Získať pohľad zvonka, nové vedomosti, spoznať ľudí, nabrať skúsenosti, to sú časté dôvody, prečo mladí ľudia chcú odísť na štúdium do zahraničia. Ak sa však študent z rôznych dôvodov rozhodne pre slovenskú univerzitu, neznamená to, že sa musí vzdať aj šance na zahraničnú skúsenosť.
Erasmus+, CEEPUS, Národný štipendijný program, Slovenská akademická a informačná agentúra sú len niektoré z ciest, ktoré slovenského študenta môžu priviesť z materskej univerzity na pôdu zahraničnej. O rôznych možnostiach študijných zahraničných pobytov či praxe v zahraničí, ktoré univerzita ponúka v spolupráci s Európskou úniou či s inou organizáciou alebo vysokou školou, sa môže študent zvyčajne dozvedieť cez jednotlivé informačné kanály na pôde svojej univerzity alebo aj od vyučujúcich.
Na programy zahraničných pobytov sa obyčajne môžu prihlásiť univerzitní študenti všetkých stupňov a foriem štúdia po skončení prvého roku bakalárskeho štúdia. Účastníci programov sa z prihlásených kandidátov vo všeobecnosti vyberajú na základe jazykových znalostí, prospechu na univerzite, ich motivačného listu a zavážiť môže aj aktívny záujem a zapájanie sa do života a činnosti fakulty či univerzity.
Stáž v Brne
"Absolvovanie stáže mi poskytlo získanie praxe a využitie naučených poznatkov v reálnej práci s osobami s poruchou autistického spektra. Takisto došlo k rozšíreniu cenných kontaktov a nadobudnutiu zážitkov. V neposlednom rade mi absolvovanie stáže dopomohlo nájsť si prácu osobného asistenta počas magisterského stupňa štúdia v Košiciach," hovorí Samuel Vladimír Sedlák, dnes študent piateho ročníka v odbore psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

Sedlák sa zúčastnil na dvojmesačnej absolventskej stáži Erasmus+ po ukončení bakalárskeho stupňa štúdia jednoodborovej psychológie. V období od júla do konca augusta 2022 tak bol stážistom v centre PasPoint v Brne, ktoré sa špecializuje na osoby s poruchou autistického spektra v detskom, ale aj vo vyššom veku.
Zážitky a kontakty
"Išlo o stáž rozširujúcu moje vzdelanie v študijnom odbore. Myslím si, že každý študent by to mal počas vysokej školy využiť, či už na štúdium, alebo získanie pracovných skúseností v odbore. Čo sa týka lokácie, prioritne som vyberal vhodnú organizáciu, resp. inštitúciu, v ktorej by som pôsobil ako stážista a ktorá by s tým súhlasila. Výber mesta sa teda odvíjal od výberu organizácie," vysvetľuje Sedlák.
Ako dodáva, všetky podklady potrebné na realizáciu samotnej stáže, tzv. "Learning Agreement", boli pripravené univerzitou, s ktorou Sedlák e-mailovo komunikoval pred, počas aj po ukončení stáže. Keďže išlo o stáž v trvaní 60 dní, bola platená. Ak stáže trvajú kratšie, Erasmus ich nehradí. Dve tretiny financií dostal Sedlák pred absolvovaním stáže, tretinu po jej ukončení.
"Financie dokázali pokryť približne 95 percent všetkých nákladov spojených s bývaním, cestovaním a stravovaním. Náklady spojené s realizáciou aktivít priamo pre osoby s poruchou autistického spektra boli hradené organizáciou, v ktorej som stážoval. Celkovo však nebolo z univerzity špecifikované, na čo konkrétne a aká veľká časť financií musí byť minutá," pripomína Sedlák.
Vedie Erasmus
Podľa opýtaných univerzít najviac študentov cestuje do zahraničia na rôzne druhy pobytov práve cez Erasmus+. Je to program Európskej únie na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Často sa využívajú aj rôzne programy založené na dvojstrannej spolupráci materskej slovenskej univerzity so zahraničnou. Hojne spomínaným programom je aj Stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá CEEPUS.
"Hlavná vlajková loď študijných pobytov je Erasmus štúdium – od krátkodobých po celosemestrálne pobyty, ktoré sa dajú predĺžiť aj na celý rok. Druhou najčastejšou možnosťou je vycestovať na študijný pobyt na univerzitu, s ktorou má naša univerzita uzavretú bilaterálnu zmluvu," hovorí Barbora Tancerová z oddelenia vonkajších vzťahov Univerzity Komenského.
"Študenti môžu využiť aj grantové schémy slovenskej vlády cez Národný štipendijný program. Existuje aj možnosť vycestovať cez program CEEPUS, granty SAIA (Slovenská akademická a informačná kancelária) a rôzne iné grantové schémy, napríklad Fulbrightovo štipendium, štipendiá nemeckej organizácie DAAD, rakúskej ÖAD a iné. V porovnaní s Erasmom ide však o jednotky študentov. Ďalšie možnosti sú pre pobyty doktorandov, to však už výrazne závisí od fakulty či odboru, na ktorom študujú, typu výskumu a podobne," dodáva.
Výber je na univerzite
Ako ďalej vysvetľuje Tancerová, v prípade pobytu cez Erasmus+ dostávajú študenti grant od Európskej únie na tzv. mobilitu, teda pobyt a štúdium. Výška grantu sa odvíja od krajiny, kam idú. Sú tri kategórie krajín odstupňované podľa výšky životných nákladov, keďže iné náklady na život sú napríklad vo Fínsku, v Taliansku či v Bulharsku. Študenti dostávajú grant na dĺžku mobility, pričom nie je podľa Tancerovej uvedené, čo zo sumy je určené na ubytovanie, cestu alebo stravu. Študent si peniaze rozvrhne sám. Samostatne je určená len suma na cestovanie.

"Náklady, ktoré nepokryje grant, si študent platí sám. Grant Erasmus+ je tzv. podporný grant, nemusí teda zaručovať pokrytie všetkých nákladov na mobilitu. Znevýhodnení študenti, ako ťažko zdravotne postihnutí, poberatelia sociálneho štipendia a podobne, majú príplatky na základe znevýhodnenia. Pri iných schémach grant poskytuje rôzny donor, ako napríklad vláda SR, vláda inej krajiny, nadácia a podobne. Na semestrálne pobyty je dvakrát ročne vypísaná výzva, krátkodobé sa riešia priebežne. Treba sledovať informačné kanály univerzity, fakulty či katedry," vysvetľuje.
Štúdium prerušiť netreba
Tieto študijné pobyty sú určené pre denných aj externých študentov, ktorí prechádzajú výberovým konaním na svojich fakultách. Kritériá bývajú rôzne, často to býva prospech či napísanie motivačnej eseje. Ako dodáva Tancerová, najčastejšie chodia študenti na semestrálne pobyty. Vo všeobecnosti najviac pobytov absolvujú študenti Univerzity Komenského v Česku, ale aj v Nemecku, Holandsku, Španielsku či v Taliansku.
Zo študijného pobytu potom musí priniesť študent kredity, ktoré mu domáca fakulta vo väčšine prípadov uzná a študent môže pokračovať v štúdiu, pričom nestráca semester. Predmety, ktoré absolvoval na zahraničnej univerzite, môžu fakulty uznať študentovi ako domáce predmety, ak je náplň kurzu rovnaká ako na slovenskej vysokej škole. Ak náplň kurzu nezodpovedá slovenskému, uzná mu ich ako výberové predmety.
Motivačný či akceptačný list
Renáta Chosraviová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre, zmieňuje okrem už vyššie spomenutých populárnych programov na štúdium a prax v zahraničí, aj programy Vyšehradského fondu a Program Baltské univerzity.
Program Baltské unvierzity, Baltic University Programme (BUP), združuje 86 členských univerzít, z ktorých väčšina sa nachádza v povodí Baltského mora. Sídlom organizácie je Univerzita v Uppsale vo Švédsku. Od októbra 2018 je na SPU v Nitre zriadené Slovenské národné centrum programu Baltské univerzity, ktorého úlohou je združovať organizácie na Slovensku so záujmom o problematiku trvalo udržateľného rozvoja. Okrem SPU patrí medzi aktívnych členov aj Slovenská technická univerzita v Bratislave.
Ako vysvetľuje Chosraviová, študenti absolvujú rôzne dlhé pobyty zamerané na štúdium či prax v závislosti od jednotlivých schém programov. Môže ísť o štúdium v dĺžke dvoch mesiacov až celého akademického roku, prax v trvaní od dvoch do 12 mesiacov, ale aj o letné školy či exkurzie.
"Podmienky výberu študenta určuje samotný program či bilaterálna dohoda, vo všeobecnosti si treba podať prihlášku, uviesť motiváciu, jazykové schopnosti, v rámci štúdia si vybrať predmety, prípadne mať akceptačný list zo zahraničnej inštitúcie," hovorí Chosraviová.
Záujem je veľký
Ako dodáva, o tieto programy je medzi študentmi veľký záujem. Pridelené financie v rámci danej schémy limitujú počet účastníkov, no percento úspešnosti je podľa Chosraviovej na SPU v Nitre pomerne vysoké. Účastníci sa vyberajú na základe kritérií, ktoré sú špecifické pre každú schému, najčastejšie je to motivácia študenta, jazykové schopnosti a prospech.
"Priemerne od nás vycestuje viac ako 300 študentov cez rôzne programy. Najčastejšie cestujú do Českej republiky, Poľska, Španielska, Portugalska, ale aj do Talianska, Francúzska, Fínska alebo Nemecka. V rámci odborov je zastúpenie účastníkov mobilít pomerne rovnomerné zo všetkých fakúlt, teda agronomické odbory, biotechnológie, potravinárstvo, ekonómia, manažment, európske štúdiá, záhradníctvo, krajinná architektúra, technické disciplíny. Zastúpené sú rôzne dĺžky mobilít, najčastejšie to však je tri- až päťmesačná mobilita," dodáva.

Pre študentov techniky
Slovenská technická Univerzita (STU) v Bratislave vyslala v rámci troch najčastejšie využívaných programov v školskom roku 2022/2023 do zahraničia celkovo 264 študentov a prijala 274 zahraničných študentov iných vysokých škôl. Ide opäť o Erasmus+, CEEPUS a Národný štipendijný program.
Okrem nich využívajú študenti STU aj výmenný program odborných stáží pre študentov technických vysokých škôl IAESTE (The International Association for the Exchange of Students for Technical Experience) a štipendijný program EHP (Európskeho hospodárskeho priestoru), ktorý zabezpečuje akademické mobility študentov a doktorandov na partnerských organizáciách v severských štátoch, najmä v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku.
"Možnosti zahraničných mobilít študentov STU významne posilní aj členstvo univerzity v aliancii európskych univerzít EULiST, ktorá vznikla a začala pôsobiť v minulom roku," dodáva Juraj Rybanský, hovorca STU v Bratislave. Študenti STU absolvujú zahraničnú mobilitu najčastejšie na univerzitách v Česku, Nemecku, Španielsku, Rakúsku a Taliansku.
Ako upozorňuje aj Rybanský, treba rátať s tým, že grant, ktorý študent získa na svoj pobyt, je len finančná podpora a nepokryje všetky výdavky. "Za zmienku však napríklad stojí aj to, že študenti majú možnosť získať kartičku ESN (Erasmus Student Network), vďaka ktorej získajú rôzne výhody a zľavy," dodáva.
Rozbeh po pandémii
Technická univerzita v Košiciach (TUKE) eviduje podľa jej hovorcu Rastislava Ručinského z dostupných programov najväčší záujem študentov o Erasmus+. Nasledujú Národný štipendijný program, CEEPUS a študentské výmeny v rámci projektových spoluprác.
Ako uvádza Ručinský, v predpandemickom období sa počet účastníkov mobility Erasmus+ na TUKE kontinuálne medziročne zvyšoval. Počas pandémie došlo k poklesu počtu mobilít, a to v rámci Erasmus+, ale aj iných programov.
"Od akademického roka 2021/2022 sa mobilita znova rozbehla, v súčasnosti vysielame na Erasmus+ približne sto študentov počas akademického roka. Rastie aj percento študentov, ktorí majú záujem o mobilitu z programu CEEPUS, tiež v rámci Národného štipendijného programu i o výmeny na základe bilaterálnych dohôd," poznamenáva.
"Plán štúdia na zahraničnej univerzite býva nastavený tak, aby študent mohol študovať predmety obsahovo najbližšie predmetom jeho semestra na TUKE, počas ktorého bude na mobilite. Kredity získané na zahraničnej univerzite sú mu po návrate na TUKE uznané. V prípade splnenia študijného plánu na zahraničnej univerzite študent po návrate pokračuje v štúdiu v ďalšom semestri na TUKE so svojimi spolužiakmi," uzatvára Ručinský.
Aliancia Ulysseus
Od roku 2020 je TUKE súčasťou aliancie šiestich európskych univerzít Ulysseus. Okrem TUKE sú jej členmi aj Univerzita v Seville (Španielsko), Univerzita v Janove (Taliansko), Univerzita Cote d'Azur (Francúzsko), Manažérske centrum Innsbruck (Rakúsko) a Univerzita aplikovaných vied Haaga-Helia (Fínsko).
"V súvislosti s členstvom TUKE v aliancii európskych univerzít Ulysseus sa rozširujú aj mobilitné príležitosti. Napríklad v rámci spoločných študijných programov budú mať študenti TUKE jedinečnú príležitosť študovať v nových študijných programoch, ktoré im umožnia stráviť štúdiom každý semester na inej partnerskej univerzite," hovorí Ručinský.
Medzi najobľúbenejšie krajiny študentov TUKE pre program Erasmus+ patria Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Fínsko a Francúzsko. Z okolitých krajín sú to najmä Poľsko a Česká republika.
Ktoré programy využívajú študenti najčastejšie
ERASMUS+
Je to program Európskej únie na podporu vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. „Štúdium v zahraničí je ústrednou časťou programu Erasmus+ a pozitívne vplýva na možnosti pracovného uplatnenia v budúcnosti. Zároveň predstavuje možnosť zlepšiť si jazykové zručnosti, získať sebavedomie a nezávislosť a načrieť do novej kultúry,“ uvádza sa na oficiálnej internetovej stránke programu Erasmus+.
Program Erasmus vznikol v roku 1987 ako výmenný program pre študentov vysokých škôl. Názov je skratkou spojenia „European Region Action Scheme for the Mobility of University Students“, teda Európska regionálna akčná schéma pre mobilitu univerzitných študentov“. Odkazuje zároveň na meno známeho holandského humanistu a renesančného mysliteľa Erasma Rotterdamského.
Aktivity programu sa postupne rozširovali, a tak k pôvodnému názvu pribudlo znamienko plus. Cieľ schémy zostáva rovnaký, a to podporiť mobilitu vysokoškolských študentov v akýchkoľvek študijných odboroch a na akomkoľvek stupni štúdia, teda bakalárskeho, magisterského aj doktorandského.
Prostredníctvom Erasmus+ tak môžu študenti študovať v zahraničí na partnerskej inštitúcii vysokoškolského vzdelávania alebo absolvovať stáž v podniku, vo výskumnom ústave, v laboratóriu, organizácii či na inom relevantnom pracovisku v zahraničí. Je možné si aj skombinovať študijný pobyt v zahraničí so stážou.
V súčasnosti beží program na obdobie rokov 2021 až 2027 s dôrazom na sociálne začlenenie, zelenú a digitálnu transformáciu a podporu účasti mladých ľudí na demokratickom živote. Jeho rozpočet predstavuje približne 26,2 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim programom (2014 – 2020) ide takmer o dvojnásobok finančných prostriedkov.
CEEPUS
Stredoeurópsky výmenný program pre univerzitné štúdiá sa začal realizovať na základe Dohody o programe CEEPUS, ktorá vstúpila do platnosti na konci roku 1994. Slovensko patrí k zakladajúcim členom programu.
Cieľom CEEPUS je podporovať akademické mobility v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe, prispievať k európskej integrácii a zároveň zdôrazňovať regionálne špecifiká. Prioritou je rozvoj spoločných študijných programov vedúcich k dvojitým alebo spoločným diplomom a k spoločnému vedeniu diplomových a dizertačných prác.
V rámci programu CEEPUS je okrem študijných pobytov možné realizovať exkurzie a letné školy, koordinačné stretnutia a jazykové kurzy, ktoré dopĺňajú odbornú a vedeckú spoluprácu medzi partnerskými univerzitami.
Na Slovensku je Národnou kanceláriou programu CEEPUS Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA).
V súčasnosti sa na programe aktívne zúčastňujú Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Čierna Hora, Chorvátsko, Maďarsko, Moldavsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovenská republika, Slovinsko a Srbsko.
Národný štipendijný program Slovenskej republiky
Vytvorenie Národného štipendijného programu na podporu mobilít študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov schválila vláda Slovenskej republiky v roku 2005. Je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR zo štátneho rozpočtu SR.
Štipendiá sú určené pre študentov, doktorandov a postdoktorandov slovenských vysokých škôl a výskumných organizácií na pokrytie životných nákladov na študijný, výskumný alebo umelecký pobyt na vybranej zahraničnej vysokej škole, resp. výskumnom pracovisku.
Administratívne ho zabezpečuje Slovenská akademická informačná agentúra (SAIA) na základe zmluvy s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.