SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Dostala sa na Cambridge: Ak mám šťastie, škola je aj v nedeľu

Recept, ako sa dostať na Cambridge, nemám, hovorí slovenská študentka.

Slovenka SILVIA HNÁTOVÁ z Topoľčian nastúpi v októbri do tretieho ročníka Biological Sciences na Trinity College, University of Cambridge. Po skončení druhého ročníka patrí podľa britského systému hodnotenia medzi najlepších študentov.

Kedy ste sa rozhodli pre štúdium v zahraničí?

dievcinka.jpgUž v základnej škole v Topoľčanoch som rozmýšľala o štúdiu v zahraničí. Po ôsmom ročníku som šla študovať na španielsku bilingválnu sekciu Ramóna y Cajala s prírodovedným zameraním na Gymnáziu Párovská v Nitre. Hneď na začiatku štúdia na strednej škole som si vybrala konkrétne miesto, kde by som chcela študovať. Na nástenke maturantov som si totiž všimla študentku, ktorá sa dostala na Oxford. Vedomie, že už to niekto dokázal, zadefinovalo moju túžbu dostať sa na Cambridge.

Hovorí sa, že na cambridgeskú univerzitu sa môže dostať len rodený génius, úspešný stredoškolský medzinárodný olympionik v ľubovoľnom odbore alebo zaopatrený aristokrat. Čo zavážilo pri prijatí vo vašom prípade?

Záujemca musí mať motiváciu a predovšetkým nadšenie pre odbor, ktorý chce študovať. Z toho pramení aj všetko úsilie, ktoré tomu venuje. Všeobecne neexistuje žiadny konkrétny recept, ako sa dostať na prestížnu školu. V prírodných vedách veľmi pomôže uspieť v konkurencii študentov z iných krajín, ak má študent výsledky v podobe olympiád, súťaží a venuje sa samostatnému štúdiu.

Vám v konkurencii naisto pomohli aj úspechy, ktoré ste dosahovali počas základnej aj strednej školy na súťažiach, olympiádach.

Pravdepodobne. Každý rok na základnej aj strednej škole som sa zúčastňovala na Biologickej olympiáde, projektových súťažiach a teoretických olympiádach. Medzi moje najlepšie národné výsledky patrí 1. miesto v celoštátnom kole projektovej časti Biologickej olympiády a 2. miesto v teoreticko-praktickej v roku 2012. Ten istý rok som bola nominovaná na Medzinárodnú biologickú olympiádu (IBO) v Singapure, kde som získala bronzovú medailu. Slovensko som na medzinárodných olympiádach reprezentovala od roku 2008. V tom roku som v Južnej Kórei na Medzinárodnej olympiáde mladých vedcov (IJSO) získala bronzovú medailu.

Prečo ste si zvolili práve neurovedu?

Mám rada výzvy a neurovedy nimi jednoznačne sú. Spôsob, akým funguje mozog, je jednou z najväčších záhad súčasnosti a vášňou mnohých vedcov. Choroby nervového systému sa stávajú čoraz väčším problémom – Alzheimerova, Parkinsovova choroba alebo momentálne mediálne známa ALS. Predstavte si možnosť ovládať pomocou myšlienok robotické končatiny pre ľudí s amputáciami. Tieto a mnohé iné uplatnenia neurovied ma jednoducho fascinujú. Cambridge je jedným z najlepších miest na svete, kde sa neurovedy dajú študovať. Práve z mojej College pochádzajú laureáti Nobelovej ceny za výskum v oblasti neurovied – lord Edgar D. Adrian, sir Alan L. Hodgkin a sir Andrew F. Huxley.

Ako vyzerá váš bežný vysokoškolský týždeň?

Na Cambridgei je skvelé to, že neexistuje normálny týždeň. Dokonca aj ten „normálny“ sa začína oficiálne vo štvrtok a končí sa v stredu. Každý týždeň je špecifický niečím iným, je vo všeobecnosti enormne hektický a graduje v 5. z ôsmich týždňov v každom trimestri. Všeobecne mám školu od pondelka do soboty, ak mám šťastie, tak aj v nedeľu. Cez týždeň máme okolo tridsať hodín štúdia v podobe prednášok, supervízií a labákov. Okrem toho sa od nás očakáva minimálne rovnaký počet hodín strávených samoštúdiom – čítaním učebníc a relevantných článkov. Počas týždňa chodím aj na iné ako povinné prednášky – na prednášky laureátov Nobelových cien, debaty a diskusie s inými zaujímavými ľuďmi.

Druhý ročník štúdia Biological Sciences na Trinity College University of Cambridge ste skončili so známkou Upper Second, ktorá je druhou najlepšou v rámci britského systému. Ako sa vám to podarilo?

Práca a štúdium – to sú jediné dve veci, ktoré na Cambridgei pomôžu. Celkovo máme päť stupňov hodnotenia na základe percentilu: First, Upper Second, Lower Second, Third a Fail. Iba prvých 20 percent najlepších študentov spomedzi všetkých prírodovedcov dostane First. Som teda spokojná so ziskom Upper Second, ale pevne verím, že sa mi v budúcnosti podarí získať First.

Ako si štúdium hradíte?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Neprehliadnite tiež

Neviete, čo potrebujeme, odkazujú firmy školám

Aké zručnosti požadujú zamestnávatelia?

Odborné vysoké školy v IT pripravujú často študentov na pozície, ktoré pravdepodobne už nebudú existovať, kým túto školu skončia.

Brexit zatiaľ poplatky na univerzitách neovplyvní

Osud programu Erasmus+ v Británii je neistý.

Slovenských študentov, ktorí si dali za cieľ štúdium na Oxforde najviac zaujíma, za akých podmienok budú môcť v Anglicku študovať.

Na olympiádach sa osmelil, dnes študuje v Londýne

Miroslav Gašpárek študuje biomedicínske inžinierstvo

Miroslav Gašpárek stážoval počas štúdia biomedicínskeho inžinierstva aj na súkromnej, výskumne orientovanej Stanford University v Kalifornii.

Boli ste na stáži? Pre firmu budete zaujímavejší

Zamestnávatelia sa dnes o ľudí bez praxe nebijú. Pritom pre dnešného vysokoškoláka vôbec nie je ťažké dostať sa na študijný či stážový pobyt do zahraničia. Erasmus+ už dokonca umožňuje stážovať aj absolventom.

Ilustračná fotografia