Chcela skúsiť Cambridge, dnes tam študuje informatiku

Najdôležitejšou časťou štúdia sú takzvané „supervisions", čo sú individuálne hodiny

(Zdroj: ARCHÍV G.S.)

Na strednej škole v Sečovciach Gabiku Sklenčárovú bavila matematika, no mala rada aj kreatívnu tvorbu. Posledné dva roky stredoškolského štúdia ukončila v Bratislave na Gymnáziu Jura Hronca v programe International Baccalaureate IB Diploma. Dnes je druháčkou na Cambridgeskej univerzite

Čo musí stredoškolák urobiť pre to, aby sa dostal na Cambridgeskú Univerzitu do Veľkej Británie? Gabika Sklenčárová, ktorá sa na túto prestížnu univerzitu dostala z rodných Sečoviec pred dvoma rokmi, to zhrnula takto: nesmie mu chýbať nadšenie pre odbor, dobré známky zo strednej školy, veľkým plusom sú mimoškolské aktivity, účasť na súťažiach a olympiádach. Samozrejmou výbavou je slušná angličtina.

Gabika sa v angličtine zdokonalila počas dvojročného štúdia v programe International Baccalaureate IB Diploma na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca. Oproti klasickému gymnáziu sa tu venovala iba šiestim predmetom v anglickom jazyku, no podrobnejšie. „Program je rozumný v tom, že som sa tým predmetom mohla venovať do hĺbky, ja som si vybrala aj informatiku,“ spomína Gabika.

Prečítajte si tiež:Šesť rád, na ktoré by mal študent prihliadať pri výbere školy

Treba sa vedieť prezentovať

Kľúčom k vysnívanému študijnému programu na Cambridgeskej college je hlboký záujem o predmet, ktorý chce človek študovať.

„Na prihláške univerzita vidí známky, odporúčanie od učiteľa a personal statement, čo je esej, v ktorej musíte škole ukázať svoj záujem o predmet, na ktorý sa hlásite. A práve tá je mimoriadne dôležitá, musí v nej presvedčiť, že ten predmet u nich naozaj chcete študovať,“ radí uchádzačom Gabika Sklenčárová, ktorá sa upísala informatike.

„Na strednej škole ma veľmi bavila matematika, no zároveň mám rada kreatívnu tvorbu a zaujíma ma inžinierstvo. Na informatike ma najviac nadchlo to, že všetko toto spája,“ vysvetľuje pozadie svojho záujmu Sklenčárová.

Vybrať si teda zameranie, ktorému by sa chcela venovať na vysokej škole, bolo pre Gabiku jednoduché, keďže dosť skoro zistila, že ju informatika baví a chce sa ňou zaoberať v budúcnosti.

Ako si vyberala

Gabika o štúdiu v zahraničí snívala ešte na osemročnom gymnáziu v Sečovciach, zrealizovala ho niekoľko mesiacov pred maturitou.

„Kurzy, ktoré ponúkali vysoké školy v Británii, vyzerali zaujímavo. Opis kurzu v Cambridge ma nadchol, a keďže v rámci prijímacieho procesu do Británie som mohla poslať prihlášku na päť škôl, tak som si povedala, prečo neskúsiť aj Cambridge,“ hovorí Sklenčárová, ktorej sa sen napokon splnil.

„Hlásila som sa do Churchill College, kde som mala test z matematiky a dva pohovory, ktoré sa skladali z matematických a logických úloh. Pohovor som robila na začiatku decembra 2012, výsledok som sa dozvedela v januári,“ spomína Gabika.

Pohľad po dvoch rokoch

Gabika je v Cambridge už dva roky a hovorí, že univerzita kladie veľký dôraz na samoštúdium, od študentov sa vyžaduje množstvo domácej prípravy, je to asi 40 hodín intenzívneho štúdia týždenne.

„Asi najdôležitejšie sú takzvané „supervisions", čo sú veľmi individuálne hodiny, kde väčšinou vo dvojiciach strávime hodinu s učiteľom rozoberaním materiálu, ktorý sa preberal na prednáškach,“ vysvetľuje Gabika systém výučby. Supervisions má ku každému predmetu a treba sa na ne pripravovať - vopred študenti dostanú zoznam úloh, ktoré majú vyriešiť, riešenia odovzdajú pred hodinou učiteľovi a potom počas supervision o nich diskutujú a majú priestor pýtať sa vlastné otázky.

Vďaka supervisions sú študenti nútení pracovať počas celého roka, neexistujú žiadne priebežné písomky, študenti sú oslobodení od zbytočného stresu a nezmyselného porovnávania sa.

Životné náklady

V Cambridgei študenti počas štúdia nesmú pracovať. Trimestre sú príliš krátke a výučba v nich intenzívna, takže univerzita požaduje, aby sa študenti venovali výlučne štúdiu.

Gabika Sklenčárová si časť nákladov na štúdium hradí zo štipendia, ktoré univerzita poskytuje študentom z Európskej únie. Ceny za ubytovanie v College závisia od typu ubytovania, väčšinou sa pohybujú okolo 1000 libier za trimester. Za obed alebo večeru v jedálni študent platí okolo troch libier.

Cena stravovania veľmi závisí od toho, či je človek ochotný a má čas variť si sám, alebo sa stravuje v jedálni. Školné vychádza približne na deväťtisíc libier, dá sa hradiť cez študentskú pôžičku.

Dobrá rada

Veľmi dobrá webová stránka, ktorá má veľa informácií od rôznych študentov v zahraničí, je www.oxbridge.sk

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michala Havrana

Rok po vražde je Slovensko ešte surovejšie (píše Michal Havran)

Pretože smrť dvoch mladých ľudí zničila jeho svet balíčkov a večierkov.

EKONOMIKA

Farmár: Eurodotácie nepotrebujem. Keď sa darí, zarobím si sám

Farmári protestujú v Bratislave od utorka.

Neprehliadnite tiež

Boli ste na stáži? Pre firmu budete zaujímavejší

Zamestnávatelia sa dnes o ľudí bez praxe nebijú. Pritom pre dnešného vysokoškoláka vôbec nie je ťažké dostať sa na študijný či stážový pobyt do zahraničia. Erasmus+ už dokonca umožňuje stážovať aj absolventom.

Ilustračná fotografia

Chcete ísť na vysokú školu? Ustriehnite si termíny

Stručná inštruktáž, ako si podať prihlášku na vysokú školu.

Ilustračná fotografia

Čo nové budete môcť študovať?

Novinky študijných programov, ktoré sa vysokým školám po získaní akreditácie podarilo zaradiť do svojej ponuky na akademický rok 2019/2020

Mnohé fakulty reagujú pri nových študijných akreditovaných programoch na požiadavky praxe, absolventi budú pre zamestnávateľov zaujímavejší.

Na vlastnej koži: Ako prežiť prvý rok na vysokej škole

Prechod zo strednej školy na vysokú prináša študentom veľa zmien do života.

Porovnávacie skúšky nahradia prijímačky

Výsledky štandardizovaných skúšok českej spoločnosti Scio na Slovensku využíva pri prijímaní na štúdium 32 fakúlt z desiatich univerzít. Skúšky študent môže absolvovať počas jedného školského roka v šiestich termínoch vo viacerých slovenských mestách.