Študenti, ktorí odchádzajú do cudziny na zahraničné vysoké školy, pracovať popri štúdiu chcú a často už pri plánovaní výdavkov na štúdium dúfajú, že sa im podarí ich rozpočet zlepšiť brigádou. Aj v krajinách, kde je samotné štúdium zadarmo alebo sa jeho cena považuje za prijateľnú, musí študent rátať s platbami za ubytovanie, stravu či cestovanie.
Pracovných príležitostí pre študentov v zahraničí je dostatok a prevádzkari podnikov sa na prácu študentov často už spoliehajú. V niektorých krajinách štát ponúka študentom pri odpracovaní stanoveného počtu hodín dokonca finančnú podporu. Získané financie dokážu podľa skúseností študentov pokryť ich výdavky a niečo dokážu aj ušetriť navyše.
Jazyková bariéra
Ako kvalifikovanú prácu budú študenti vykonávať, závisí najmä od toho, či ovládajú jazyk krajiny, kam idú študovať, a niekedy aj od samotného študijného odboru. V Dánsku sa napríklad zvyšuje dopyt po študentoch študujúcich inžinierske programy, ktorí si tak dokážu nájsť prácu v odbore už počas štúdia.
"Všeobecne, v krajinách kde sa nehovorí po anglicky, ako napríklad Dánsko alebo Holandsko, študenti často vykonávajú práce, ktoré nevyžadujú priamy kontakt s miestnymi pre jazykovú bariéru. Ide o pozície ako umývač riadov, pomoc v kuchyni, skladník, roznášač letákov, upratovač, ‚bar runner‘ a podobne," hovorí Kamil Kudas z agentúry StudyCare, ktorá sa špecializuje na sprostredkovanie štúdia v zahraničí.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kde si ešte môžu študenti v zahraničí nájsť prácu popri škole.
- Ako v niektorých krajinách pomáha pracujúcim študentom štát.
- Skúsenosti absolventa vysokoškolského štúdia v Dánsku.
- Ako si nájsť prácu popri štúdiu v zahraničí a na čo si dať pozor.
V krajinách hovoriacich po anglicky si šikovnejší študenti so znalosťou jazyka dokážu nájsť prácu napríklad v administratíve, správe sociálnych sietí alebo na juniorských pozíciách vo firmách v oblasti ich štúdia.
Štátna podpora
Študentovi, ktorý smeruje na zahraničnú univerzitu, sa vyplatí pozrieť na pravidlá štátnej podpory pre študentov danej krajiny. Niekedy sa stačí opýtať miestnych študentov alebo študijných oddelení univerzít. V Dánsku či v Holandsku napríklad pracujúcich študentov odmení aj štát.
Ak pre príbuznosť jazyka nerátame Českú republiku, slovenskí študenti často smerujú práve do Dánska. Dôvodom je bezplatné štúdium na vysokej škole v angličtine vo vybraných odboroch aj pre zahraničných študentov.
Ak študent v Dánsku odpracuje minimálne 10 - 12 hodín týždenne, má nárok požiadať o podporu zo schémy štátnych grantov a pôžičiek na štúdium, tzv. "SU" (Statens Uddannelsesstøtte). Cieľom štátnej dánskej podpory je pomôcť študentom znížiť mesačné náklady na živobytie. Celková mesačná suma od štátu pre študenta môže predstavovať vyše 800 eur.
Podobne v Holandsku, v prípade, že študent odpracuje minimálne 32 hodín mesačne, môže získať podporu z agentúry pre vzdelávanie, tzv. "DUO" (Dienst Uitvoering Onderwijs). Aj tu štátna podpora pre študenta môže dosahovať viac ako 800 eur. Štúdium v Holandsku síce nie je bezplatné, no dá sa považovať za cenovo prístupné. Za školský rok bakalárskeho štúdia na niektorej z holandských univerzít študent zaplatí v priemere okolo 2500 eur.
Vrátiť sa domov nás neláka, skôr naopak. Tri Slovenky hovoria o štúdiu v zahraničí Čítajte Skúsenosti z Dánska
Kudas zo Studycare má sám skončené vysokoškolské štúdium v Dánsku, a tak o práci popri štúdiu v tejto krajine porozprával aj z vlastnej skúsenosti: "Aj my absolventi škôl v Dánsku vieme potvrdiť, že sme každý mesiac dokázali fungovať finančne nezávisle od rodičov. Podobná situácia je aj v Holandsku. Mzda za študentské práce sa tu (v Dánsku) pohybuje od 11 do 20 eur na hodinu, pričom cez víkendy to môže byť 25 až 30 eur za hodinu."
"Máme skúsenosť, že študent, ktorý v Dánsku odpracuje popri škole v priemere 50 až 70 hodín mesačne, plus dostane podporu od štátu a taktiež si uplatní študentské daňové bonusy, dokáže pokryť všetky náklady spojené so štúdiom a životom v zahraničí a ešte aj ušetriť. Táto skúsenosť tiež pomáha študentom osamostatniť sa a získavať zručnosti, ktoré využijú počas celého života," dodáva.
Práca v stanovenom rozsahu hodín sa podľa Kudasa dá popri štúdiu v Dánsku stihnúť. Spôsob štúdia a skúšania na dánskych vysokých školách je študentskej práci naklonený viac ako na Slovensku. Je menej zameraný na učenie sa teoretických poučiek a viac na praktickú tvorbu projektov. Študenti majú čas na hobby aj na brigády.
Dá sa to stihnúť
"Kým u nás je veľa skúšok a zápočtov, v zahraničí sú zvyčajne dve až tri skúšky, často orientované na praktické riešenia. Študenti napríklad obhajujú projekt, v ktorom riešili konkrétny problém firmy a dostávajú spätnú väzbu, ktorá by im pomohla v reálnom živote," vysvetľuje.
Ako zdôrazňuje, len výnimočne sa v agentúre stretnú so študentmi, resp. ich rodičmi, ktorí by očakávali, že študent v zahraničí pracovať nebude. Väčšina študentov podľa neho chce pracovať a nájsť si prácu nebýva problém, ak sú mladí ľudia aktívni.
Prácu odporúča hľadať prostredníctvom starších študentov, priateľov, ale napríklad aj zdanlivo nemoderným spôsobom "chodením od dverí k dverám" so životopisom v ruke.
Pracovné miesta vhodné pre študentov sa podľa Kudasa uvoľňujú aj každý mesiac, keď starší študenti odchádzajú na stáže alebo na programy Erasmus+. Odporúča však preveriť si údaje o zamestnávateľovi a opýtať sa na firmu predchádzajúcich, prípadne aktuálnych zamestnancov či brigádnikov.
Fond na podporu vzdelávania požičia desaťtisíce na excelentné školy Čítajte Zamestnávateľov si overte
"Občas sa stane, že študent narazí na "pochybný" podnik, kde, nech sa snaží akokoľvek, nedostane zaplatenú dohodnutú mzdu a ani predĺženie spolupráce, ktorá bola prisľúbená na základe skúšobného obdobia v prevádzke," zdôrazňuje.
"Podvody sa zvyčajne týkajú malých rodinných podnikov, nikdy nie väčších zahraničných firiem alebo podnikov riadených domácimi majiteľmi. Takýto podnik môže už mať pomerne široké povedomie u starších študentov. Je fajn sa ich opýtať na názor."
Vo všeobecnosti však krajiny, kam chodia za štúdiom aj mladí Slováci, ako je spomenuté Dánsko, Holandsko či napríklad aj Írsko, sú na zamestnávanie zahraničných študentov zvyknutí.
"Tieto krajiny sú na nich často odkázané, pretože veľa miestnych študentov nemá záujem vykonávať takéto práce. Dokonca Dubaj (Spojené arabské emiráty), o ktorý sa študenti zaujímajú čoraz viac, má trh aktuálne otvorený komukoľvek, kto je proaktívny a má aspoň malú predstavu o tom, ktorým smerom sa chce vydať," hovorí Kudas.
