SME

Matematika študentom nejde, na prijímačkách to vidieť

Prvý ročník vysokej školy je akoby doučovaním toho, čo už študenti pri nástupe mali vedieť, hovorí vysokoškolský pedagóg Pavel Škriniar.

Pavel Škriniar považuje za chybu, že sa nehľadá spôsob ako prilákať žiakov k matematike.Pavel Škriniar považuje za chybu, že sa nehľadá spôsob ako prilákať žiakov k matematike. (Zdroj: PRE SME - SAMUEL VANKO)

Pavel Škriniar pôsobí ako odborný asistent na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Má pracovné skúsenosti z banky, printových médií a finančného sprostredkovania. Hovoríme s ním o vzťahu študentov ekonómie k matematike, k aktivitám, cez ktoré môžu získať potrebnú prax, či o tom, že im chýba ochota zamyslieť sa nad súvislosťami.

Dlho sa tradovalo, ak nevieš, kam ísť študovať, choď na ekonomickú univerzitu.

Ja poznám aj iný vtip: ekonomická je električková škola. Spraví ju vraj každý, koho nezrazí električka. Lenže do Petržalky električka chodiť už onedlho bude. Načim sa začať učiť.

SkryťVypnúť reklamu

Chcú sa študenti vôbec učiť alebo im ide iba o titul?

Minulý semester sme si spravili krátky prieskum. Vyšlo z neho, že 48 percent študentov má záujem primárne o titul. Tomu sa nemožno čudovať, veď ak si trh práce titul jednoznačne pýta, študent ide iba za tým, čím si zabezpečí pracovné miesto. Škola sa však nemôže uberať týmto smerom, aj keď ju systém hodnotí podľa počtu študentov. Trh vie rýchlo reagovať a škole sa to vypomstí. Napríklad v podobe medializovaného zoznamu škôl, ktorých absolventi ani nemusia posielať životopis. Ten zoznam poznajú pracovné agentúry už niekoľko rokov.

Stredoškoláci si teraz vyberajú spomedzi množstva vysokých škôl. Čo im môže pomôcť zorientovať sa pri ich výbere?

Koncom roka zvyčajne v rámci propagácie univerzity navštívim niekoľko stredných škôl. Všetky otázky stredoškolákov týkajúce sa vysokoškolského štúdia sa dajú v podstate zhrnúť do jednej: Nájdem si po skončení vašej univerzity uplatnenie? Odpovedám, že záleží na tom, či im ide iba o zamestnanie, alebo o prácu vo vyštudovanom odbore. Ak o prácu v odbore, tak to v prvom rade závisí iba od ich aktivít počas štúdia. Ďalším faktorom je záujem trhu o ich profesiu. Ten nájdu v rebríčku fakúlt podľa záujmu zamestnávateľov o ich absolventov. Zamestnávatelia majú záujem o absolventov s vedomosťami, praxou a ochotou pracovať. Školu si teda treba vyberať podľa toho, či na nej majú možnosť získať vedomosti a prax. A pri výbere by mohla zavážiť ešte jedna otázka, keďže biznis nie je len o vedomostiach, ale aj o kontaktoch: Koľko budúcich najlepších odborníkov vo svojej profesii študuje dnes na danej škole?

SkryťVypnúť reklamu

Prečítajte si tiež:Kalendár Dní otvorených dverí na fakultáchČítajte 

Aká je vedomostná úroveň dnešných maturantov, ktorí sa k vám hlásia?

Ak to vezmeme cez úspešnosť prijímačiek, tak najväčšie problémy im dlhodobo robí matematika. Úspešnosť je tam v posledných rokoch medzi 20 až 30 percentami. Teda necelá tretina až pätina má viac ako 51 percent správnych odpovedí. Ešte stále však patríme medzi fakulty, ktoré si študentov môžu vyberať.

Je chyba aj v tom, že nemusia maturovať z matematiky?

Ak sa dáva povinnosť, automaticky sa hľadajú cesty, ako sa jej buď vyhnúť, alebo jej splnenie čo najviac zjednodušiť. Takže chyba to podľa mňa nie je. Za chybu považujem, že sa nehľadá spôsob, ako prilákať žiakov k matematike. Matematika má totiž v sebe niečo, čo mnohé iné predmety nemajú – platí v každom počasí a v každom politickom režime. S matematikou sa študenti po škole tak či tak stretnú, aj keď si to neuvedomujú. Preto je namieste potreba jej vzdelávania. Neraz je dôvodom neúspechu iba fakt, že si niekto niečo vopred neprepočítal. Aj vo filmoch na tému mimozemskej komunikácie je matematika kľúčovým prvkom úspechu nadviazania kontaktu. Takže jej zákonitosti asi budú platiť aj v iných galaxiách.

SkryťVypnúť reklamu

Čo sa dá robiť s tým, že na vysokú školu prichádza čoraz viac nedostatočne pripravených študentov?

Pred niekoľkými rokmi sa diskutovalo, či vysoké školy môžu od uchádzačov chcieť učivo, ktoré sa neučí na každej strednej škole, prípadne je v učebniciach uvedené ako poznámka pod čiarou. Otázky z prijímacích pohovorov však boli vopred známe. Kto sa vtedy chcel dostať na školu, naučil sa aj niečo navyše. Dnes tlak na uchádzačov aj v dôsledku demografie nie je taký vysoký.

Spomenuli ste aktivity študentov počas štúdia. Čo konkrétne tým myslíte?

Štúdium na univerzite nevnímam iba ako obdobie získavania učebnicových vedomostí. Akademická pôda umožňuje stretávanie praxe s teóriou. Napríklad ponúka priestor na prednášky svetoznámych osobností. Kto má možnosť dostať sa a navyše zadarmo na prednášku nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu či popredných svetových ekonómov? Naši študenti. Kde sa dá vypočuť si názor alebo sa osobne stretnúť s čelnými predstaviteľmi najznámejších slovenských firiem? Na ich prednáške na univerzite a netreba preto ísť na komerčnú konferenciu, kde sa vstupné začína na stovke eur. Ďalšou aktivitou je využívanie voľného času na získavanie praxe či kontaktov. Nemyslím si, že by ich škola vyťažovala na 100 percent, preto sa čudujem, že v posledných rokoch sa zvyšuje podiel študentov bez stálych brigád. Alebo sa zvyšuje podiel študentov, ktorí sa túto svoju aktivitu počas školy snažia utajiť.

SkryťVypnúť reklamu

Do akej miery využívajú študenti tieto možnosti, ktoré im vaša univerzita ponúka?

Tí, ktorí uvažujú predvídavo do budúcnosti, to využívajú. Vedia, že hodinová prednáška človeka zvučného mena im dá mnohonásobne viac ako hodinová brigáda. Tí krátkodobo uvažujúci sa spýtajú, či to bude na skúške a po negatívnej odpovedi usúdia, že majú voľno. Pre mňa nepochopiteľné sú potom ich sťažnosti, že škola im neponúka nič praktické do života. Na druhej strane tí, čo pochopia ponúkané možnosti, sú úspešní na skúškach i v praxi.

A aká je vedomostná úroveň študentov?

Všimol som si, že veľa záleží na „vodcovi“ študijného krúžku. On ťahá celú skupinu buď nahor, alebo nadol. Jedna vec sú vedomosti, druhá vec je schopnosť ukázať sa, predať sa. Zdá sa mi, že z roka na rok klesá záujem prezentovať sa pri tabuli. Aby som bol presnejší, klesá záujem tých, ktorí majú čo prezentovať. Preto podpriemerných vidieť i počuť. A ukážu sa i nedostatky vo vedomostiach zo strednej školy.

SkryťVypnúť reklamu

Čo študenti napríklad nevedia a mali by vedieť?

Tak narýchlo si vybavujem, že aby som zopár študentom vysvetlil problematiku, najprv som im potreboval vysvetliť trojčlenku a počítanie percent. Niektorí vedia zložité vzorce, no nevedia, kedy ich použiť. Čo ma mrzí, a hovoria to aj staršie prieskumy, že študenti nerozumejú textu. Študenti potom hovoria, že lipneme na slovíčkach. Lenže tržby sa skutočne nemôžu zamieňať s čistým ziskom. Dôležitý je napríklad aj slovosled. Je rozdiel medzi „vyrábať výrobky lacnejšie“ a „vyrábať lacnejšie výrobky“. Kým prvá veta je o nákladoch, druhá je o cenách výrobkov. Ekonóm by v tom mal vnímať rozdiel.

Prvý ročník vysokej školy je potom akoby doučovanie toho, čo už mali vedieť, nie?

Vstupom na vysokú školu sa študenti stretávajú s úplne iným systémom výučby, než aký sa im dostával dovtedy. O nejakom doučovaní chýbajúcich znalostí nemôže byť reč. Nedostatky vo vedomostiach alebo aj v systéme samovzdelávania sa ani nemusia prejaviť hneď, ale až v ďalších ročníkoch. Vysoká škola je akousi strechou vedomostí postavenou na vedomostiach zo základnej a strednej školy. Problém vzniká vtedy, ak sú nedokončené základy alebo nedotiahnuté múry. Strecha sa na nedokončený dom postaviť nedá.

SkryťVypnúť reklamu

Čo potom urobíte?

V kontexte stavby domu postavím oporné piliere a dokončím strechu. Strecha však vzhľadom na chýbajúci čas nebude u týchto študentov taká, aká by mohla, resp. mala byť. Ale rovno sa môžem opýtať, načo im je strecha, ak im fúka z každej strany a základy dlho neudržia ťarchu strechy? Namiesto domu majú altánok.

Majú vaši študenti aspoň snahu dohnať zameškané, dokážete ich motivovať?

Snaha tam určite je. Niekto to stihne ešte v rámci semestra, iný sa na to potrebuje pozrieť ešte raz o rok. Pre niekoho je motiváciou pocit hanby z nevedomosti, iného nedokáže motivovať nič. Je to aj o prioritách. Motiváciu nemusí dodávať iba pedagóg. Súčasný systém je nastavený tak, že vysokoškolský študent má zadarmo iba päť ročníkov. Ak opakuje ročník, platí. V pomere k priemernej mzde to nie je zanedbateľný náklad, čo je už pomerne silná motivácia a so silnejúcou tendenciou ku koncu akademického roka.

SkryťVypnúť reklamu

Nie je aj toto jedna z príčin, prečo naše vysoké školstvo upadá?

Za úpadkom asi bude každý vidieť niečo iné. Ak je elita 10 percent z populačného ročníka, na počet je to dnes menej ako v minulosti. Teda v učebni namiesto desiatich excelentných budú iba dvaja, už aj z dôvodu, že ďalší dvaja odišli do zahraničia. Pod schopnosti študentov sa istou mierou podpisujú aj nové technológie, ktoré mnohé veci uľahčujú, no zároveň sa od nich ľudia stávajú závislými. V minulosti sa záverečná práca nezaobišla bez návštevy knižnice, teda študent musel vedieť vyhľadávať a triediť informácie. Dnes stačí poznať jednu internetovú adresu a dve klávesové skratky. Zľahčovanie však nie je cesta k úspechu, to k rastu úrovne neprispieva.

Ale veď práve zjednodušenie je motívom k technologickému pokroku.

SkryťVypnúť reklamu

Mal som na mysli niečo ako lenivosť. Ako keď niekto hľadá aplikáciu na vyhľadávanie aplikácií. Poviem príklad: niektorí študenti majú problém zadávať do Googla kľúčové slová. Alebo sa čudujú, že v prvých desiatich odkazoch nie je presne to, čo hľadajú. Nástroj na zjednodušenie svojej práce majú, ale nevedia naplno využiť jeho potenciál. Ale to zase hovorím o tej poslednej desatine študentov.

A čo ten zvyšok študentov? Ako sú na tom?

V závislosti od predmetu. Niektoré vyžadujú prevažne memorovanie, iné aj logické uvažovanie. Skúsenosti mi hovoria, že študenti nemajú problém sa niečo naučiť naspamäť a to ani v pomerne krátkom časovom limite. U študentov mi chýba ochota zamyslieť sa nad súvislosťami, hľadať prepojenia medzi predmetmi. Akoby na to nemali čas. Predmety totiž na seba nadväzujú a čo sa zanedbá v prvom ročníku, bude chýbať v každom ďalšom.

SkryťVypnúť reklamu

Stredoškoláci sa vás pýtajú, či nájdu po skončení vašej univerzity uplatnenie. Vie byť univerzita nápomocná.

Najväčším problémom pri získavaní zamestnania je absencia pracovných skúseností. My vyžadujeme od študentov absolvovanie študentskej praxe. Je to síce iba niekoľkotýždňová prax, no pre študentov je to impulz a mnohí ostanú pracovať v danej firme nielen po skončení povinnej praxe, ale aj po škole. Aj záverečné práce sa ľahšie píšu vtedy, ak ich téma súvisí s predmetom podnikania firmy. Postoj študentov k tejto povinnej praxi je rôzny, čo je škoda. Jej skutočný prínos si mnohí uvedomia, no niektorí až po škole.

Text bol uverejnený v prílohe denníka SME - Bedeker Vysoké školy dňa 4. februára 2015

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu