Vysokoškolský titul prácu nezaručí, ale zamestnanie sa s ním hľadá ľahšie. Približne 78 percent absolventov vysokých škôl si v priebehu šiestich rokov nájde zamestnanie. Deväť percent pokračuje ďalej v štúdiu a rovnakému počtu sa nepodarilo za toto obdobie zamestnať. Štyri percentá čerpajú materskú dovolenku a podobne.
Koncom januára to na bratislavskej konferencii Trh práce uviedla generálna riaditeľka spoločnosti Profesia Eva Molnárová.
Údaje vyplývajú z viac ako 15-tisíc vyplnených dotazníkov. Z uvedeného počtu si v priebehu šiestich rokov našlo prácu v odbore, ktorý vyštudovali, 54 percent absolventov, pričom rovnaký počet absolventov by si vybralo inú vysokú školu.
Firmy chcú informatikov a ekonómov
- Volkswagen
- Eset
- J&T
- DHL
- Martinus.sk
- Kempinski hotels
- Policajný zbor
- SPP
- Národná banka Slovenska
Zdroj: Profesia.sk a Forbes
Ktoré študijné odbory sa vysokoškolákom oplatí študovať, ktorí vysokoškoláci majú najväčšie šance najrýchlejšie si nájsť prácu? „Pravidelne každý rok už 7 rokov zostavujeme rebríček záujmu zamestnávateľov o absolventov vysokých škôl. Rebríček vedú fakulty informatiky v podstate nepretržite,“ hovorí Marcela Glevická z Profesie.
Ako dodáva, za posledné roky zaznamenali zmenu v tom, že niekdajší záujem o absolventov stavebných fakúlt sa nateraz nevrátil a v rebríčku záujmu zamestnávateľov sa ich absolventi už v posledných troch rokoch neobjavujú.
„Konkurentom medzi najlepšími absolventmi pre zamestnávateľov sú pre informatikov ekonómovia,“ hovorí Glevická. Rozdiel medzi nimi a technikmi je však v tom, že sa málo zaujímajú o prácu, na ktorú majú kvalifikáciu a často sú ochotní zobrať pozície, kde by im stačilo aj nižšie vzdelanie. Tento trend, uchádzať sa o pozície bez potrebnej kvalifikácie, je u informatikov, technikov, medikov a pedagógov nižší.
Jazyk, prax, počítače
Titul z vysokej školy síce automaticky neznamená, že prácu získate, určite však pomôže. „Vo všeobecnosti platí, že ak si cez náš pracovný portál hľadajú prácu ľudia s vysokou školou, majú spomedzi ľudí s ostatným vzdelaním najlepšie šance sa uplatniť,“ vraví Glevická. Počet prezretí, teda koľkokrát si prezrú v priemere životopis uchádzača zamestnávatelia, stúpa priamo úmerne so vzdelaním.
Absolventi vysokých škôl patria medzi skupinu, ktorá sa vie lepšie uplatniť, keby sme porovnávali celkovo uchádzačov o prácu. Čím sú zaujímaví? Pomáha ovládanie cudzieho jazyka, prax, ale najviac nápomocné je ovládať počítačové, resp. programovacie znalosti.
„Tiež platí, že cudzí jazyk na nejakej úrovni v súčasnosti ovláda podľa toho, čo o sebe deklaruje v životopise, každý absolvent vysokej školy. Programátorské znalosti má 17 percent absolventov,“ vraví Glevická z Profesie.
Z cudzích jazykov viac ako ovládanie angličtiny už dnes pomôže ovládanie iného cudzieho jazyka – najväčší záujem spomedzi aktuálnych absolventov v databáze Profesie mali vlani zamestnávatelia o tých, ktorí ovládali švédsky, japonský alebo čínsky jazyk. Viac ako to, že absolvent ovláda angličtinu alebo nemčinu, pomáha znalosť taliančiny, španielčiny alebo francúzštiny.
Stáž je veľkým plusom
Približne 5 percent absolventov vysokých škôl uvádza vo svojom životopise, že má za sebou odbornejšiu prax alebo stáž už počas školy. Mať už popri štúdiu absolvovanú stáž určite pomáha. Vďaka nej si ich životopis otvorí viac zamestnávateľov, čo zvyšuje ich šance zamestnať sa. Človek s odbornou praxou po skončení školy má približne o 10 percent lepšiu šancu nájsť si prácu ako absolvent bez odbornej praxe.
Najviac stážovať pomáha absolventom škôl s filozofickým zameraním a tiež ľuďom, ktorí skončili školu spoločenskovedného zamerania. Títo absolventi ju aj najčastejšie uvádzajú.
Najmenej stáž pomôže pri hľadaní si práce absolventom lekárskych fakúlt a informatikom. Informatici sú pritom najžiadanejší spomedzi všetkých absolventov medzi zamestnávateľmi aj v prípade, že stáž nemajú.
Napríklad v priemere si životopis absolventa filozofickej fakulty bez absolvovania odbornejšej stáže alebo praxe prezrie 1,9 zamestnávateľov, ak má prax stúpne jeho šanca a počet prezretí zamestnávateľmi o štvrtinu. Oproti tomu však aj životopis informatika bez praxe si v priemere prezrie 3,7 zamestnávateľov.
Na známky sa vykašlite, firmy zaujíma prax
Štyria skúsení personalisti odpovedajú na sedem otázok, ktoré by si študenti mali položiť skôr, ako sa rozhodnú pre konkrétnu vysokú školu.
1. Je v súčasnosti vysoká škola pri hľadaní práce vôbec dôležitá?
Áno, vysoká škola pomôže. „Napríklad, IT špecialisti si, obrazne povedané, prácu hľadať nemusia, keďže tá si hľadá ich,“ hovorí Luboš Sirota, generálny riaditeľ McROY Group. Vysoká škola je nevyhnutnosťou pri mnohých odboroch, od lekárov, cez právnikov, učiteľov až po technikov a stavbárov. „Je nevyhnutnosťou dokonca i pri odboroch, kde sa dá na trhu uplatniť iba ťažko. Ide napríklad o pedagógov. Problémom tu totiž je, že ich je skrátka priveľa,“ dodáva.
2. Je jedno, akú školu vyštudujem, stačí mi titul? Ako to vidia zamestnávatelia?
„V žiadnom prípade sa nedá tvrdiť, že zisk titulu vám zabezpečí prácu a už vôbec nie hocijaký,“ varuje Veronika Ožvoldová zo spoločnosti Manpower. Dodáva však, že absolventi k nim čoraz častejšie prichádzajú s konkrétnou predstavou o pracovnej pozícii, ktorá súvisí s ich predošlým štúdiom. Klesá tendencia za každú cenu získať titul z akejkoľvek vysokej školy, pretože to trh práce očakáva. „Medzi mladými a absolventmi sme si všimli, že namiesto hnaním sa titulom sa zameriavajú na štúdium jazykov, doplňujúce vzdelávanie vo forme rôznych kurzov, ktoré neskôr môžu použiť pri predstavovaní sa u potenciálneho zamestnávateľa.“
3. Sú niektoré školy „lepšie“ ako iné?
Podľa Luboša Sirotu sa nedá povedať, že niekoho uprednostňujú, keďže vždy posudzujú relevantnosť dosiahnutého vzdelania vzhľadom na obsadzovanú pozíciu. „Môžeme však hovoriť o najžiadanejších absolventoch, po ktorých majú naši klienti najväčší dopyt.“ Sú to Fakulta informatiky a informačných technológií STU, Fakulta elektrotechniky a informatiky STU, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, Fakulta hospodárskej informatiky EUBA a Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity.
4. Majú niektoré vysoké školy na trhu práce zlé meno?
Tu je situácia zložitejšia. Mnohé školy a odbory totiž navonok dokážu „umiestniť“ svojich absolventov na trhu, no v skutočnosti daný absolvent za to nevďačí titulu, ktorý na danej škole získal. Zamestná sa totiž mimo vyštudovaného odboru, často na pozícii, pri ktorej vysokoškolský titul vôbec nie je potrebný a stačila by mu stredná škola. Sú to odbory ako sociálna práca, filozofia, kulturológia, pedagogika, environmentálne manažérstvo. „Problém pritom nemusí byť vždy iba s kvalitou vzdelania, ale v tom, že absolventov daných odborov je jednoducho priveľa. Bez ohľadu na to, ako kvalitne sú vzdelaní, si veľká časť nemôže nájsť prácu v odbore ani teoreticky,“ konštatuje Sirota.
5. Oplatí sa študovať tak, aby som mal čo najlepšie známky?
Známky nie sú dôležité, zamestnávatelia sa na nich nepozerajú, zaujíma ich vyštudovaná kvalifikácia. Na „áčka“ sa treba vykašľať, oveľa dôležitejšia je prax. „Prax je nielen zaujímavá v životopise, ale dá mladému človeku aj reálne skúsenosti, ktoré ho na pracovné prostredie pripravia a on sa bude vedieť po škole lepšie adaptovať v nových podmienkach, nebude mať nereálne očakávania,“ konštatuje Darina Mokráňová, riaditeľka pracovno-personálnej spoločnosti Index nosluš.
6. Kde sa prax dá získať ľahko, kde sa to nedá?
V niektorých odboroch nie je problém získať prax už počas štúdia. Ide o „všetko súvisiace“ s IT, telekomunikácie, dobre sú na tom aj ekonómovia. Problém majú sociálni pracovníci, absolventi andragogiky, kulturológie, pedagogiky či filozofie.
7. Je pozícií vhodných pre absolventov v ponuke práce na trhu dostatok?
„Veľké rozdiely sú podľa odborov, ktoré absolventi vyštudovali,“ hovorí Ivana Brutenič z Exact recruitment. Napríklad neustály nedostatok absolventov je v IT a iných technických oblastiach. Výrazný prebytok je napríklad absolventov práva.
