V čom sa líšia slovenské univerzity od svetových

Kým Harvard či Oxford žije vo dne aj v noci, areály našich univerzít sú prakticky mŕtve, vraví Matej Sapák, absolvent Harvardu.

Ilustračné foto.(Zdroj: FOTOLIA)

Matej Sapák je jedným z prvých absolventov IB štúdia s medzinárodnou maturitou na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Toto stredoškolské štúdium mu otvorilo dvere k inšpiratívnym rokom na Harvarde. Vyštudoval tam matematiku aj právo, pracoval v službách nadnárodných korporácií a dnes je už desať rokov na Slovensku. Patrí medzi tých, čo chcú zmeniť zastarané vzdelávanie na Slovensku.

Na Slovensku máme taký rituál: raz za čas niekde v Šanghaji, Londýne či v Ankare vyjde nový rebríček vysokých škôl.

Naše univerzity sa umiestnia niekde medzi 500. a 2000. priečkou a my začneme počítať, koľko univerzít máme v rebríčku na Slovensku, koľko ich majú Česi, Poliaci, Maďari. Niekto si zanadáva na stav nášho školstva, niekto na financovanie, niekto na samotné neobjektívne rebríčky.

Vizitka
Matej Sapák

- Vyštudoval aplikovanú matematiku na Harvard College (B. A., 2004) a právo na Harvard Law School (Juris Doctor, 2009).

- Pracoval ako konzultant v pražskej kancelárii globálnej poradenskej spoločnosti McKinsey & Company (2004 – 2006).

- Pôsobil ako štátny radca a neskôr ako poradca na Ministerstve financií SR (2009 - 2012) a Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR (2011).

- Od roku 2012 pracuje v občianskom združení LEAF, a od septembra 2016 je riaditeľom medzinárodnej internátnej školy LEAF Academy.

A potom si povieme, že vzhľadom na priepastný rozdiel medzi prostriedkami, históriou a reputáciou napríklad Harvardu, Oxfordu či ETH (Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Zürichu) a našich vysokých škôl, aj tak rebríčky nemajú zmysel, a na všetko zabudneme.

Až kým o pár mesiacov nevyjde ďalší rebríček a kolotoč sa zopakuje.

Čo je úlohou univerzít?

Očakávať, že slovenské univerzity sa v priebehu niekoľkých rokov rozsahom aj kvalitou výskumu či počtom laureátov Nobelových cien vyrovnajú svetovej špičke, je, samozrejme, naivné.

To však ešte neznamená, že sa naše školy nepotrebujú zlepšovať ani že si nemáme v čom brať zo svetovej špičky príklad. Úlohou univerzít totiž nie je len produkovať kvalitný výskum, ale aj poskytovať kvalitné vzdelanie a rozvíjať zručnosti, ktoré pomôžu absolventom uplatniť sa v ďalšom živote. A tu popri profesoroch zohrávajú kľúčovú úlohu aj samotní študenti.

Keď som sa vrátil zo Spojených štátov, mal som možnosť pracovať so študentmi na dvoch bratislavských vysokých školách. Nadchol ma zápal študentov aj ochota školy vytvoriť príležitosti pre študentov na vzdelávanie v angličtine či na účasť na medzinárodných súťažiach. V porovnaní so školami, ktoré som poznal z USA, Veľkej Británie alebo dokonca aj zo susedného Česka, boli však areály našich univerzít prakticky mŕtve.

Dôležitou časťou života na popredných svetových univerzitách sú študentské aktivity, firmy či spolky. Študenti sa v nich učia samostatnosti, tímovej spolupráci a zodpovednosti. Študent štvrtého ročníka na Harvarde má šancu byť hlavným organizátorom študentskej konferencie s rozpočtom presahujúcim stotisíc dolárov či hlavným editorom turistickej príručky s globálnym nákladom.

K tejto pozícii sa musí popri štúdiu prepracovať z pozície dopisovateľa či administratívneho asistenta.

Z teórie si už veľa nepamätám, osvojené zručnosti využívam dodnes

Z teórie medzinárodného obchodu či amerického ústavného práva si toho už dnes veľa nepamätám. Zručnosti, ktoré som si osvojil, keď som si musel naplánovať dvojmesačnú cestu po južnom Nemecku pre bedeker Let’s Go! alebo keď sme v rámci študentského projektu navrhovali, ako lepšie sprístupniť systém alternatívneho riešenia sporov amerického energetického regulátora, využívam vo svojej práci dodnes.

Podobné študentské aktivity nájdeme aj na Slovensku.

Mojimi obľúbenými príkladmi sú korešpondenčné semináre Trojstenu na matfyze, Slovenská debatná asociácia, AISEC či študentské firmy v Junior Achievement alebo v inkubátoroch našich technických univerzít. Oproti svetovým univerzitám sú však tieto a podobné aktivity u násskôr výnimkou.

Kým v areáli Harvardu či Oxfordu stretnete študentov pracovať či diskutovať prakticky v ktorejkoľvek dennej či nočnej hodine, u nás študentov vyháňa z budovy vrátnik, ak pretiahnete prednášku o siedmej večer, a cez víkendy sa do väčšiny budov ani nedostanete.

Ako neprísť o veľa vlastnou pasivitou

Kým vonku študenti na univerzity prichádzajú plní energie, elánu a vlastných nápadov, mnoho našich študentov sa, bohužiaľ, stále k vzdelávaniu na vysokej škole stavia ako k nejakej forme zábavy – očakávajú, že všetko dostanú pekne predžuté od profesorov či vedenia školy.

Svojím pasívnym postojom tak študenti prichádzajú o vzácnu príležitosť naučiť sa samostatne premýšľať, plánovať a rozhodovať. Namiesto toho, aby si osvojili zručnosti, ktoré z nich urobia úspešných podnikateľov či cenných zamestnancov, učia sa memorovať fakty a poslúchať nariadenia, aby z nudnej univerzity mohli prejsť do ešte nudnejšej rutinnej práce.

Nie každý má to šťastie, že sa mohol od malička učiť angličtinu, aby sa neskôr mohol hlásiť na špičkové svetové univerzity.

Nie každá univerzita môže mať rozpočet Harvardu či tradíciu Cambridgea. Zlepšovanie a rozvoj vysokých škôl je však aj v maličkostiach, ktoré sú v rukách nás všetkých – lektorov, prevádzkových zamestnancov, a predovšetkým študentov.

Pýtajte sa, počúvajte

Keď si teda tento rok budete vyberať svoju budúcu vysokú školu, nedívajte sa len na rebríčky či názvy študijných odborov.

Navštívte areál školy. Všimnite si, čo visí na nástenkách. Zastavte sa v školskej jedálni či v blízkej kaviarni, a započúvajte sa, o čom tam študenti diskutujú.

Zastavte sa na študijnom oddelení a porozprávajte sa s ľuďmi, s ktorými sa budete ďalších päť rokov pravidelne stretávať. Spýtajte sa vedúceho katedry, na akých projektoch práve študenti pracujú.

A predovšetkým, začnite premýšľať, čím k životu vašej vysokej školy prispejete vy sami.

Text bol publikovaný v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy 11. novembra 2016.

Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Ja si tú hodnosť zaslúžim. Fenomén z Danka urobili výložky

Brbty mimo kamery nerobí, tvrdia jeho známi.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.

Neprehliadnite tiež

Na Oxford a Cambridge sa treba hlásiť už v októbri

Chceli by ste skúsiť štúdium v zahraničí? Prihlášky ešte prijímajú v Holandsku aj vo Veľkej Británii

Vysokoškolský titul väčšinou zaručí vyšší plat

Napätá situácia na trhu práce mení správanie zamestnávateľov. Teórie, že asistentka musí mať vysokú školu a ovládať aspoň dve reči, už neplatia.

Erasmus: V zime študovala v Anglicku, v lete v Portugalsku

Študentka žurnalistiky Dominika Buková stihla v rámci Erasmu študovať v dvoch krajinách. Ak sa to dá, stačí to dobre naplánovať, vraví.

Život vedca je jedno veľké dobrodružstvo

Po desiatich rokoch strávených na zahraničných vedeckých pracoviskách sa v januári tohto roka vrátila domov fyzička MARIANNA DERZSI.

Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.