SME
Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Šesť rád, na ktoré by mal študent prihliadať pri výbere školy

Čo by ste mali zvážiť pri výbere vysokej školy? Na čo sa zamerať a na čo si dať pozor?

(Zdroj: TASR)

Docent Branislav Bleha je od roku 2011 prodekanom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zodpovedá za oblasť jej rozvoja a IT. Je demograf a expert na populačné prognózovanie, v poslednom čase sa verejne zamýšľa nad rebríčkami kvality vysokých škôl. Dnes poradí záujemcom pri výbere vysokej školy.

1.Zameranie školy, výber programu

Najľahší výber váš čaká, ak ste jednoznačne presvedčení, že „nič iné študovať nechcete“. V tom prípade stačí, ak si zistíte, kde všade možno študovať daný program a vyberať si z ponúk. Ak nie ste jednoznačne rozhodnutí a máte záujem o dva či tri študijné programy, váš výber bude, samozrejme, o to zložitejší, pretože musíte zohľadňovať oveľa viac informácií. Ak sa rozhodnete pre nejaký „poistný“ program, kde sa napríklad prijíma bez prijímacích skúšok, zvážte, či vás naozaj štúdium bude baviť v prípade, ak sa na pôvodný, vysnívaný program nedostanete.

2.Denné či externé

Táto voľba závisí predovšetkým od vašich finančných a časových možností, a od faktu, či už pracujete. Isté je, že ponuka externých programov je výrazne obmedzená v porovnaní s dennými.

3.Doma či v zahraničí

Táto otázka môže byť rozdelená až na tri časti: doma, v Česku, inde. Pri rozhodovaní o štúdiu napríklad vo Veľkej Británii či v Nemecku treba zvažovať množstvo okolností – ovládanie jazyka, cena štúdia, prestíž univerzity. U zamestnávateľov síce štúdium v zahraničí môže, ale aj nemusí zavážiť. Aj v západných krajinách sa nájdu priemerné či podpriemerné univerzity. Samozrejme, štúdium na Cambridgei, Oxforde či na niektorých londýnskych univerzitách je synonymom prestíže a hocikto ho nezvládne. Ak cítite (alebo vás okolie podporuje), že by ste na to mali a jazyk ovládate skutočne excelentne, skúste to.

4.Prestíž a značka

Kvalitné vzdelanie môžete získať aj na Slovensku. To platí aj pri porovnaní slovenských a českých univerzít. Niektoré odbory a programy na vybraných univerzitách sa tým najlepším českým bez problémov vyrovnajú. Zvážte, čo je vašou prioritou, do akej miery je pre vás dôležitá prestíž a „značka“. V konečnom dôsledku pri zamestnaní prestíž a značka pomôcť môžu. Ak vyštudujete nejakú školu so zlým či horším renomé, môžete byť akokoľvek šikovní, ale v očiach zamestnávateľa vás to môže hneď na začiatku diskvalifikovať. Ak ste rozhodnutí zamerať sa na „značku“, pozerajte aj tak na atribúty uvedené v ďalších bodoch, menej na geografickú lokalizáciu školy. Nezabudnite zároveň, že ani v rámci jednej univerzity, ba dokonca fakulty nie sú všetky programy rovnako kvalitné, rovnako uplatniteľné. Okrem všeobecných informácií o univerzite či fakulte si skúste zistiť aj informácie o samotnom študijnom programe, respektíve o katedre, ktorá ho zabezpečuje.

5.Uplatnenie

Jeden z kľúčových momentov rozhodovania, no možno na prekvapenie nie až tak ľahko zistiteľný. Štatistiky niekedy môžu trochu zavádzať, v každom prípade informácie o uplatnení, resp. nezamestnanosti absolventov vysokých škôl sú k dispozícii. Nazrieť do nich nezaškodí. Niektoré portály poskytujú napríklad informácie o priemernom počte pozretí životopisu uchádzača podľa fakúlt a podobné údaje. Tieto dáta netreba preceňovať, ale určite ich minimálne ako pomocné treba brať na zreteľ pri výbere. Majte tiež na pamäti, že na nejakej fakulte môžu existovať programy, po ktorých absolvovaní sa o vás trh doslova „pobije“, ale aj tie menej atraktívne z hľadiska trhu práce. Situácia sa navyše o tri, resp. päť či šesť rokov po absolvovaní štúdia môže zmeniť.

6.Kvalita školy a štúdia a ako ju zistiť?

Pri kvalite školy by ste mali zvážiť jej vedecké zázemie, publikačné renomé (dá sa zistiť v rebríčku vysokých škôl), ale majte na zreteli dve skutočnosti. Po prvé, iný rebríček s inak nastavenými kritériami by mohol zistiť iné výsledky, hoci asi nie diametrálne odlišné. Po druhé, kvalita vedy nemusí úplne korešpondovať s kvalitou výučby. Ako sa hovorí, dobrý vedec nemusí byť dobrý pedagóg. Napriek tomu, kvalitná veda je základ, kvalitná výučba je nadstavbou. Je nevyhnutné, aby škola mala učiteľov, ktorí sú zároveň odborníkmi v danej oblasti a robia v nej čo najlepší výskum.

Pokúste sa zistiť z webu, výročných správ, ako škola prezentuje svoje materiálne, didaktické a laboratórne (ak je to pre váš program relevantné) vybavenie, aké má projekty, prípadne spoluprácu s praxou, firmami, verejnou správou. Navštívte deň otvorených dverí, ak ich fakulta organizuje, získate o tom lepší obraz. Pýtajte sa tam čo najviac. Ak máte dobrého stredoškolského učiteľa príslušného predmetu, resp. učiteľa, ktorý danú fakultu absolvoval, opýtajte sa ho na jeho názor, najmä ak nestratil so svojou alma mater kontakt. Pozrite sa zároveň, aké akcie a možnosti škola ponúka, čo sa týka kultúrneho a športového vyžitia, ubytovacích kapacít. Nezabudnite sa informovať na možnosti štúdia v zahraničí, napríklad prostredníctvom programu Erasmus+.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Neprehliadnite tiež

Neviete, čo potrebujeme, odkazujú firmy školám

Aké zručnosti požadujú zamestnávatelia?

Odborné vysoké školy v IT pripravujú často študentov na pozície, ktoré pravdepodobne už nebudú existovať, kým túto školu skončia.

Brexit zatiaľ poplatky na univerzitách neovplyvní

Osud programu Erasmus+ v Británii je neistý.

Slovenských študentov, ktorí si dali za cieľ štúdium na Oxforde najviac zaujíma, za akých podmienok budú môcť v Anglicku študovať.

Na olympiádach sa osmelil, dnes študuje v Londýne

Miroslav Gašpárek študuje biomedicínske inžinierstvo

Miroslav Gašpárek stážoval počas štúdia biomedicínskeho inžinierstva aj na súkromnej, výskumne orientovanej Stanford University v Kalifornii.

Boli ste na stáži? Pre firmu budete zaujímavejší

Zamestnávatelia sa dnes o ľudí bez praxe nebijú. Pritom pre dnešného vysokoškoláka vôbec nie je ťažké dostať sa na študijný či stážový pobyt do zahraničia. Erasmus+ už dokonca umožňuje stážovať aj absolventom.

Ilustračná fotografia