Vyvolať u mladých ľudí záujem o štúdium prírodných vied je podľa vysokoškolských pedagógov čoraz ťažšie. Počet záujemcov, ktorí chcú na vysokej škole študovať matematiku, fyziku, chémiu či biológiu, je v posledných rokoch pomerne stabilný, no školy vnímajú mierny pokles pripravenosti uchádzačov o tento typ štúdia.
Vidia za tým nie vždy šťastný spôsob výučby týchto predmetov na základných a stredných školách, akútny nedostatok učiteľov, ako aj klesajúcu schopnosť spoločnosti vedieť sa zahĺbiť do analýzy a interpretácie dát vo svete, ktorý uprednostňuje rýchle a zdanlivo ľahšie riešenia.
Mnoho mladých ľudí sa mylne domnieva, že po absolvovaní štúdia prírodných vied je ich jedinou kariérnou možnosťou stať sa vedcom vo výskumných inštitúciách. Ich absolventi sú však často úspešní napríklad v geodetických firmách, biochemických laboratóriách významných firiem či v bankách a iných finančných inštitúciách, kde je potrebné analyzovať dáta. Samostatnou kapitolou sú absolventi informatiky, o ktorých je na trhu práce dlhodobo enormný záujem.
Sú menej pripravení
"Aj u nás, obdobne ako na iných vysokých školách, vnímame nižší záujem žiakov stredných škôl o štúdium prírodovedných odborov a učiteľstva týchto odborov v porovnaní s očakávaniami firiem, zamestnávateľov, vedecko-výskumných inštitúcií, základných a stredných škôl, ale aj potrebami pre rozvoj regiónov a Slovenska," hovorí Michal Gallay, prodekan pre vonkajšie vzťahy Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"V posledných rokoch sa situácia v počte záujemcov o štúdium na našej fakulte stabilizovala a pre tento akademický rok 2024/2025 sme zaznamenali 10-percentný nárast počtu nastúpivších študentov do prvého ročníka. Pravdou je, že zaznamenávame istý pokles kvality pripravenosti záujemcov o vysokoškolské štúdium. Treba s nimi na začiatku o to väčšmi trpezlivo pracovať s cieľom rozšíriť ich vedomosti a potrebné zručnosti, ktoré potrebujú pre úspešné pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu. Našou snahou je študentom napomôcť vysokoškolské štúdium úspešne zvládnuť," dodáva.
Dobre si vybrať
Povesť ťažkého štúdia má už tradične Fakulta matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako poznamenáva prodekanka fakulty Kristína Rostás, otázka znie, pre koho je štúdium náročné. Ak má niekto problémy s kľúčovými predmetmi, je pre neho štúdium ťažké alebo prinajmenšom na začiatku určite náročnejšie.
V článku sa ďalej dočítate:
- Je štúdium prírodných vied náročné?
- Čo by mohlo pomôcť zvýšiť záujem žiakov o matematiku, fyziku či chémiu.
- Kde všade sa môžu uplatniť absolventi štúdia prírodovedných smerov.
- Aké kombinácie študijných odborov môžu ich šance na trhu práce ešte zvýšiť.
"Kto má talent na jazyky, má ísť prioritne študovať jazyky, koho zaujímajú zvieratá a rastliny, má uvažovať o biológii. A komu je blízke logické a kauzálne myslenie, tak má ísť študovať matematiku, fyziku, informatiku. Nanešťastie si však mladí ľudia v mnohých prípadoch nezvolia práve taký smer, na ktorý majú najlepšie predpoklady, ale taký, ktorý im odporučia rodičia, kamaráti, učitelia, spoločnosť, teda to, čo je v aktuálnom období perspektívne," hovorí Rostásová.
V záujme o štúdium na FMFI už dlhodobo vedie informatika a počet uchádzačov o informatické programy rapídne stúpa. Zatiaľ čo sa pred dvoma rokmi na štúdium informatiky hlásilo vyše 500 uchádzačov, minulý rok to už bolo 700.
Vedie informatika
"V období digitalizácie a v ére počítačov je pochopiteľné, že aj mladí ľudia vidia v informatických programoch lepšiu budúcnosť. Záujem o matematické smery na FMFI UK má kolísavý charakter a záujem o fyziku je viac-menej stabilný," vysvetľuje Rostásová.
Z počtu 197 zapísaných prvákov na štúdium informatiky v školskom roku 2021/2022, úspešne ukončilo bakalárske štúdium 115 študentov v školskom roku 2023/2024. Rok predtým úspešne ukončilo bakalára 81 študentov zo zapísaných 149 študentov v 2020/2021. Z počtu zapísaných študentov na informatické smery tak bakalára získa približne polovica.
Viac-menej polovičnú úspešnosť majú v absolvovaní bakalárskeho štúdia aj študenti matematiky, fyziky a učiteľských smerov týchto predmetov. V školskom roku 2023/2024 skončilo bakalára 22 študentov vo fyzike, 58 v matematike a v učiteľských smeroch 15.
Učiteľka: Nechuť k matematike vzniká z prísnosti Čítajte Môžu z nich dostať strach
Obaja zástupcovia fakúlt sa zhodujú, že zanietenie pre prírodovedné predmety vzniká už na základných a stredných školách. Kľúčovú úlohu tu zohráva spôsob výučby a kvalitní učitelia, ktorých je však nedostatok.
"Ak žiak nezíska istotu v porozumení základných pojmov, neosvojí si základné zručnosti a nemá tzv. prírodovednú gramotnosť, vzniká u neho rešpekt až strach pred fyzikou, chémiou, biológiou, matematikou, informatikou či geografiou. Matematika je okrem iného komunikačným jazykom prírodných vied, informatiky, ale aj ekonómie a mnohých spoločenskovedných disciplín," zdôrazňuje Gallay.
Problém podľa neho nevyrieši napríklad len navýšenie počtu hodín matematiky v školách. Základné a stredné školy potrebujú aj učebné pomôcky, školské laboratóriá, digitálne technológie a organizáciu výučby v menších skupinách.
Aktívne poznávať a skúmať
"Objaviť krásu prírodných vied, matematiky a informatiky si vyžaduje používať metódy aktívneho poznávania, skúmania, diskusií, riešenia školských projektov a podobne, a nie iba nasávať obrovské množstvo odborných a náročných pojmov. Potrebné je, aby učitelia mali priestor na prepájanie matematiky s ostatnými disciplínami, usmerňovanie žiakov smerom k aplikáciám, riešeniu problémov a využívaniu získaného logického myslenia v živote," dodáva Gallay.
Rostásová poukazuje aj na potrebu propagácie zo strany vysokých škôl. FMFI sa napríklad snaží nielen osobne sa zúčastňovať na rôznych veľtrhoch, ale oslovovať mladých ľudí aj cez sociálne siete a pomôcť im objaviť krásu v matematike, fyzike či informatike. Chcú ukázať, že na Slovensku je štúdium rovnako kvalitné ako v zahraničí, len si treba vybrať tú správnu školu.
Slovensko podľa nej potrebuje viac ľudí s vysokoškolským vzdelaním v prírodných vedách. Riešenie globálnych výziev ako sú klimatická zmena, energetická kríza, medicínske inovácie či ochrana biodiverzity vyžaduje práve odborníkov s hlbokým porozumením prírodných vied.
Štúdium zamerané na informačné technológie úspešne ukončí asi polovica prijatých študentov Čítajte Kde sa môžu uplatniť
Odborníkov s prírodovedným vzdelaním potrebujú sektory ako biotechnológie, farmácia, IT, strojárstvo a mnohé iné. V neposlednom rade sú kľúčoví aj absolventi učiteľských smerov pre prírodné vedy, keďže rozvíjajú kritické myslenie aj vedeckú gramotnosť mladých ľudí a pripravujú ich na vysokoškolské štúdium prírodných vied.
Ako zároveň dodáva Gallay, predstava, že absolvent prírodných vied môže byť iba akademickým a výskumným pracovníkom či učiteľom, je skreslená.
"Naši absolventi sa úspešne uplatňujú všade tam, kde treba analyzovať a interpretovať dáta. To je požiadavka vo väčšine vyšších pracovných pozícií vo vývoji v priemysle, v bankách a iných finančných inštitúciách, biochemických laboratóriách, nemocniciach, geodetických firmách, v štátnych a samosprávnych inštitúciách," zdôrazňuje.
Záujemcom o štúdium prírodných predmetov pritom odporúča vybrať si aj také voliteľné predmety, ktoré jeho hodnotu na trhu práce zvýšia. Počas štúdia botaniky je napríklad vhodné zapísať si predmety orientované programátorsky či fyzikálne. Naopak, pre študenta matematiky, je dobré absolvovať vybrané predmety z ekonómie, fyziky či biológie. Geograf by zase mal zvládať aj geoinformačné metódy a spracovanie digitálnych dát o krajine.
Koeficient uplatnenia
Čo sa týka absolventov FMFI, uplatnenie na trhu práce nájde prakticky každý. Ako vysvetľuje Rostásová, verejné vysoké školy získavajú financie zo štátneho rozpočtu aj na základe tzv. koeficientu uplatnenia absolventov (KAP), ktorý je odvodený od počtu absolventov vysokej školy v danom akademickom roku a počtu evidovaných nezamestnaných absolventov vysokej školy.
"Odbory matematika, fyzika a informatika a učiteľstvo týchto predmetov, majú KAP 100 percent, resp. blízko tohto čísla a prípadné nižšie percento je spôsobené skôr odchodom absolventov do zahraničia než reálnou nezamestnanosťou. Ale tieto čísla sleduje málo uchádzačov, preto ani nevedia, aká je reálna uplatniteľnosť na trhu práce s matematickým, fyzikálnym, či informatickým vzdelaním," upresňuje.
Fakulta pritom vníma aktuálny trend digitalizácie a programovania a aj preto má zaradené predmety informatiky a programovania v každom študijnom programe, nielen pre informatikov. Pred niekoľkými rokmi tak napríklad vznikol aj nový medziodborový program medzi matematikou a informatikou – dátová veda, ktorá sa podľa Rostásovej teší veľkému záujmu.
