Ak sa dnes stredoškolák rozhoduje, či má ísť na vysokú školu, alebo nie, čo by ste mu odporučili?
„Aby išiel a rozšíril si tak teoretické vedomosti a získal väčšiu odbornosť vo vybranej oblasti. Dôležité však je vybrať si danú oblasť tak, aby bola zaujímavá a motivujúca. Zároveň je podstatné myslieť aj pragmaticky, aby sa študent vedel neskôr zamestnať, prípadne začať podnikať.“
Vizitka
Ivan Valach
Je manažérom vzdelávacieho projektu Maxman University, trénerom a konzultantom. Vyštudoval psychológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval v psychologickom centre ako psychológ a tréner mäkkých zručností pre študentov aj v Inštitúte systemického zážitku – Management centrum v Prahe.
Mali by absolventi niektorých typov stredných škôl ísť radšej do praxe ako na vysokú školu?
„Gymnazisti by mali pokračovať v štúdiu, keďže sa predpokladá, že je to príprava na vysokú školu, kde získa detailný prehľad vo vybranej oblasti. Absolventi stredných odborných škôl sú vedení, aby robili špecifickú prácu, v ktorej môžu hneď podnikať. Napríklad automechanik je už počas štúdia odborník na autá, získava prax, ktorá mu pomáha pochopiť praktické fungovanie, a nielen teoretické poznatky.“
Kde sa môže uplatniť absolvent gymnázia bez vysokej školy?
„Nedá sa všetkých hádzať do jedného vreca. Možno z neho bude úspešný podnikateľ. Ale môže byť aj predavač, čašník či obsluha v bare. Závisí od neho. Mohol ísť na gymnázium, kde pochopil, že ho to nebaví a má bližšie k vareniu. Nemá na to školu ani výučný list, ale ak preukáže zručnosti a dokáže sa dostať cez stáž alebo výpomoc do kuchyne, tak aj napriek tomu, že ide o gymnazistu, sa podľa mňa časom dokáže zamestnať ako kuchár.“
Je dnes pre firmy dôležitý titul?
„Záleží na pozícii. Pri výbere uchádzača môže pomôcť, ale zároveň to už nie je tak, že by titul stačil. Dnes o tom, či bude niekto prijatý, rozhodujú najmä praktické skúsenosti a vytvorené pracovné návyky, ktoré uchádzač získa počas školy alebo po nej. Cieľom je odlíšiť sa od ostatných a upútať svojimi zručnosťami. Napríklad, pre firmu je výhodnejšie prijať na pozíciu programátora takého uchádzača s vysokoškolským titulom, ktorý už počas strednej školy programoval vo voľnom čase, ako uchádzača, ktorý programoval len v škole. Pre firmy sú dôležité pracovné návyky, ktorým sa na vysokej škole nenaučí, lebo výučba, ktorá by k tomu viedla, tu chýba.“
A ak maturanti nevedia, čo by chceli robiť?
„Môžu skúšať viacero oblastí, vybaviť si stáž, skúsiť dobrovoľnícke aktivity alebo vymyslieť vlastný projekt. A ak ich to nebude baviť, môžu skúsiť inú oblasť.“

Ak by chcel gymnazista poradiť, kam na vysokú školu a nemá jasné zameranie ani vyhranené záujmy, čo by mal urobiť, aby si vybral správne?
„V minulosti som pracoval v psychologickom centre, kde sme robili poradenstvo pre stredoškolákov pri výbere vysokých škôl. Ak prišiel takýto študent, spravili sme mu diagnostický test MBTI. Vyšiel mu osobnostný profil a preferencie – či viac inklinuje k extrovertným povolaniam, ako herec či obchodník, alebo je to skôr introvertnejší typ ako vedec alebo administratívny pracovník či IT-čkár. Test rozdeľuje ľudí na 16 typov, z ktorých sa dajú odporučiť určité oblasti výberu povolania. Neukáže vám to však, že ste na túto prácu ako stvorený a len toto musíte robiť. Po testoch nasledovali rozhovory, kde sme sa bavili o tom, čo ich baví a aké majú záujmy.“
Ak sa študent rozhoduje doma, teda nevedie rozhovory so špecialistami a jeho najväčším záujmom sú počítačové hry?
„Aj typ počítačovej hry môže povedať veľa o tom, aký človek je. Napríklad máte hry, pri ktorých budujete mesto, staráte sa oň a postupne, systematicky, pracujete na nejakom cieli. Ukazuje to črty, ktoré u vás prevládajú. Potom máte akčné, dynamické hry, v ktorých prevláda spontánnosť, inovatívnosť pri riešení nečakaných situácií.“
Na aké otázky by si mal absolvent pri výbere školy odpovedať?
„Jednou z možností je teória troch kruhov. Do prvého kruhu si napíšem zoznam činností, v ktorých som najlepší. Môže to byť od korčuľovania až po programovanie. Druhý je o tom, v čom je moja vášeň, bez ohľadu na to, čo je v prvom kruhu. A tretí - v čom môže byť moja pridaná hodnota. Čo mám ja, čo iní nemajú a môžem im tým prispieť. Môže ísť od charizmatickej povahy až po to, že rád plánujem a som precízny. Výsledok je prienik týchto kruhov. V tom, čo vyjde, hľadá, kam si podá prihlášku. “
Vedia sa osemnásťroční rozhodnúť, čo budú robiť?
„Je ťažké vybrať si v takom mladom veku. Ale opäť záleží na konkrétnej osobe. Niektorí už od detstva vedia, čím chcú byť a urobia všetko, aby sa to splnilo. Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa radšej zabávajú a predlžujú si mladosť. U nich to nemusí byť jasné. V každom prípade osemnásťročný človek by mal poznať aspoň oblasť, ktorej sa chce venovať. Či pôjde o techniku, umenie, či prácu s ľuďmi. To je dôležité, lebo v tej oblasti potom môžu skúšať, čo ich najviac zaujíma. Ja som v osemnástich rokoch vedel, že chcem robiť s ľuďmi a pomáhať im. Zamestnanie, ktoré ma napĺňa, som však našiel až po škole. Bol som na stáži popri práci, v ktorej som sa našiel. Takže kým som si našiel ideálnu prácu, od osemnástych narodenín ubehlo sedem rokov.“
Ak absolventa nevezmú na jeho vysnívanú školu, mal by rok ostať doma a pracovať na tom, aby ho o rok prijali? Alebo by mal ísť na rok na školu, ktorú nechce študovať, len aby nevypadol z toho kolobehu?
„Záleží na tom, čo bude robiť počas toho roka. Ak to bude škola, ktorá je preňho absolútne neužitočná a nebaví ho, trápi sám seba. Vtedy nech radšej ostane doma. Ale musí byť aktívny a nájsť si záujmovú činnosť. Rok prázdnin by bol neproduktívny, môže stratiť návyky učenia, ku ktorým sa ťažko vráti. Mal by chodiť na stáž, do práce, jazykovej školy. Ak je však poistková škola užitočná, je dobre tam ísť, nadviazať kontakty, pochopiť systém, ako vysoká škola funguje.“
Berú firmy do úvahy konkrétne školy, kde uchádzač študoval?
„Škola dnes už nie je taká podstatná. Pre zamestnávateľa sú dôležitejšie jeho praktické skúsenosti ako konkrétna škola a teoretické zázemie. Kanadský novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell robil výskum, kde porovnával študentov na Harvarde a menej prestížnych školách. Zistil, že je jedno, na akú školu pôjdete - top študenti sú rovnako produktívni, či sú na Harvarde, alebo inde. Priemerní študenti na Harvarde sú slabší ako top študenti na iných vysokých školách v USA. Aktivita tak prebije školu.“
Ako pomôžu absolventom zahraničné školy?
„V zahraničí je iný systém štúdia - zameraný najmä na prax. Známy študoval právo v Holandsku a skúšky vyzerali tak, že mal na stole zákonník, z ktorého bola skúška. Musel vyriešiť prípad pomocou dostupných zákonov. Nešlo o to, aby vedel naspamäť znenia zákonov, ktoré sa stále menia, ale aby pochopil súvislosti a vedel ich aplikovať. U nás to tak nefunguje. Forma vzdelávania, ktorá je najmä v zahraničí, učí študentov premýšľať nad tým, čo sa učia.“
Mal by sa študent sústrediť aj na aktivity pomimo alebo predovšetkým študovať a mať dobré známky?
„Červený diplom môže hovoriť o tom, že človek na sebe systematicky pracoval. Ale viac mu pomôžu praktické skúsenosti, ktoré počas školy nadobudol.“