Akí študenti prichádzajú na vysoké školy

Mnohí z dnešných maturantov majú slabo rozvinuté intelektuálne zručnosti potrebné pre štúdium, sú slabo motivovaní, získať diplom „bezbolestne“ je pre mnohých z nich jediným cieľom, hovorí Mariana Szapuová, prodekanka Filozofickej fakulty Univerzity Komen

Maturanti majú medzery v poznatkoch.(Zdroj: FOTOLIA)

V ostatných rokoch stále častejšie počúvam ponosovanie sa kolegov a kolegýň z rozličných katedier na neustále sa zhoršujúcu pripravenosť maturantov na vysokoškolské štúdium odborov, ktoré sa na našej fakulte vyučujú, teda spoločenských a humanitných disciplín. Nie je to neodôvodnené – vskutku, zdá sa, že dnešní maturanti, respektíve tí, ktorí do prvého ročníka na fakulte nastupujú, majú isté medzery nielen čo sa týka poznatkov, ale aj, alebo najmä, majú slabo rozvinuté intelektuálne zručnosti potrebné pre štúdium.

Viacerí majú dokonca problémy s jasnou formulovaním myšlienok či už vo verbálnom, alebo v písomnom prejave.

Samozrejme, nemožno paušalizovať, na fakultu prichádzajú aj šikovní a ambiciózni študenti a študentky, ale pokles pripravenosti maturantov na náročnejšie vysokoškolské štúdium ako všeobecný trend si nemožno nevšimnúť.

Príčin je niekoľko, okrem všeobecne známych problémov v stredoškolskom vzdelávaní, je to masifikácia štúdia: kým začiatkom 90. rokov na vysokoškolské štúdium nastúpila približne pätina maturantov, v súčasnosti je to viac ako polovica.

Chce to doučenie sa

Navyše na vysoké školy dnes neprichádzajú len absolventi gymnázií, ale aj stredných odborných škôl, ktoré súskôr prakticky zamerané. Ťažkosti, ktoré z naznačených problémov vyplývajú, by sa dali, domnievam sa, prekonať: chýbajúce vedomosti sa dajú doučiť, nedostatočné schopnosti a zručnosti rozvinúť, kultivovať.

Iste, vyžaduje si to zvýšené úsilie študentov, ale najmä učiteľov. Som však presvedčená, že pri dobrej vôli oboch strán to pôjde, aj keď nie ľahko.

Je možné napríklad zaradiť do prvého ročníka viac úvodných predmetov vedného odboru a koncipovať ich tak, aby naučili študentov základom „remesla“, prípadne sa doučili to, čo im chýba.

Iste, je to len jeden zo spôsobov, ako sa popasovať s problémom nedostatočnej pripravenosti študentov, viacerým odborom na našej fakulte sa v tomto smere celkom dobre darí.

Ako čeliť bezbolestným diplomom

Ťvrdším orieškom je však iný problém, ktorý považujem za závažný: je ním istá nevyhranenosť záujmu, osobnostná nezrelosť mladých ľudí, ktorí na vysoké školy prichádzajú.

Mnohí majú len veľmi hmlisté predstavy o odbore, ktorý idú študovať, sami presne nevedia, čo chcú, a čo je možno ešte horšie, sú slabo motivovaní - získať diplom „bezbolestne“ je pre mnohých z nich jediným cieľom.

Môžeme tomu čeliť len tak, že nepoľavíme z náročnosti.

Text bol uverejnený v prílohe denníka SME Bedeker Vysoké školy 11. novembra 2016.


Zoznam VŠ, ktoré uverejnili svoj profil v prílohe denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Zuzany Kepplovej

Vieme, prečo Noční vlci kladú vence

Manévre sme videli kvôli utečencom i Sorosovi. Pri Vlkoch, nohy vyložené.

Neprehliadnite tiež

Na Oxford a Cambridge sa treba hlásiť už v októbri

Chceli by ste skúsiť štúdium v zahraničí? Prihlášky ešte prijímajú v Holandsku aj vo Veľkej Británii

Vysokoškolský titul väčšinou zaručí vyšší plat

Napätá situácia na trhu práce mení správanie zamestnávateľov. Teórie, že asistentka musí mať vysokú školu a ovládať aspoň dve reči, už neplatia.

Erasmus: V zime študovala v Anglicku, v lete v Portugalsku

Študentka žurnalistiky Dominika Buková stihla v rámci Erasmu študovať v dvoch krajinách. Ak sa to dá, stačí to dobre naplánovať, vraví.

Život vedca je jedno veľké dobrodružstvo

Po desiatich rokoch strávených na zahraničných vedeckých pracoviskách sa v januári tohto roka vrátila domov fyzička MARIANNA DERZSI.

Papier je na ústupe, informácie sú v e-knihách

Niektoré univerzitné knižnice pripomínajú detskú izbu. Okrem kníh v nich študenti nájdu pracovné stoly, počítače, ale aj tulivaky, do ktorých si môžu ľahnúť a začítať sa do knihy.