríklad takou pozíciou je integrátor, teda človek, ktorý nasadzuje a integruje rôzne systémy.
Mgr. Daniela Chudá (zdroj: MARKO ERD)Kto je vhodným adeptom na štúdium informatiky?
M.V.: Sú to ľudia, ktorí musia mať vnútornú motiváciu a zanietenie. Poznáme dosť neúspešných prípadov a príbehov ľudí, ktorí prídu študovať informatiku, pretože im to odporúčali rodičia, no ich to nebavilo. Treba mať aj logické myslenie. To väčšinou súvisí so schopnosťou riešiť matematické úlohy.
D.CH.: Informatika je technická veda. Je dôležité, aby záujemca o štúdium informatiky bol úspešný v STEM predmetoch (prírodné vedy, technika, technológie a matematika, pozn. redakcie).
Matematika odzrkadľuje schopnosť logického myslenia a schopnosť vymyslieť riešenia. Nejde totiž o povolanie, ktoré je statické. Naopak, je veľmi premenlivé. Úspešný informatik sa musí vedieť orientovať, prispôsobiť zmenám, hľadať riešenia a byť zvedavý.
Môže byť úspešným uchádzačom aj absolvent obchodnej akadémie či zdravotníckej školy, teda človek, ktorý nemal s programovaním žiadne skúsenosti?
D.CH.: Nie je až tak dôležité mať skúsenosti s programovaním, ako mať správne nastavené myslenie a motiváciu. A podstatnejšie je skôr logické myslenie a matematika. Niektoré vedomosti možno doštudovať.
Milan Vojvoda (zdroj: MARKO ERD)Je matematika dôležitejšia ako programovanie?
M.V.: Nie na všetkých stredných školách sa vyučuje programovanie, ale matematika určite áno. A ako bolo spomenuté, matematika je o riešení problémov. Nejde o to, aby vedel vyriešiť konkrétnu matematickú rovnicu či problém, ale skôr či vie preniesť riešenie toho problému do informatickej oblasti.
Vrátim sa ešte k predchádzajúcej otázke, v ktorej ste spomenuli zdravotnícku strednú školu. Máme totiž študentku v záverečnom inžinierskom ročníku, ktorá z takej školy prišla. Tiež máme kolegyňu lekárku oftalmológie, ktorá si u nás spravila doktorát z aplikovanej informatiky, aj keď u nás neštudovala. Pôsobí tu na FEI STU v laboratóriu Inolab (Centrum pre inovácie a kybernetickú bezpečnosť v oblasti umelej inteligencie). Venuje sa spracovaniu obrazu a využitiu umelej inteligencie pri diagnostike ochorení.
Informatik sa uplatní v priemysle, armáde aj v školstve. Možností je veľa Čítajte Treba si uvedomiť, že absolvent informatiky nebude robiť všetky tie pozície, ktoré sme si na začiatku vymenovali. Niektoré predmety, ktoré na škole absolvuje, ho môžu baviť viac, niektoré menej, niektoré mu môžu ísť lepšie a v iných bude horší. Kľúčové je, aby si našiel svoju oblasť, ktorá ho napĺňa a v tej sa ďalej rozvíjal.
Zároveň by si mal zachovať schopnosť učiť sa, rozširovať si obzory a vedieť sa posunúť z vybranej oblasti do ďalšej. Mal by teda mať schopnosť osvojiť si technológie, ktoré prichádzajú veľmi rýchlo.
Nie je podstatné ovládať konkrétne prostredia či vývojové nástroje, ale rozumieť konceptom, rýchlo sa učiť a porozumieť novým nástrojom, ktoré bude používať.
Oplatí sa vôbec študovať informatiku na vysokej škole, keď technológie sa rýchlo vyvíjajú a potrebné dodatočné vzdelanie sa dá doplniť aj v internetových kurzoch?
D.CH.: Štúdium na vysokej škole pripraví človeka na mnohé povolania a budúci informatik môže ním len získať. Ide o prípravu a základy na celý život, aj keď sa bude musieť počas neho naďalej vzdelávať. Toto však nie je údel len informatiky. Veda postupuje veľmi rýchlo aj v iných vedných odboroch, napríklad v medicíne.
M.V.: Štúdiom študent získa rozhľad. Zo strednej školy možno vie základy programovania, ale nemá ten rozhľad, ktorý ponúka vysoká škola, napríklad v znalostiach z databázových systémov, umelej inteligencie, operačných systémov, softvérového inžinierstva, počítačových sietí, a tak ďalej.
Môže si pozrieť kurz alebo videá na YouTube, ale aj to mu prinesie vhľad do konkrétnej špecializovanej oblasti. Nie je to tak, že si stačí pozrieť dve prednášky a už vie nový programovací jazyk, paradigmu.
Je v informatike dôležitejšia prax alebo teória?
D.CH.: Ide to ruka v ruke. Je dôležité pochopiť teoretické poznatky, princípy. Zároveň je vhodné si všetky princípy aj prakticky vyskúšať. Preto majú študenti k prednáškam aj cvičenia a tiež majú možnosť pracovať v tímoch na praktických riešeniach.
V bakalárskych a diplomových prácach je dôležité obsiahnuť obe stránky. Problematiku treba zanalyzovať a teoretické poznatky dokázať aplikovať.
M.V.: Navyše, v spomínaných bakalárskych a diplomových prácach je možné riešiť aj problémy z praxe. Veľmi často spolupracujeme s partnerskými organizáciami a absolventmi. Študenti si tak môžu svoje poznatky vyskúšať v oblasti, ktorú si vybrali.
Ako veľmi je náročné štúdium informatiky a od čoho to závisí?
M.V.: Keď má študent predpoklady myslenia a schopnosť riešiť problémy, tak by mal byť schopný informatiku vyštudovať. Ale očakáva sa od neho množstvo práce. Škole každý týždeň venuje približne toľko času ako je bežný týždenný pracovný čas. A tiež záleží, či si študent povie, že sa chce viac vzdelávať alebo získavať praktické skúsenosti v nejakej firme na znížený úväzok.
