Z matematiky a logického myslenia sú dnešní študenti slabí

Absolventi stredných škôl, ktorí idú študovať techniku, majú problémy s jednoduchými úlohami z matematiky, hovorí vedec Ján Híveš z STU v Bratislave.

Ján Híveš pôsobil na univerzitách v Nórsku aj v USA. Venuje sa mládeži, pravidelne sa zúčastňuje na Nociach výskumníkov, vedeckých roadshow, na ktorých školákom základných a stredných škôl spolu s inými vedcami otvára pomyselné dvere do sveta techn(Zdroj: Archív J.H.)

Profesor chémie, vedec JÁN HÍVEŠ učí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na dnešných uchádzačoch o štúdium na vysokých školách mu prekážajú slabé vedomosti z prírodovedných predmetov, predovšetkým z matematiky.

Na začiatku tohto akademického roku ste ako predseda Akademického senátu STU poukázali na nízke vedomosti študentov z matematiky a logického myslenia, ktorí prichádzajú študovať na fakulty STU. Znamená to, že stredné školy ich nedostatočne pripravujú alebo títo študenti nemajú dostatočný záujem o prírodovedné predmety?

„Nemyslím si, že by išlo o nezáujem študentov. Predpokladám, že rozsah vyučovacích hodín prírodovedných predmetov je nedostatočný najmä z hľadiska praktického overovania si teórie pomocou pokusov. Prírodovedné predmety a zvlášť chémia sú zážitkové predmety. Študenti nemajú dostatok času a priestoru tento predmet skutočne zažiť na vlastnej koži.“

Fakulty Slovenskej technickej univerzity uchádzačov prijímajú na základe známok zo strednej školy, teda bez prijímacích pohovorov. Neuvažujete, že by sa všetci uchádzači mali podrobiť prijímacím testom?

„My sme škola príležitostí. U nás môžu študovať študenti s rôznym profilovaním zo strednej školy, či už sú to gymnáziá, odborné, alebo združené školy. Prijímacie testy sú zaujímavé pri veľkom nadbytku študentov. Ten v súčasnosti nepociťujeme, a preto dávame šancu všetkým, ktorí prejavia záujem.“

Ibaže potom mávate aj veľký odlev študentov po prvom semestri či ročníku.

„Áno, nie každý dokáže zvládnuť zmenu spôsobu prípravy na semináre a laboratórne cvičenia. Pre niektorých študentov je prechod zo strednej školy na vysokú veľmi náročný, často až neskoro pochopia, že len systematická práca počas semestra vedie k úspešnému zvládnutiu skúšobného obdobia a postupu do ďalšieho semestra.“

Hovoríte, že vaši prváci sú výsledkom deforiem vzdelávacieho systému. Narážate na zmeny čo sa týka počtu hodín matematiky na stredných školách alebo aj na niečo iné?

„Áno, považujem predošlé školské reformy za deformy, pretože výsledkom je stále klesajúca úspešnosť našich študentov napríklad v testoch PISA. Trendy vývoja sú v prípade našich študentov v tomto smere jednoznačne negatívne. Mrzí ma, že sa hovorí len o matematike, pretože to nie je len o matematike, je to o prístupe k riešeniu problémov v ktorejkoľvek oblasti skúmania. Matematika to môže len napomôcť, rozvíja logické myslenie, ktoré je základom schopnosti riešiť problémy tvorivým spôsobom, a nie podľa zaužívaných, naučených schém.“

Prečítajte si tiež:V čom sa líšia slovenské univerzity od svetových

Myslíte, že by pomohlo, ak by sa na gymnáziách obnovili triedy s matematickým zameraním?

„Iste, každé špičkové gymnázium by mohlo mať jednu triedu s matematickým zameraním, ale to nevyrieši spôsob učenia a prednášania matematiky zvyšku študentov. Našou snahou by malo byť zvýšiť atraktívnosť matematiky a hlavne ju priblížiť reálnym potrebám života, nie memorovaniu poučiek. Treba ukázať potrebu matematiky v bežnom živote a aj jej uplatnenie v ostatných predmetoch (nielen prírodovedných) vyučovaných v školách.“

Čo by mohlo atraktivitu matematiky zvýšiť?

„Nie som expert na metodiku učenia matematiky, ale určite by pomohlo viac poukázať na praktické uplatnenie teoretických znalostí, napríklad ako si vypočítať výhodnosť rôznych typov pôžičiek od bankových domov. Ďalší z možných spôsobov zvýšenia atraktivity matematiky je jej zavedenie ako povinného maturitného predmetu. Uvedomujem si, že je to „donucovací“ prostriedok, ale ak by bola možnosť výberu úrovne, nemusel by to byť problém ani pre menej nadaných študentov. V každom prípade by sa študenti stretávali s matematikou v rôznych formách aj na iných predmetoch.

V čom konkrétne majú prváci nedostatky z matematiky, fyziky či z iných predmetov potrebných na štúdium techniky?

„Toto je veľmi ťažká otázka, neviem, či ju dokážem plne zodpovedať, ale prvákom často chýbajú elementárne zručnosti pri výpočtoch ako napríklad úprava výrazov, úprava zlomkov a operácie so zlomkami, zostavenie rovníc atď. Mám pocit, že musia príliš často uvažovať nad malou násobilkou a počítanie z hlavy je nad ich sily, veď majú kalkulačku. Naopak sú mimoriadne zruční vo využívaní informačných a komunikačných technológií, vlastne všetkého, čo je na webe.“

Ibaže pri matematike môže byť profesor google aj nebezpečným učiteľom, nie?

„Iste, nie vždy je profesor „google“ dostupný a predovšetkým, čo mám v hlave, mi nik nevezme a mám to stále k dispozícii v nezávislosti od sily signálu.“

Spomínali ste, že matematika nie je len o výpočtoch, ale je o spôsobe myslenia, ktorý je dôležitý nielen pre absolventov
technických smerov. Čiže dnešný maturant má problémy so spôsobom myslenia? Ako a v čom sa to prejavuje?

„Jednoduchým testom myslenia je slovne zadaná matematická úloha. Ak je trochu dlhší text (viac ako tri vety) výrazne klesá schopnosť čítať text s porozumením. Schopnosť transformovať text do matematického zápisu, napr. rovnice, prípadne logicky nasledujúcich krokov pri riešení ukáže mieru logického myslenia študenta.“

Ako to rieši vaša Fakulta chemickej a potravinárskej technológie? Doučovaním?

„Prispôsobili sme spôsob výučby variabilite vzdelanostnej úrovne študentov. Sú mimoriadne dobrí, ale aj menej skúsení, preto rozširujeme hodinovo výučbu pre cvičenia. Na báze dobrovoľnosti ponúkame doplňujúce hodiny cvičení pre tých, ktorí cítia potrebu si precvičiť odprednášanú látku.“

Je predpoklad, že by sa na STU predĺžilo bakalárske štúdium na štyri roky?

„Áno, je to jedna z možností. Fakulta informatiky a informačných technológií STU má akreditované aj študijné programy bakalárskeho štúdia v štvorročnej forme.“

Rozhovor bol uverejnený v prílohe denníka SME - Bedeker Vysoké školy 11. novembra 2016.

Hlavné správy zo Sme.sk

PÍŠE MIKULÁŠ DZURINDA

Brexitovú partiu možno vyhrať obeťou dámy (píše Mikuláš Dzurinda)

Pat môžu vyriešiť predčasné voľby.

PRIMÁR

Kedy je hlien problém? Lekár radí, ako riešiť zadnú nádchu

Telo denne vyrobí aj liter a pol hlienu.

Komentár Petra Schutza

Bol to taký nijaký rok

Nič paradigmatického nás nečaká. Výnimkou by azda mohla byť nová Kiskova strana. Ak bude.

Neprehliadnite tiež

Anglicko ma naučilo stať sa sebavedomou

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme

Videl som, ako funguje fínske školstvo

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme.

Počas štúdia sa dajú využiť aj tri študijné pobyty

Téma: Čo mi dal zahraničný pobyt na Erasme.

Ako sa študuje na Islande? Moderne, ináč ako u nás

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme

Chodila som na predmety, ktoré boli novinkou

Téma: Čo mi dal zahraničný študijný pobyt na Erasme.