Tvrdenie o slovenských vysokých školách, že sú zlé, určite neplatí všeobecne.
Vizitka
Jozef Masarik
- Profesor Jozef Masarik je jadrový fyzik, ktorého pozná celý odborný svet.
- Jeho „srdcovkou“ je výskum Marsu, bol súčasťou tímu, ktorý na ňom objavil vodu. Hovorí sa o ňom, že keď v NASA niečo nevedia vypočítať, volajú jemu.
- Pôsobil na viacerých zahraničných prestížnych pracoviskách.
- V roku 2009 sa stal doma Vedcom roka. Dnes je dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, ktorej je absolventom.
- Publikoval viac ako 150 vedeckých prác. O vede dokáže hovoriť aj zábavne, napríklad na letnej detskej univerzite.
Ja mám osobnú skúsenosť z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK), ktorú som vyštudoval a a strávil som na nej podstatnú časť svojej akademickej kariéry.
Nielen pre matfyz, ale i pre iné tradičné slovenské univerzity platí, že poskytujú kvalitné bakalárske a magisterské vzdelanie, ktoré ich absolventom otvára dvere na prestížne univerzity a špičkové firmy celého sveta.
Takmer celé deväťdesiate roky som strávil v amerických losalamoských laboratóriách, na Kalifornskej univerzite v Berkeley, na švajčiarskej prestížnej univerzite ETH Zürich (Swiss Federal Institute of Technology ) či na nemeckom Inštitúte Maxa Plancka v Mainzi. Na každej z týchto inštitúcií automaticky uznali moje vzdelanie a veľmi rýchlo som sa stal plnoprávnym členom výskumných tímov. Moja skúsenosť zo sveta mi preto dovoľuje jednoznačne tvrdiť, že na Slovensku ešte stále máme veľmi dobré štúdium, treba si však vybrať správnu vysokú školu.
Podľa čoho si ju vybrať? Treba si pozrieť históriu školy, jej reputáciu, pozrieť sa, akých absolventov vychovala v minulosti, v akých sú pozíciách doma a predovšetkým vo svete, aké vedecké problémy sa na nej riešia a čo prináša praxi.
Treba sa pozrieť aj na to, či pôsobia len v odboroch, ktoré vyštudovali, alebo boli schopní adaptovať sa aj do iných oblastí a implementovať tam svoje vedomosti, metodiky, spôsob myslenia a takto obohatiť danú inštitúciu. Veľmi dôležité je pozrieť si aj, akú má daná fakulta medzinárodnú spoluprácu, koľko študentov z nej je zapojených do výmenných pobytov a do vedecko-výskumnej činnosti už počas štúdia. Treba sa ísť sa pozrieť do zahraničia, obohatiť sa nielen vzdelanostne, ale aj kultúrne, získať nové skúsenosti a kontakty.
Vo väčšine odborov na FMFI UK študenti strávia aspoň semester v zahraničí. Výsledkom je enormný záujem zahraničných výskumných a vzdelávacích inštitúcií a firiem o našich absolventov. Mnohých potom k nim lanária už na magisterské alebo neskôr doktorandské štúdium. Ponuky pre informatikov z matfyzu sú také lukratívne, že veľmi ťažko presviedčame absolventov, aby ostali aspoň niektorí doma na doktorandskom štúdiu.
Ponuky z domova a zo zahraničia aj v matematických a fyzikálnych odboroch mnohonásobne presahujú počty našich absolventov. Chceli by najúspešnejšie svetové firmy nekvalitných absolventov? Určite nie. Nuž a ani ja.
A práve preto som svoje deti, ktoré boli prijaté aj na niekoľko zahraničných univerzít, nasmeroval na štúdium na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky UK a na bratislavskú Vysokú školu výtvarných umení. A sme spokojní, aj ony, aj ja.
Text bol uverejnený v prílohe Bedeker Vysoké školy 11. novembra 2015.
Autor: Jozef Masarik
