Väčšine študentov sa bakalársky titul máli

Ani pätnásť rokov po rozdelení vysokoškolského štúdia na bakalárske, magisterské a doktorandské sa nepodarilo docieliť, aby verejnosť bakalársky titul prijímala ako dostatočné vysokoškolské vzdelanie.

(Zdroj: STU)

Štúdium v troch samostatných celkoch - bakalárskom, magisterskom alebo inžinierskom a doktorandskom malo zjednotiť podobu vysokoškolského štúdia v celej Európe, otvoriť univerzity a zjednodušiť pohyb študentov medzi školami.

Fakty
Bakalárske štúdium
  • Základ na zavedenie bakalárskeho štúdia položila Bolonská deklarácia, ktorú v júni 1999 podpísali ministri školstva 29 krajín Európy.
  • Na Slovensku bol vtedy šéfom rezortu Milan Ftáčnik.

Univerzity, študenti ani trh práce v praxi nevnímajú bakalára ako samostatné vzdelanie. Vysokoškolákov, ktorí sa uspokoja s bakalárskym titulom a nepokračujú v magisterskom či inžinierskom stupni vzdelávania, je málo.

Základ bakalárskeho štúdia má umožniť prípravu odborníkov pre prax všade tam, kde takéto vzdelanie postačuje a kde nie je nevyhnutný magister alebo inžinier. Aspoň to bol jeden z cieľov bolonského procesu, ktorý pred pätnástimi rokmi zaviedol v Európe bakalárske štúdium.

Kým v Amerike má toto vzdelávanie zmysel, lebo študentom prvého ročníka vysokej školy umožňuje, aby sa najprv porozhliadli, vybrali si rôzne predmety a kurzy, a pre odbor štúdia sa rozhodujú až po prvom roku, u nás sa táto idea nezrealizovala správne.

Vyššia hodnota druhého stupňa

Aj samotné univerzity v podstate počítajú s tým, že prevažná väčšina študentov bude pokračovať v druhom stupni vzdelávania.

Rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta sa odvoláva na prax, ktorá nesignalizuje dostatočne pracovné miesta, na ktorých by postačoval bakalársky titul.

V podobnom duchu uvažuje aj rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Matúš. „V prvom rade očakávame, že všetci študenti skončia úspešne bakalársky titul, sme však presvedčení, že na uplatnenie sa v praxi je hodnotnejší druhý stupeň vysokoškolského vzdelania,“ povedal rektor Matúš. Aj on dupľuje, že pracovných pozícií pre bakalárov je málo.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ponúka aj študijné odbory, kde je uplatnenie možné už po absolvovaní I. stupňa štúdia, či už je to informatika, tlmočníctvo, nelekárske zdravotnícke odbory.

No jej rektor Ladislav Mirossay zdôrazňuje, že pre absolventov klasickej univerzity je prirodzená cesta získať dvoj-, respektíve trojstupňové vzdelanie.

Bakalári by mohli nahradiť priemyslovkárov

Na bakalársky titul si musí zvyknúť v prvom rade prax, hovorí Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Dodáva, že sú pozície, kde prax vyžaduje tvorivú inžiniersku činnosť, konštruovanie, navrhovanie technológií a riešení. Na tieto pozície je absolvovanie inžinierskeho stupňa štúdia nevyhnutné. Bakalársky stupeň štúdia stačí v prípade pozícií, kde absolventi aplikujú poznatky vo výrobe.

K tomuto názoru sa pridáva aj Anton Čižmár, rektor Technickej univerzity v Košiciach. „Bakalár by mal byť orientovaný na priame uplatnenie v praxi. Mal by vedieť ako, ale nemusí do hĺbky vedieť prečo,“ dôvodí Čižmár.

Zamestnávatelia, žiaľ, zatiaľ dávajú prednosť absolventom inžinierom, najmä v tradičných technických oblastiach, ako sú baníctvo, hutníctvo, strojárstvo, elektrotechnika, energetika, stavebníctvo.

„Profesijní“ bakalári by podľa Čižmára mohli zaplniť priestor po chýbajúcich absolventoch priemysloviek.

Každý nemusí byť inžinierom

Žilinská univerzita v Žiline má od zamestnávateľov na bakalárov pozitívne reakcie. Podľa jej prvého prorektora Milana Trunkvaltera dokonca už niektorí zamestnávatelia majú vytvorené pozície pre bakalárov, a to najmä tam, kde nie je potrebný hlboký teoretický základ.

Trunkvalter však upozorňuje, že najmä v technicky orientovaných študijných programoch je dosť ťažké poskytnúť dostatočné vzdelanie z priebehu bakalárskeho štúdia.

Na fakulte riadenia a informatiky majú signály z formálnych i neformálnych diskusií so zástupcami praxe, že nie je nevyhnutné, aby každý absolvent končil ako inžinier. V mnohých IT firmách je väčší dopyt po bakalároch, ale vždy je to na rozhodnutí absolventov, o predstavách o ich profesionálnej kariére.

Na väčšinu zamestnaní stačí bakalár

Samuel Abrahám, rektor Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií bakalárske štúdium obhajuje. Študoval v Kanade a tam sa na magisterské štúdium hlási ten, kto chce ísť na doktorandské štúdium a pomýšľa na akademickú kariéru.

Podľa Abraháma absolvent kvalitného bakalárskeho štúdia má hlavne zvládnuť intelektuálne zručnosti – akademické písanie, verbálny prejav, kritické myslenie, vedecký výskum ako aj pokryť základy z jedného alebo dvoch odborov. Teda zručnosti a znalosti potrebné pre ďalšie štúdium ale aj pre trh práce.

Štatistiky z USA vravia, že na drvivú väčšinu zamestnaní stačí kvalitný bakalársky titul.

Abrahám teda nechápe, prečo musí naša spoločnosť platiť päť rokov štúdia, keď kvalitné bakalárske štúdium dokáže len za tri roky pripraviť úradníka, policajta, manažéra či sociálneho pracovníka. Za príklad dáva Holandsko a Veľkú Britániu, ktoré sú v tomto smere lídri v rámci Únie.

Majú bakalárske programy zmysel?

Aby mohli byť bakalárske profesie akceptované v praxi, mali by byť definované potreby trhu, v ktorých budú absolventi s bakalárskym diplomom akceptovaní.

Štefan Porubský, prorektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, hovorí, že problém potreby absolventov vysokých škôl s bakalárskym titulom súvisí so spôsobom, akým boli princípy bolonského procesu realizované vo vysokoškolskom vzdelávaní na Slovensku.

Opačný proces

Štát to vysokým školám nariadil a veľká väčšina vysokých škôl to riešila rozdelením dovtedajšieho magisterského, respektíve inžinierskeho štúdia na dva stupne viac-menej formálnym spôsobom. Kým v anglosaských krajinách, ktoré sú v tomto smere vzorom, sa bakalárske programy rozširovali, ak to bolo spoločensky žiaduce, na vyšší stupeň magisterského štúdia, u nás bol proces opačný, z magisterských, respektíve inžinierskych programov sa vytvárali programy bakalárske, čo malo svoje prirodzené dôsledky.

Chce to akreditačnú slobodu

„A tak sa stalo, že mnoho z bakalárskych programov nemalo, respektíve nemá, z hľadiska zamestnateľnosti ich absolventov veľké opodstatnenie,“ hovorí Porubský.

Ako sa teda dostať z bludného kruhu? „Ak chceme, aby nemuseli všetci absolventi končiť ako magister či inžinier, musia byť splnené minimálne dve požiadavky,“ domnieva sa Porubský.

Vysoké školy musia dostať „akreditačnú slobodu“ organizovať si štúdium podľa reálnych možností a potrieb v danom odbore a nesmú ich zväzovať administratívne požiadavky formálneho charakteru. Musí byť jasne vymedzená spoločenská požiadavka a definované potreby trhu práce na tie profesie, v ktorých budú absolventi s bakalárskym diplomom akceptovaní.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zálohovanie PET fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža?

Zálohovaním sa vyzbiera 90 percent fliaš.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko vo finále MS vo futbale? Nie je to utópia

Slovenský futbal môže siahať na vrchol.

KOMENTÁR ONDREJA PODSTUPKU

Pomôžme ministrovi spraviť drahé a bolestivé rozhodnutie

Zálohovanie PET fliaš je dobrý a bolestivý nápad.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Babčenkova manželka prehovorila. Ako prežívala smrť svojho manžela?

O všetkom vedela vopred.

Neprehliadnite tiež

Na Oxford a Cambridge sa treba hlásiť už v októbri

Chceli by ste skúsiť štúdium v zahraničí? Prihlášky ešte prijímajú v Holandsku aj vo Veľkej Británii

Vysokoškolský titul väčšinou zaručí vyšší plat

Napätá situácia na trhu práce mení správanie zamestnávateľov. Teórie, že asistentka musí mať vysokú školu a ovládať aspoň dve reči, už neplatia.

Erasmus: V zime študovala v Anglicku, v lete v Portugalsku

Študentka žurnalistiky Dominika Buková stihla v rámci Erasmu študovať v dvoch krajinách. Ak sa to dá, stačí to dobre naplánovať, vraví.

Život vedca je jedno veľké dobrodružstvo

Po desiatich rokoch strávených na zahraničných vedeckých pracoviskách sa v januári tohto roka vrátila domov fyzička MARIANNA DERZSI.

Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.