SME

Po skončení školy sa treba odpútať od rodičov

Adaptačný proces v prvom zamestnaní ľahšie zvládajú tí, ktorí už majú aké-také skúsenosti s praxou počas štúdia, hovorí psychológ Inštitútu vzdelávania dospelých v Bratislave ĽUDO DOBŠOVIČ.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ FOTO: FOTOLIA)

O pár týždňov vyjdú zo stredných a vysokých škôl absolventi a nastúpia do svojich prvých zamestnaní. Na čo by sa mali pripraviť?

ludo-avatar_r7022.jpgPrechod zo školy do praxe môže byť zložitý najmä pre tých študentov, ktorí počas štúdia neabsolvovali prax, prípadne si už čiastočne nezarábali. Ide vlastne o zmenu „systému“ – počas štúdia má študent pomerne veľkú mieru slobody a voľného času, má možnosť zabávať sa a „užívať“ si život. Práca znamená najčastejšie pravidelný režim, stabilný pracovný čas, no najmä vzťah nadriadený podriadený a na toto všetko sa treba adaptovať. Ľutovanie a fňukanie, aký je život ťažký, akého majú hlúpeho šéfa alebo kolegov, rozhodne nepomáha a neprináša do psychiky pokoj. A ak toto fňukanie ešte potenciujú príbuzní (rodičia, súrodenci a pod.), tak mladému človeku to môže len priťažiť, pretože sa v ňom posilňuje nesprávny postoj, že problémy sú mimo neho a on je iba ten, komu sa krivdí.

SkryťVypnúť reklamu

Myslím si, že čím viac skúseností s praxou pred nástupom do trvalého zamestnania študent má, tým ľahšie tento adaptačný proces prebehne.

Môžu sa u niektorých prejaviť aj pocity menejcennosti a neschopnosti?

Otázka menejcennosti a neschopnosti súvisí skôr s tým, že naše školstvo je neraz veľmi „odtrhnuté“ od praxe a mladý človek po nástupe do práce neraz zisťuje, že síce má isté vedomosti, ale často nebývajú použiteľné, pretože podmienky v praxi sú odlišné od toho, čo sa v škole učili. Aj preto je veľmi výhodné už počas štúdia, minimálne posledný rok - dva štúdia skúšať si praktický život v zamestnaní.

Dnes veľa mladých žije spolu s rodičmi aj po skončení školy. Môžu im ochranárski rodičia v takejto situácii byť nápomocní alebo im viac škodia ako pomáhajú?

SkryťVypnúť reklamu

V tejto otázke mám jednoznačný postoj – rozhodne nie je prospešné ochraňovať mladého človeka a podporovať ho tým, že mu rodičia umožňujú, aby s nimi žil a pri nich sa staval na nohy. Mladý človek po skončení vysokej školy už dávno má stáť na vlastných nohách a aj on by mal porozumieť, že je korektné voči rodičom, ktorí ho vyše dvadsať rokov živili a chránili a pomáhali mu, aby ich odbremenil. Rodičia mu iba pomôžu, keď od neho požadujú, aby už začal žiť svoj vlastný život vo svojom vlastnom „hniezde“, hoci i v prenajatej garsónke. Tak sa rodia silní muži a zrelé ženy.

Mnohí rodičia sa správajú ochranársky aj k dospelým deťom, ktorí si už na seba zarábajú. Zamieňajú si podporu a zodpovednosť.

Podpora je vždy veľmi prospešná vec, ale nemala by mať podobu ochrany. Ak rodič podporuje svoje dospelé dieťa v tom, že s ním diskutuje o jeho problémoch, ale v žiadnom prípade sa nesnaží prebrať zodpovednosť z dieťaťa na seba a riešiť jeho problém, potom som rozhodne za takúto podporu. Ochrániť by sa mal vedieť mladý človek po skončení školy sám. Ak to nedokáže, tak to signalizuje zlyhanie výchovy a rodičov.

SkryťVypnúť reklamu

Ako dlho dokáže mladý človek uniesť absenciu pracovných vzťahov?

Pracovné vzťahy sú prostredím pre významnú socializáciu a zaradenie sa do každodenného života. Izolácia od takýchto vzťahov síce môže vytvárať bezpečie, ale je to také „skleníkové“ bezpečie – stačí závan studenšieho vetra a je zle. Môj názor je, že je lepšie nevyhýbať sa pracovným vzťahom a fungovaniu v sociálnom systéme takýchto vzťahov. Je to len a len prospešné, pretože aj zo zlých a napätých vzťahov sa možno veľmi veľa a prospešného pre život naučiť.

Aké problémy mu hrozia, keď si dlhodobo nedokáže nájsť zamestnanie?

Čím dlhšie si človek nedokáže nájsť prácu, tým viac musí čeliť vnútorným pochybnostiam o svojich schopnostiach, o tom, či je vôbec pre niekoho potrebný. Takéto pochybnosti veľmi rozleptávajú sebavedomie a sebaistotu. Dôsledkom býva izolácia od okolia, neraz siahnutie po drogách, alkohole. Zamestnanie je zdroj ocenenia, jednak finančného v podobe mzdy, ale aj morálneho v podobe vzťahov a v tom, že človek môže vidieť výsledky svojej práce. Ak takéto ocenenie nemá, musí vedieť vydržať veľa pochybností, čo býva naozaj veľmi vážny a silný nápor na osobnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Kedy by mal mladý nezamestnaný vyhľadať odbornú pomoc?

Keď sa objavia prvé vážnejšie pochybnosti o sebe samom, keď začína pociťovať, že sa uťahuje do samoty a že sa odťahuje od okolia, keď častejšie siahne po droge ako po riešení pochybností, strachu a smútku, vtedy je čas vyhľadať socioterapeuta alebo psychoterapeuta a začať hľadať odpovede na otázku ako ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu