Oxford či Cambridge sú pre bystrých a pracovitých, Slováci k nim patria

Slováci, ktorí sa úspešne presadzujú vo svojom odbore v zahraničí, od januára pomáhajú študentom stredných škôl pri výbere univerzity. Pilotný mentoringový program TalentGuide pripravuje nezisková organizácia LEAF.

(Zdroj: FOTOLIA)

Samo Trizuljak sa ako stredoškolák bratislavského Gymnázia Matky Alexie dostal prostredníctvom štipendia od Nadácie Otvorenej spoločnosti (OSF) v roku 2010 na najväčšiu súkromnú katolícku internátnu školu New Hall School vo Veľkej Británii, blízko Londýna.

Po šiestich rokoch na osemročnom gymnáziu mal dobré základy z nemčiny aj angličtiny, o detailoch štúdia v zahraničí vedel od dvoch starších súrodencov, ale aj kamarátov gymnazistov z vyšších ročníkov. Na Gymnáziu Matky Alexie mal totiž program Nadácie Otvorenej spoločnosti, ktorá posledných devätnásť rokov pre slovenských študentov sprostredkúvala okrem iného aj ročné štipendiá na stredné školy vo Veľkej Británii, a to v spolupráci s The Headmasters’ and Headmistresses’ Conference (HMC), silné renonomé.

Kandidát musí mať všestranné záujmy

Zistili sme
V čom mentor pomôže

Mentor je človek, ktorý môže stredoškolákovi narušiť stereotyp a tak ho inšpiruje dosiahnuť cieľ, o ktorom si možno myslel, že sa ho zatiaľ netýka. Keďže tú cestu už preskákal, môže ho nasmerovať.

Mentor a stredoškolák sú vybraní tak, aby mali spoločné záujmy.

Zdrojov informácií, ktoré môžu študenta formovať a poslúžiť na ceste k cieľu, je mnoho; od relevantných knižiek či akademických článkov cez letné školy ako Discover a LUNI, neziskové organizácie ako Pre stredoškolákov (venujúce sa mimoškolským možnostiam slovenského stredoškoláka) či Oxbridge Admissions (venujúce sa poradenstvu s prihláškami na britské univerzity).

Samo Trizuljak
samo.jpg

Pre Sama to bola silná motivácia vyskúšať na sebe to, čo dokázali aj iní, hovoril si, že nemá čo stratiť. Po úspešnom absolvovaní testu z angličtiny dostal pozvánku na pohovor do organizácie HMC, ktorá združuje vyše dvesto špičkových stredných súkromných škôl v Anglicku, Škótsku a Walese.

Od roku 1993 každoročne vyberá do sedemdesiat študentov zo strednej a východnej Európy a odporúča ich na členské školy, ktoré eventuálne prisľúbia študentom plné štipendiá na jeden rok. Nie je výnimkou, že spokojné školy neváhajú mnohým ponúknuť aj druhý rok štúdia, respektíve možnosť dokončiť si dvojročné maturity, A-levels.

„Dostal som šancu pozhovárať sa na pohovore s ľuďmi, ktorí mohli výrazne ovplyvniť budúcnosť môjho vzdelávania,“ spomína Samo Trizuljak.

Na pohovore sú tradične prítomní traja študenti a práve debata medzi nimi je to, čo si ľudia z organizácie HMC všímajú pri výbere kandidátov. Výhodou je, ak je kandidát rozhľadený, so všestrannými, nielen akademickými záujmami.

Samovi to vyšlo, stal sa jedným z piatich vybraných Slovákov a vyše 1300 Európanov, ktorí boli súčasťou tohto vzdelávacieho projektu. Stal sa na dva roky študentom katolíckej internátnej školy New Hall School.

Po skončení strednej školy sa však jeho zahraničné štúdium neskončilo, ba práve naopak. Práve ona sa stala kľúčovým momentom pri výbere vysokej školy a študijného odboru. Naštartovala jeho cestu na univerzitu v Cambridge.

Iný kontakt študenta s vyučujúcim

Dnes Samo Trizuljak študuje bakalársky kurz na University of Cambridge a svoje skúsenosti by rád odovzdal aj slovenským študentom, ktorí poškuľujú po štúdiu v zahraničí. Stal sa jedným z mentorov, ktorí im radami a praktickými skúsenosťami chcú cestu za vysnívaným snom zjednodušiť.

K jeho súčasnému štúdiu ekonómie jednoznačne prispel záujem o veci verejné a zároveň obľuba matematiky. Obe si mohol rozšíriť počas hodín maturitných predmetov, ako boli politika, ekonómia, matematika, geografia či kritické myslenie, alebo netradičným predmetom zameraným na argumentačné zručnosti, čítanie s porozumením či základy morálnej filozofie.

„Na spomínanej strednej škole mi imponovala miera kontaktu študenta s vyučujúcim, neveľký počet žiakov v triede a nemalá príležitosť sa aktívne zapojiť do diskusií v triede a získať tak spätnú väzbu na moje akademické napredovanie,“ hovorí Trizuljak.

Práve tieto kritériá zohrali hlavnú úlohu pri výbere vysokej školy. „Už pri bakalárskom štúdiu ekonómie na University of Cambridge má študent trikrát týždenne hodinový seminár, na ktorom je maximálny pomer študentov k profesorovi traja na jedného.

Treba to vyskúšať

Samo Trizuljak hovorí, že nad univerzitným štúdiom v zahraničí premýšľal dlhšie, no na vzdialenejšiu destináciu ako Viedeň či Praha si trúfal až niekedy na konci prvého roku na strednej škole v Anglicku.

„Posmelil ma najmä príklad starších spolužiakov. Naproti často vyslovenému stereotypu, že na Oxbridge, čo je spoločné kolokviálne pomenovanie oxfordskej a cambridgeskej univerzity, sa môže dostať len rodený génius, úspešný stredoškolský medzinárodný olympionik v ľubovoľnom odbore alebo zaopatrený aristokrat, bystrí a pracovití Slováci sa tu nestratili,“ hovorí Trizuljak.

V rámci štandardizovaného centrálneho prijímacieho procesu na britské univerzity sa hlásil na päť univerzít, čo je maximálny počet, na dve anglické a tri škótske univerzity.

Záujemcom Samo radí, aby si pri výbere stanovili svoje kritériá, on napríklad preferoval komornosť univerzitného mesta či finančnú dostupnosť školy.

Študovať treba priebežne

Štúdium na University of Cambridge si vyžaduje priebežnú prácu na materiáloch, s ktorými sa študent často predstavuje na prednáškach a vzápätí o nich diskutuje na seminároch.

Skúšky sa konajú len na konci roku a sú nastavené zvládnuteľne; po dvoch trimestroch prednášok a seminárov majú študenti k dispozícii celý posledný trimester na individuálnu prípravu.

Učiť sa dá aj z neúspechov

Dôležitejšie, než mať svoju vysnívanú školu, je vybudovať si vytrvalosť a záujem o daný predmet.

Košičan Matej Mačák je absolventom Gymnázia na Šrobárovej ulici, ktoré má medzi slovenskými gymnáziami výbornú reputáciu.

Matej Mačák
V čom pomôže

Ako mentor sa snažím v prvom rade pochopiť záujem študentov, ktorí sa hlásia na školy v zahraničí.

Z mojej skúsenosti z letnej akadémie, na ktorej som sa mal možnosť stretnúť so študentmi je, že častokrát si vyberú študijné zameranie doma, alebo v zahraničí, ale nevedia si predstaviť, čo ich výber obnáša.

Mojou úlohou nie je spraviť rozhodnutie za nich, ale na základe mojich skúsenosti im priblížiť aké svetlé, ale aj tienisté stránky má ich vybraný predmet, alebo univerzita.

Zvýšením ich informovanosti dúfam, že spravia rozhodnutie, ktoré ich bude tešiť po akademickej, ale aj osobnej stránke.

matej.jpg

Už počas stredoškolského štúdia bol uznávaným debatérom, zúčastňoval sa aj na debatách v angličtine, reprezentoval Slovensko aj na Majstrovstvách sveta v debate v Peru. V roku 2005 bol v družstve „Šrobárky“, ktoré zvíťazilo v anglickej debatnej lige.

Dobre „podkutý“ angličtinár od začiatku strednej školy presne vedel, čomu by sa chcel venovať. A tak výber vysokej školy v jeho prípade nebol ani náhodný, ani unáhlený. Jeho smerovanie sa malo uberať k štúdiu ľudského správania.

„Biologická psychológia a neurológia ma presvedčili najviac metódami svojho výskumu. Keďže svetový výskum sa v týchto oblastiach robí primárne na anglosaských univerzitách, rozhodol som sa podať si prihlášky predovšetkým do USA a Veľkej Británie,“ spomína dnes absolvent prestížnych univerzít.

Poslal približne dvanásť prihlášok do zahraničia; z toho dve do Českej republiky.

Nakoniec sa rozhodol pre Univerzitu v Cambridgei, najmä pre vysokú úroveň výskumu v oblasti jeho záujmu.

Stredoškolákom radí, aby skúšali viaceré univerzity a nedali sa odradiť neúspechom z neprijatia. Sám priznáva, že nevydarené prihlášky boli preňho osobne dôležitým zdrojom poznatkov pri prijímacích pohovoroch na magisterské a neskôr doktorandské štúdium.

Matejovi Mačákovi sa zámer študovať v zahraničí podaril, dnes je už absolventom trojročného bakalárskeho štúdia psychológie a neurovedy na Univerzite v Cambridgei, a jednoročného magisterského kurzu na Oxforde.

V súčasnosti je štipendistom Wellcome Trust a kandidátom PhD na University College London, kde pokračuje vo výskume pamäti a jej neurologických podkladov.

„Myslím si, že dôležitejšie, než mať svoju „vysnívanú“ školu, je si vybudovať vytrvalosť a záujem o daný predmet,“ hovorí o svojej kariérnej ceste.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Nekradnite, Boh vás vidí. Ako vyzerali prvé zájazdy po Nežnej revolúcii

Cestovali s paštétami a termoskami a hodiny v autobusoch prespievali. Keď Taliani videli československý autobus, zamykali záchody.

PRIMÁR

Víkendové dospávanie môže ovplyvniť dĺžku života

Žijú dlhšie víkendoví dospávači, alebo ľudia s pravidelným spánkom?

Neprehliadnite tiež

Na Oxford a Cambridge sa treba hlásiť už v októbri

Chceli by ste skúsiť štúdium v zahraničí? Prihlášky ešte prijímajú v Holandsku aj vo Veľkej Británii

Vysokoškolský titul väčšinou zaručí vyšší plat

Napätá situácia na trhu práce mení správanie zamestnávateľov. Teórie, že asistentka musí mať vysokú školu a ovládať aspoň dve reči, už neplatia.

Erasmus: V zime študovala v Anglicku, v lete v Portugalsku

Študentka žurnalistiky Dominika Buková stihla v rámci Erasmu študovať v dvoch krajinách. Ak sa to dá, stačí to dobre naplánovať, vraví.

Život vedca je jedno veľké dobrodružstvo

Po desiatich rokoch strávených na zahraničných vedeckých pracoviskách sa v januári tohto roka vrátila domov fyzička MARIANNA DERZSI.

Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.