1.Lacná elektronická prihláška
Kým v Česku fungujú elektronické prihlášky takmer na všetkých väčších i menších univerzitách, na Slovensku sa s ozajstnými elektronickými prihláškami študenti stretnú len výnimočne. Hoci sa na slovenských univerzitách prihlášky pýšia titulom „elektronické“, pravdou je, že sa musia posielať aj v papierovej podobe.
Navyše, české prihlášky sú výrazne lacnejšie oproti tým slovenským. Kým uchádzač o štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zaplatí za prihlášku 80 eur, v Brne prihláška na rovnaký odbor stojí 400 korún, čo je v prepočte necelých 15 eur.
Masarykova univerzita (MU) prijíma elektronické prihlášky už desať rokov. Podľa slov hovorkyne MU Terezy Fojtovej je hlavnou výhodou elektronických prihlášok vyšší komfort pre uchádzačov, ktorí môžu prihlášku nielen podať, ale tiež zaplatiť priamo z domu, a tiež absolútna transparentnosť.
„Každý uchádzač môže sledovať celý proces svojho prijímacieho konania od založenia prihlášky až po prípadné prijatie priamo v Informačnom systéme Masarykovej univerzity, ktorý ho potom sprevádza po celú dobu štúdia až po absolutórium,“ uviedla Fojtová.
Prečítajte si tiež:
Študenti „Masaryčky“ už nebudú musieť brigádovať vo fastfoodoch
2.Štipendium na bývanie
Slovák študujúci v Česku užíva podobné benefity ako český študent. Má nárok na všetky druhy štipendií, ktoré škola poskytuje. Najobľúbenejším štipendiom medzi Slovákmi je ubytovacie štipendium, ktoré vypláca každá štátna univerzita v Česku.
Na Masarykovej univerzite si vysokoškoláci dvakrát do roka prilepšia svoj študentský rozpočet celkovo o šesťtisíc korún, čo je v prepočte asi 220 eur. Hovorkyňa univerzity upozorňuje, že výška príspevku nie je zakaždým rovnaká, pretože sa odvíja od výšky príspevku, ktorý dostanú zo štátneho rozpočtu.
Peniaze od univerzity prídu študentovi na osobný účet a môže ich minúť, na čo chce, hoci primárne sú určené na ubytovanie. Ceny internátov na Masarykovej univerzite sa pohybujú od 2000 korún (75 eur) do 3900 korún (145 eur) mesačne.
Treba tiež podotknúť, že slovenskí študenti, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín, na české sociálne štipendium nárok nemajú. Museli by mať trvalé bydlisko na území Českej republiky.
3.Špičkoví akademici
Ak študentov učí renomovaný profesor, je to ten najväčší prínos pre celú univerzitu. Ale ako sa tam odborníci zo špičkových stredísk ocitnú?
Masarykova univerzita v uplynulých rokoch investovala niekoľko miliárd korún na vedu a výskum. Mnohé laboratóriá ponúkajú vybavenie porovnateľné so špičkovými medzinárodnými laboratóriami v zahraničí. V posledných rokoch univerzita opakovane vypísala program na podporu personálnej politiky, ktorej cieľom je zlepšiť možnosti odmeňovania mladých zahraničných akademikov.
„Pre mladých vedcov je atraktívna ponuka skvelého zázemia a možnosti vybudovať si tu vlastný tím, na čo by v zahraničí potrebovali oveľa viac času. Masarykova univerzita potom vďaka týmto ľuďom zvyšuje svoj výkon v oblasti publikácií v prestížnych vedeckých časopisoch a darí sa jej získavať prestížne zahraničné granty,“ dodala Fojtová. Prezradila, že univerzita si vedcov zo zahraničia vyberá podľa ich vedeckého výkonu, rešpektu a uznania danej odbornej komunity a dlhoročnej praxe v zahraničí.
4.Budúci nástupný plat
Len nedávno zverejnila Masarykova univerzita prieskum, ktorý odhalil, že nástupné platy jej čerstvých absolventov sú za posledných dvadsať rokov na historickom maxime. V tomto roku dostávajú absolventi v priemere za svoju prácu viac ako 28-tisíc korún, čo je vyše tisíc eur.
Tradične najviac zarábajú informatici. Druhé najvyššie hrubé nástupné platy uvádzali absolventi fakulty sociálnych štúdií a ekonómovia. Naopak, priemerne najnižšie štartovacie mzdy dostali absolventi pedagogickej a právnickej fakulty.
Prieskum poukázal aj na rozdiel medzi pohlaviami. Absolventi mužského pohlavia dostali v priemere mesačne asi o 185 eur viac ako ženy.
Autorka textu je študentka Masarykovej univerzity.
